Hitman 2: Silent Assassin

"Som tvoj sluha. Som tvoj čašník. Som tvoj poštár. Som tvoj záhradník. Som tvoja kuchárka. Som tvoj tieň, tvoj vrah. Som pán 47."

Kedysi som bol nájomným vrahom, bezcitným zabijakom, ktorého zaujímali iba peniaze. Časy sa menia, a tak som odišiel do kláštora, že tu strávim zvyšok života bezcieľným kopaním a zbieraním úrody. Na svoju temnú minulosť som chcel zabudnúť, a pomáhal mi s tým aj môj kamarát, farár. Neustále ma však trápilo svedomie a nemohol som spávať. Skúsil som všetko, tabletky, prášky na spanie, hypnózu a nepomohol ani môj obľúbený Večerníček. Tak som sa rozhodol ísť na spoveď a očistiť sa od hriechov. Môj kamarát farár ma pozorne počúval a posmeľoval, no vtedy to naňho prišlo:) a musel si odskočiť. Nanešťastie práve vtedy prechádzali okolo dvaja lumpovia, uniesli farára a nechali lístoček s požiadavkou výkupného. Keď som sa na to pozrel, skoro som odpadol, stálo tam pol milióna !!! Asi si pomýlili kláštor s bankou, no čo už, chcel som spávať a tak som sa rozhodol farára zachrániť aby som sa konečne mohol poriadne vyspovedať. Vliezol som do pivnice, oprášil prach z notebooku a ohlásil svoj návrat do služby. Hneď ma privítala kolegyňa Diana a zistila niekoľko nových informácií o cieľoch mojich misií. Vybral som zo skrine aj moje staré sako, mole a myši ho už síce skoro celé rozhrýzli, no s vypratou červenou kravatou mi opäť pristalo. Ešte som si vyleštil moje kolty a hurá na záchrannú misiu...

...kňaz Vittorio sa údajna nachádzal vo víle mafiána Dona Gullianiho. Dovnútra som vnikol, zatiaľ čo jeden strážca polieval kríky :). Nenápadne som pivnicou vošiel dnu a potichučky som obišiel sex-bombu kuchárku a vyšiel na balkón, odkiaľ som po lište preliezol s strechu...potom na druhý balkón...až som sa dostal dovnútra...jednoducho som špičkový akrobat, neviem však skákať. Potom ma svojou prítomnosťou potešil samotný Don a ja som mu hneď ponúkol bezbolestnú ranu do hlavy. Šlohol som mu kľúč, ktorý už ako mŕtvola určite nepotreboval a hneď som sa išiel pozrieť znova do pivnice...či nenájdem nejakú zeleninu a poprípade aj kamoša kňaza....

...keďže môj prvý prípad skončil fiaskom, agentúra ma s radosťou oboznámila a ICH problémami a na Vittoria všetci kašlali. Vlastne, ja som naňho nekašľal, nedávno som doužíval antibiotiká a som zdravý ako rybička:). Samozrejme moja slabina, t.j. money opäť zapracovali a za slušný honorár som sa ponúkol, že urobím pre agentúru Vianoce...

...a tak som ďalej cestoval po celom svete, po interiéroch a exteriéroch, do chladného Ruska, metrom a la Max Payne (mimochodom, môj starý kamoš:), potom do Japonska, do Kuala Lumpur a obchodného centra, ďalej niekde do teroristickej oblasti v Afganistane, na "liečebný ostrov" a nakoniec som sa vrátil do kláštora.

Všade sa to len tak hemžilo strážcami a "nepriateľmi", a tak som musel využívať moju super, ultra, špica, perfiš schopnosť, akou nedisponuje hocikto...prezliekanie . Aj keď je omráčený nebožtík omnoho menší alebo väčší ako ja, zmestím sa do hocičoho a pristane mi takmer úplne všetko. Ľudia však nie sú hlúpy, a ak sa na mňa dobre pozrú, zistia, že nie som ten, komu pôvodne tieto šaty patrili. Tak teda neleňoším a radšej "dívajúceho" rýchlo obídem, kým mu nepríde na myseľ myšlienka, že tieto šaty predsa patria jeho kolegovi Ferovi. Obliekol som si mnoho šiat, bol zo mňa mafián, poštár, donášač, vojak, bodyguard, civilista, sluha, hasič, policajt, terorista, japonec, kuchár, kúpeľník, hitman....

...ak mi maskovanie zlyhá, stále mám šancu na úspech. Vytiahnem si buď moje kolty, s tlmičom alebo bez, prípadne sa mi zíde sniperka, kuša alebo samopal. Na boj zblízka som vyzbrojení taktiež, a okrem golfovej palice, hasičskej sekery a japonskej katany mám aj nože a skalpel. Na stealh zabíjanie sa mi hodí najlepšie struna, resp. fľaštička chloroformu alebo jed. Naraz však neunesiem viac ako jednu veľkú zbraň a milión menších pištolí a pomôcok . Okrem toho, nepriatelia ma na základe tejto veľkej zbrane aj ihneď začnú podozrievať, ba dokonca po mne začnú strieľať. To boli zbrane, a teraz môj "nebojový" arzenál. Ten je tvorení ďalekohľadom, lockpickom, okuliarami pre nočné videnie (ktoré sú mimochodom nepoužiteľné), bombami, mobilom, pagerom a ďalšími užitočnými vecičkami.

Nemôžem si však zabíjať ako sa mi zachce, vlastne môžem, no má to jeden háčik. Po každej splnenej misii mi agentúra udelí hodnotenie, a tak od titulu "masového vraha" môžem ťažko očakávať dobrý pocit. Zo začiatku, kým som sa zahrieval a spomínal ako na to, som schytal ocenenia ako "chladný muž, exekútor, neobyčajný nindža, tieň" atď. ale potom som sa vžil do starých časov a celkom sa mi darilo získavať hodnotenie "tichý zabiják", pri tých horších prípadoch som bol "iba" profík. Práve vďaka oceneniu "tichý zabiják" som postupne dostával od agentúry aj nové zbrane, ako napr. odpílenú brokovnicu, M4 alebo tlmiče na moje Ballers. Niekedy som však jednoducho nemal náladu a tak...

...a samotná náplň mojich misí? Väčšinou som musel niekoho zneškodniť a veru, mal som veľa možností ako to spraviť. Niekedy som si našiel peknú streleckú pozíciu, aby som mohol zahriať moju sniperku, inokedy som sa hral na kuchára, niečo zle zamiešal a vďaka tomu sa obeť otrávila alebo som jednoducho vyčkal kým pôjde okolo a vrhol sa naňho. Niekedy som však vykonal len obyčajnú prácu ako pre malé deti, keď som pripevnil na PC v obchodnom centre malú plošticu alebo prešiel cez strážené územie...

...na každú misiu som ale perfektne pripravení a som oboznámení takmer so všetkým, čo ma tam čaká. Kolegyňa mi vysvetlí ciele misie a ja si môžem pozrieť video alebo obrázky, na ktorých sa nachádza moja budúca obeť. Nechýba ani mapa oblasti, a čo je najlepšie, mám na nej pekne krásne vyznačených všetkých nepriateľov a aj dôležité miesta, ktoré rozhodne stoja za to, aby ste ich preskúmali. Miestami mi to pripadalo doslova ako vodenie za ručičku, no aj vďaka takémuto "vylepšováku" je poriadne tvrdý oriešok okabátiť strážcov, ktorý sem-tam reagujú na zvuky, beh alebo iné javy...

...všetky prostredia ktoré som prešiel boli naozaj fantastické a mám mnoho pekných zážitkov, aj keď niekedy som si pripadal opustený ako na Marse. Počas misií mi vyhrávala zovšadiaľ pekné hudba, myslím, že to boli maďari v spolupráci s Jesper Kydom . Všetko prebehlo tak rýchlo a som rád, že po namáhavej práci si môžem konečne ľahnúť do postele, a zaspať hneď ako sa skončí večerníček .