Splinter Cell

Rok 2004. Zapínam televízny prijímač, kanál FNW. Na rade sú správy s mojím obľúbeným redaktorom Morrisom Odellom. Žiaľ nič pozitívne sa nedozvedám – horúcou témou je Gruzínsko, v ktorom sa k moci dostáva Kombayn (by som rád vedel, či také meno je v gruzínskom kalendári) Nikoladze, ktorého myseľ je zameraná na jeden cieľ – napadnúť všemocné Spojené štáty americké, čo by viedlo k vypuknutiu 3.svetovej vojny. Kto teda čakal, že 3.svetová bude opäť v réžii Adolfových nástupcov z Nemecka, má smolu. Lenže v Bielom dome nesedí George Bush, ktorý by istotne zorganizoval za okamih bleskové napadnutie (nielen) Gruzínska skôr ako by si niekto vôbec zmyslel, že USA napadne, a tak USA vsádza na iný spôsob – a tým je Third Echelon.

Third Echelon je tajná zložka NSA, ktorú tvoria najlepší z najlepších vo svojom obore a tak sa tu stretávame s koordinátorom Irvingom Lambertom, Vernonom Wilkesom, Annou Grímsdóttir (žeby pôvodom z Islandu?) a samozrejme nemôže chýbať muž, ktorý bude predĺženou rukou tímu priamo v akcii - Samom Fisherom. Je viac ako jasné, že si zahráme za Sama. Ten musí najskôr absolvovať obligátny tréning, v ktorom sa oboznámime s množstvom pohybov, ktorými Sam disponuje resp. ktoré zvládne. Efektná je najmä roznožka medzi dvoma stenami, žiaľ v samotnej hre ju veľmi nevyužijete.

Prvá Samova misia začína práve v Gruzínsku, ale dôvodom nie je Nikoladzeho vojnový plán, ale nájdenie dvoch nezvestných agentov CIA – agentky Madisonovej, ktorá bola v Gruzínsku niekoľko rokov ako špiónka a agenta Blausteina, ktorý mal za úlohu nájsť nezvestnú Madisonovú, dopadol však rovnako. Fisher je však iná káva a tak bez zbytočných rečí a problémov získava informácie o tom, že obaja agenti sú na policajnej stanici v Tbilisi. Pre Fishera nie je najmenší problém túto dvojicu objaviť, horšie je, že obaja agenti ležia vytuhnutí v márnici...

Celkovo hra ponúka 9 rozsiahlych misií, medzi ktorými nechýbajú skvelé videosekvencie, ktoré rozvíjajú dej a hlavne spravodajské zábery sú spracované výborne. Okrem Gruzínska navštívite CIA, budovu Kalinateku, čínsku ambasádu či prezidentský palác v Tbilisi. Žiaľ musím konštatovať, že hra napriek tomu, že v každej misii ponúka čosi iné a o stereotype reč byť nemôže, predsa len mal som pocit, že celé to začalo vo veľkom štýle, ale s pribúdajúcimi misiami som postupne strácal koncentráciu a nebavil som sa tak ako v prvých misiách. Napriek tomu hre v tomto smere veľmi niet čo vytýkať a určite mnohých hráčov nesklame.

Ak by sme sa chceli bližšie pozrieť na zúbky inventáru, ktorý má Sam k dispozícii, musíme súhlasne pokývať hlavou, pretože inventár je rozmanitý a vidieť, že autori si tu dali záležať. Okrem klasickej pištole s tlmičom, či lockpicku, má Sam k dispozícii aj SC-20K (Modular Assault Weapon System), ku ktorému patria aj rôzne doplnky na omráčenie nepriateľov a samozrejme nechýbajú granáty, lekárničky, rušička kamier, mikrofón na nahrávanie rozhovorov či optický kábel na sledovanie "diania" za dverami. Inventár je spracovaný jedným slovom perfektne.

Veľmi dôležitým elementom tejto hry je skrývanie sa v tmavých priestoroch. Jedná sa totiž o pravú stealth akciu a teda kto si myslí, že všetkých nepriateľov jednoducho vystrieľa, tak sa poriadne mýli. Sam je totiž pri prestrelkách dosť zraniteľný a už dvaja nepriatelia mu dokážu narobiť poriadne problémy a tak prvoradou je taktika a dobré skrývanie seba i tiel nepriateľov, pretože každé nájdené telo vyvolá u protivníka stav najvyššej pohotovosti a niektoré misie dokonca vyžadujú, aby ste telá dobre ukryli, inak hrozí nie moc obľúbený nápis "Mission failed". Výbornou pomôckou pri skrývaní sa je indikátor "neviditeľnosti" – pokiaľ ste dobre ukrytý, nepriateľ vás nezbadá ani keby ste boli meter od neho.

Splinter Cell je síce akčná hra, ale prestreliek si v hre veľa neužijete a dokonca vás čakajú aj misie, v ktorých nebudete môcť nikoho zabiť a tak tiché prikrádanie a omračovanie protivníkov bude vašou jedinou zbraňou. Tomu zodpovedá aj počet nábojov, ktoré Sam má. Nie je toho veľa a preto treba s nábojmi šetriť kde sa dá, aj keď na niektorých miestach si ich budete môcť doplniť. Niektoré misie sú však doslova stavané na to, aby ste ich prešli bez jediného výstrelu, v iných sa naopak konfrontácii so súpermi nevyhnete.

Grafické spracovanie je na dnešnú dobu už menej okúzľujúce, ale stále sa nemá za čo hanbiť a stále má čo hráčovi ponúknuť. V dobe svojho vzniku to však bola určite vynikajúca grafika. Modely postáv sú pekné, aj keď mimika tváre už je na dnešnú dobu trošku úsmevná a aj niektoré Samove pohyby (hlavne chôdza po schodoch, kde sa Sam akoby vznášal nad schodmi). Kvalita videosekvencií je trošku diskutabilná. Ich spracovanie i obsah je skvelý, hlavne správy vyzerajú "skutočne", ale nie všetky zábery sú ideálne, aj keď v dobe svojho vzniku sa určite hovorilo o skvelých animáciách. (Skvele som sa zabavil pri animácii, keď som odpálil kamióny v čínskej ambasáde a hneď po výbuchu sa bleskovo rozbehli čínski vojaci na miesto výbuchu a jeden až s takým nasadením, že spadol ako malý chlapec ).

Umelá inteligencia sa mi hodnotí ťažko. Na jednej strane vás pri prestrelkách dokáže súper riadne prekvapiť a pokiaľ sa kryjete za prekážkou, buď hádžu granáty alebo sa k vám snažia dostať inou cestou a prekvapiť vás. Taktiež keď nájdu mŕtve telo svojho kolegu, hneď sú v plnej pohotovosti a usilovne vás hľadajú (žiaľ, pokiaľ ste dobre skrytý a nenájdu vás, po chvíľke sa vrátia na svoje miesto ako keby nič), pokiaľ nájdu omráčeného kolegu, rýchlo ho preberú a opäť nasleduje usilovné vyhľadávanie nepriateľa. Na druhej strane sú neraz akoby hluchí a vôbec si nevšimnú, že kúsok od nich si pohodlne prehľadávate už omráčeného protivníka alebo sa mi aj stalo, že som nestihol dostatočne ukryť telo a čiastočne bolo v dráhe iného vojaka, ten však asi prešiel okolo s klapkami na očiach...

Zvukovej stránke hry nie je čo vyčítať. Hudby si veľa neužijete, ale tá, ktorá v hre je, je výborná a skvele pasuje do takéhoto typu hier. Ak vás nepriateľ zahliadne alebo čosi započuje, zodpovedá tomu aj "dramatickejšia" hudba a to isté platí aj o prestrelkách. Sem tam zachytíte aj nejakú vysielačku, ako sa nepriatelia dohadujú, či vyhlasujú poplach, že nejaký amík im sliedi v ich revíri a podobne. Je pravda, že hudby mohlo byť predsa len trošku viac (hra vyšla približne v tom období, čo IGI 2 a tam bola hudba spracovaná vynikajúco), ale aj to málo, čo budete počuť, stojí za to.

Celkovo musím hru vyzdvihnúť a tým, ktorí ju ešte nehrali vrelo doporučiť. Sam Fisher je jasná voľba pre každého, kto má rád stealth akcie, ale aj pre tých, ktorí si myslia, že takú hru by nezvládli. Splinter Cell sa hrá veľmi dobre, okrem skvelej hrateľnosti, výbornej atmosféry (neraz som sa prichytil, že za roh som sa otáčal nielen Samom, ale aj vlastnou hlavou, aby som videl čo ma čaká za rohom ), zaujímavého príbehu, či kvalitného inventáru, má hráčom stále čo ponúknuť aj po viac ako dvoch rokoch svojej existencie. Napriek tomu, že hracia doba a nízka repetitívnosť znižujú celkové skóre tejto hry, nikto nemôže namietať, že sa nejedná o kultový počin. V čase vydania hry by som pripočítal ešte nejaké tie 3-4% navrch.

Doslov
Dokáže jeden človek ovplyvniť výraznou mierou históriu? Je niekto na tejto planéte schopný zvládnuť množstvo nepriateľov a neraz pri tom nepoužiť ani jednu guľku? Je možné, aby niekto zabránil vypuknutiu celosvetového konfliktu, ktorému sa už zdanlivo zabrániť nedá? Odpoveď je prekvapujúco kladná. Áno. A reč nie je o Supermanovi, Batmanovi, Spidermanovi, Daredevilovi či inej komiksovej postave. Na mysli nemám ani "nesmrteľného" Sylvestra Stalloneho či guvernéra Kalifornie Arnieho. Reč je o mužovi v čiernom (nie, Will Smith to nebude) s typickým nočným videním na hlave. Jeho meno je Sam Fisher. Vláda Spojených štátov amerických tvrdí, že neexistuje. My hráči vieme o tom svoje...