STALKER: Call of Pripyat

Call of Pripyat je posledným z trojice titulov zo známej série Stalker od dnes už zaniknutého ukrajinského štúdia GSC Gameworld. Séria voľne inšpirovaná tvorbou spisovateľského dua bratov Strugackých, sa preslávila hlavne svojou vo veľkej miere unikátnou hrateľnosťou, ako aj skľučujúcou atmosférou Černobylskej jadrovej elektrárne a priľahlého okolia. Napriek trom rokom uplynutým od vydania a nepríjemnému osudu vývojárov však rozhodne stojí za pozornosť. Takže ak ste na tom podobne ako donedávna aj ja a so Stalkerom ste ešte nemali tú česť, pokúsim sa Vám objasniť, prečo by bola chyba ho minúť.

Po dlhom a pôsobivom intre, ktoré Vás oboznámi s okolnosťami vzniku a povahou Zóny, nebezpečného územia obklopujúceho katastrofou postihnutú elektráreň, povolaním stalkera, či dôležitými udalostiami predchádzajúcimi deju hry, vďaka čomu sa do obrazu dostane aj človek bez predchádzajúcich skúseností so sériou, sa už chopíte role majora Degtjareva. Ten je Radou národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny poverený nájsť vraky vrtuľníkov spadnutých pri prieskumnom prelete nad Zónou a zistiť, prečo k haváriám vôbec došlo, keďže posádky disponovali veľmi podbrobnými mapami nebezpečných oblastí, pričom celý prelet bol dôkladne plánovaný mesiace dopredu. Príbeh síce nie je zrovna veľkolepý, ale práve jeho komorná atmosféra a civilnosť ( ak teda môže vojenská misia vzbudzovať civilné pocity :) ) sa k celkovému štýlu hry náramne hodí, takže si ho určite užijete, napriek pomalšiemu rozjazdu, spôsobenému samotným hľadaním vrakov. 

Hra sa odohráva v otvorenom svete, ktorý tvoria tri oblasti zo stredu Zóny - vyschnuté riečne územie Zaton, továrenský komplex Jupiter spolu s vlakovou stanicou Janov a nakoniec Pripjať, mesto duchov prepožičiavajúce svoje meno samotnému názvu. Každá z nich ponúka dostatočne veľký priestor, v ktorom sa môžete pohybovať a objavovať jeho taje podľa vlastnej ľubovôle, avšak na presun do inej lokácie je už nutné využiť služby sprievodcu, ktorý Vás tam dokáže dostať v jednom kuse. Zóna je totiž skutočne nehostinné miesto, kde rádioaktivita je jedným z tých menších problémov. Ono vlastne celý Call of Pripyat je tak trochu ako miesto, na ktorom sa odohráva. Po intre nenasleduje žiadny tutoriál, osvetľujúci herné princípy, nedočkáte sa nijakej nápovedy a ani voľba nižšej obtiažnosti nikomu nezaručí, že neskončí po neuváženom postupe, či nebodaj pokuse o ramboštýl u nahrávacej obrazovky. Tá jediná, prostredníctvom jedného z náhodne zobrazovanej stovky tipov, ponúka neoboznámenému hráčovi aspoň nejaké informácie o tom, ako to v tej Zóne vlastne chodí. Jednoducho ste do nej vhodení, ponechaní vlastnému osudu a prežitie je už len na Vašich pleciach. Stalker rozhodne nie je pre ľudí, ktorí majú problém s vyššou obtiažnosťou, do Pripjati sa skrátka môžu dostať len tí najodvážnejší.

Na neopatrných stalkerov v hre číha niekoľko druhov mutantov, pričom okrem rozdielneho vzhľadu sa líšia aj správaním, či taktikou, ktorou lovia svoje obete. Tunajší ekosystém je naozaj prepracovaný, mutanti neútočia len na ľudí, často sa napádajú navzájom, dokonca môžete byť svedkami toho, ako nesú korisť v zuboch, alebo pred Vami utekajú strachom, keď ste zabili väčšinu ich skupiny. S rôznorodosťou tvorov súvisí tiež najvhodnejší spôsob, ako s tým ktorým typom nepriateľa bojovať. Na ten však musíte prísť sami, skúsenosťami z množstva prežitých súbojov. Niečo iné je vhodné použiť proti neviditeľnosť používajúcemu upírovi, bjurerovi ovládajúcemu gravitáciu, alebo zmutovanému diviakovi. Ak však dôjde k situácii, kedy Váš život visí na vlásku, útek nie je žiadnou hanbou. Okrem neho je možné takýmto udalostiam rovno predchádzať obyčajnou ostražitosťou a vyhýbaním sa konfliktom. K dispozícii máte ukazovateľ viditeľnosti spolu s produkciou hluku, takže ani plíženiu nič nebráni, hoci stealth hru rozhodne nečakajte.  Na aktivitu príšer má vplyv aj denná doba, takže keď padne noc, nemusí to znamenať len problémy s tým, že skoro nič nevidíte. 

Medzi najnebezpečnejšie nástrahy Zóny patria anomálie. Narazíte na niekoľko druhov týchto nebezprečných miest, medzi najčastejšie patria chemické a ohnivé, no sú tu napríklad aj chuťovky v podobe gravitačných alebo takých, ktoré vyžarujú psychiku ovplyvňujúce žiarenie. Okrem statických ich niekoľko existuje v pohyblivej forme, kedy obiehajú po určitej dráhe. Bez náležitej ochrany proti ich pôsobeniu je nebezpečné sa k nim čo i len priblížiť, ale vstupovať do nich budete pravidelne, keďže práve ony ukrývajú dôvod, prečo vôbec niekto nastúpi na cestu stalkera a vydáva sa do tak nehostinného územia, akým okolie Černobylu nepochybne je. V anomáliách totiž vznikajú artefakty, predmety o ktorých toho nie je veľa známe, ale pre ich rôznorodé účinky sú naozaj žiadaným tovarom. Na ich vyhľadávanie slúžia detektory v niekoľkých verziách, líšiacich sa kvalitou lokalizovania. Po vzore predlohy máte k dispozícii tiež šróby, ktorých hádzanie slúži na odhaľovanie koncentrovaných anomálnych miest, takže môžete takouto oblasťou prekľučkovať o niečo bezpečnejšie. 

Zónu pravidelne zasahuje emisia, čo je anomália postihujúca celú oblasť, ktorej predpoveďou je náhla zmena počasia a svetelných podmienok. No aj keď také neočakávané osvetlenie uprostred noci vyzerá efektne, nastal najvyšší čas vyhľadať úkryt buď pod zemou, alebo v budove so silnými múrmi, pretože nsledujúci jav síce vyzerá nádherne, avšak znamená tiež okamžitú smrť. Našťastie ste vždy pred jeho príchodom informovaní ohlásením z PDA, prípadne stalkerskej základne a na mape sa zobrazí najbližší úkryt, kde ho môžete v bezpečí prečkať. Po skončení vidíte napáchanú skazu v podobe mŕtvych vtákov popadaných z neba, či mutantov a stalkerov, ktorí to nestihli do úkrytu. Že občas ostáva málo, aby ste sa k nim pripojili, hádam ani netreba pripomínať. 

Proti nástrahám všade naokolo slúži veľké množstvo zbraní, zbrojí a podporných prostriedkov. Nachádzajú sa tu pištole, brokovnice, útočné a ostreľovacie pušky, všetko väčšinou staršie kúsky z východného bloku. U technikov sa dajú za poplatok ( po nájdení a prinesení potrebného náradia ) ďalej vylepšovať v niekoľkých vlastnostiach, avšak často je nutné rozhodnúť, ktoré z ponúkaných možností chcete, keďže úplne všetky mať nemožno. Hra takto pred Vás stavia nie vždy úplne jednoduché rozhodnutia, ale zároveň zabezpečuje širokú variabilitu výzbroje, kedy rovnaká zbraň pri inej voľbe disponuje rozdielnymi kvalitami. Niektoré typy zbraní sa dajú vybaviť optikou, tlmičom, prípadne podvesným granátometom, čo ešte viac zvyšuje celkovú prispôsobiteľnosť. Úpravy od šikovných kutilov neobchádzajú ani zbroje a ochranné obleky, kde pre zmenu modifikujete ochranu proti anomáliám či rádioaktívnemu prostrediu. Medzi dôležité vlastnosti výstroje patrí tiež nosnosť. Keďže váha vybavenia, ktoré unesiete, nie je nekonečná, pre obmedzenú výdrž si s preťažením veľmi nezabeháte, pri prílišnom náklade sa už nemožno ani pohnúť. K dispozícii máte ďalej lieky či iné prípravky, dočasne zlepšujúce Vašu ochranu proti nástrahám okolia. Na tieto účely, avšak tentoraz trvalo, dobre poslúžia aj samotné artefakty, preto počet pre ne určených schránok bude ďalším ostro sledovaným aspektom každej zbroje.

Keďže prostredie Zóny dáva vybaveniu poriadne zabrať, niet divu, že sa postupne kazí a je potrebné ho opravovať. Nefunguje to však tak, že Vám do maximálneho možného poškodenia verne slúži ako úplne nový kúsok, ale s každou čiarkou, ubranou z ukazateľa životnosti, klesajú tiež vlastnosti daného predmetu. S poškodeným ochranným odevom teda nie je múdre vstupovať do anomálií, ani zasekávanie zbrane počas adrenalínového súboja nepríde zrovna vhod, takže pravidelná starostilosť o výbavu bude jednou z najdôležitejších činností a vylepšenia spoľahlivosti budete vyvažovať zlatom.

Okrem sledovania hlavného príbehu sa môžete pustiť do množstva vedľajších úloh, ktoré  získavate od rôznych postáv v bezpečných stalkerovských útočiskách. Sú pomerne rôznorodé, nechýba im zábavnosť, pričom často ponúkajú rôzne spôsoby riešenia. Zapisujú sa do mapy v majorovom PDA, kde okrem nej môžete nájsť všetky ocenenia, získané počas hry, rovnako tak informácie o najpoužívanejšej zbrani, najsilnejšej zabitej potvore a podobné zaujímavosti. Vaše rozhodovanie počas hry má vplyv nielen na jej priebeh, no prejaví sa aj v ukončení, čo značne podporuje znovuhrateľnosť. Ako odmenu za splnenie úlohy možno dostať okrem peňazí aj súradnice skrýše, kde nájdete rozličné vybavenie, schované stalkermi na horšie časy. Takéto úkryty sa nachádzajú po celej mape, takže pozorné prehľadávanie okolia je veľmi užitočné. V Zóne operujú okrem slobodných stalkerov alebo banditov aj dve znepriatelené frakcie, Sloboda a Povinnosť, pričom svojou činnosťou dokážete nakloniť pomyselnú misku váh na tú či onú stranu. Rozhovory s postavami prebiehajú len formou textu, žiadne plne nahovorené dialógy tu nenájdete, čo môže niekomu vadiť, ale osobne sa mi páčil akýsi pocit nejakého starého RPG, ktorý z nich priam vyžaruje a k atmosfére hry náramne pasuje. Ich obsah je napísaný dostatočne pútavo, takže rozprávačská stránka hry má rozhodne tiež čo ponúknuť. 

Na grafike aj niekoľkých animáciách síce vidno, že hra nepatrí k tým najmodernejším a mnohí by nad ňou mohli ohŕňať nos, ale stále vyzerá dosť slušne. Hlavne keď sa nad Zónu prihrnie búrka, vyzerá to skutočne nádherne. Ak nie ste vyslovene zaťažení na grafické spracovanie najnovších hier, budete s ním spokojní, ostatne nikomu nič nebráni použiť niektorý z dostupných módov, ktoré vizuál povyšujú zas na úplne iný level. Ozvučenie však už kritizovať nemožno, všetky zvuky od padania dažďa cez hromy, až po škriekanie mutantov, majú špičkovú kvalitu. Hudba je z rovnakého súdka a neraz Vás prinúti zvierať polky strachom, keď budete prechádzať opusteným, desivo mĺkvym sídliskom. Dabing nemá vzhľadom na formu rozhovorov moc cenu rozoberať, na tých niekoľkých hláškach v táboroch, teréne a cutscénach nebolo veľmi čo pokaziť, tu snáď len doporučím pôvodný ruský dabing, ktorý je podľa mňa kvalitnejší, o väčšej vhodnosti k prostrediu ani nehovoriac.

Call of Pripyat nie je úplne dokonalý, napríklad do PDA by sa hodila samostatná časť pre úlohy, pretože tie, ktoré nemajú žiadne spojenie s určitým miestom na mape, v ňom jednoducho nenájdete. Ďalej nepoteší absencia tituliek v prestrihových scénach a komu sa na prvý pokus podarí prečítať tie z outra, má moje uznanie, keďže zábery na pozadí majú tendenciu s nimi splývať, pričom ich nevýrazná farba tomu tiež veľmi nepomáha. Banditi sú kupodivu mierumilovní a hoci na ostatných stalkerov veselo útočia, Vám dajú pokoj dokiaľ ich nenapadnete. Umelá inteligencia občas nereaguje úplne adekvátne, prihodila sa mi situácia, kedy som stál pred nepriateľom, ktorý na mňa vôbec neútočil, no našťastie to bola rarita. Rovnako počiatočná núdza o prostriedky, predovšetkým náboje, mizne snáď až príliš rýchlo.

Hra nemá veľmi čo ponúknuť modernému hráčovi ( teda aspoň jeho klišé predstave, vyskytujúcej sa v každom komentári od večne nespokojných herných veteránov :) ) a to nielen z dôvodu vysokej obtiažnosti alebo menej vábnej grafiky, ale hlavne absencie bombastických scén, celkovej komornosti titulu, či určitej strohosti, spôsobenej neprítomnosťou kompletného dabingu. V miere viac ako vrchovatej však ponúka úžasnú atmosféru, komplexnú hrateľnosť s výzvou, pričom neupozadňuje ani príbeh, čo u FPS zďaleka nie je samozrejmosť. Milovníkom všetkých týchto vecí, ako aj európskej hernej tvorby ( ktorá je samozrejme tá najlepšia :) ), možno Call of Pripyat bez váhania odporučiť. 

Plusy - atmosféra Zóny a prežitia v nej           

           - komplexná hrateľnosť

           - tak akurát veľký otvorený svet, jeho preskúmavanie a objavovanie množstva skrytých vecí           

           - anomálie a hľadanie artefaktov           

           - možnosť modifikácie vybavenia           

           - príjemný príbeh aj vedľajšie úlohy           

           - množstvo rozhodnutí podporujúcich znovuhrateľnosť, niekoľko koncov           

           - hudba a zvuky           

           - hoci sa jedná o FPS, vzbudzuje dobrý pocit nejakého RPG

Mínusy - PDA nezaznamenáva úlohy bez priameho prepojenia s miestom na mape               

              - titulky v cutscénach absentujú, v outre sú zas takmer nečitateľné               

              - umelá inteligencia robí občas hlúposti               

              - nedostatok prostriedkov pomerne rýchlo prerastá v ich nadbytok               

              - pre niekoho pôvodná grafika a skoro neprítomný dabing