Venetica

    ( Na úvod by som chcel upozorniť, že sa jedná o moju prvú recenziu, takže len do mňa. Všetky screenshoty sú moje, hral som s patchom 1.02 a mal som nainštalovanú fanúšikovskú češtinu od Mrazíka(oficiálny preklad nie je). )

     Je smrť pre nás to posledné? Existuje duša a posmrtný život? Presne s týmito otázkami operuje akčné RPG Venetica od nemeckého štúdia Deck13. A je nutné povedať, že vám ich veľmi rýchlo zodpovie.

     V hre sa prenesieme do pozmeneného sveta v 16. storočí. Čím pozmeneného? Architektúrou, nekromanciou... v podstate verné minulosti zostanú len názvy národov, miest a kostýmy. Hrať budeme za Scarlett, mladú ženu žijúcu v malej dedinke zvanej San Pasquale.

     Príbeh na nič nečaká a už v úvode vás vrhne do bojovej vravy pri pokuse vrahov vás zlikvidovať. Vy tak dôležité udalosti vnímate už od začiatku. Takmer okamžite zistíte, že vás otec je sám Smrťák a vy musíte s jeho pomocou zničiť nemŕtveho Archóna, ktorý sa rozhodol vzoprieť starým zákonom. Osobne neznášam spojlery, a preto sa im v mojich recenziách pokúsim vyvarovať ako najviac to len pôjde. K príbehu teda len toľko, že sa postupne bude nabaľovať a vy budete kúsok po kúsku zisťovať viac spolu s učením sa nových schopností. Môžem konštatovať, že sa mi príbeh páčil a aj keď to nie je úplný top, je slušný. Po veľkolepom začiatku však pomaly stráca dych, aby to v závere zase vytiahol.

     S hlavnou hrdinkou nebudete mať problém sa zžiť. Je charizmatická, sympatická a prežijete s ňou premenu z obyčajnej devy na lovca démonov. Popri tom s ňou budete prežívať každú ranu a rozhodnutie ako svoje vlastné. Navyše sa na ňu dobre pozerá (je sexy!). Na konci ma však trocha zamrzelo pár medzier a nezodpovedaných otázok, ale to je zrejme len subjektívne. Môže zamrzieť aj nemožnosť hrať ďalej po dokončení hlavnej dejovej línie.

     Svoju púť teda začnete v San Pasquale a počas hrania navštívite množstvo lokalít, cez majestátne Benátky, podzemné katakomby, pláž až po otvorenú krajinu podobnú púšti. Benátky sú rozdelené do viacerých častí, aby reprezentovali spoločenské vrstvy, ktoré v nich žijú. Prostredia sú síce ohraničené a s rozľahlosťou Skyrimu sa nemôžu rovnať, mne to ale počas hrania vôbec nevadilo. Často obsahujú plno zamknutých truhiel a budov, kde nájdete rôzne cennosti na privyrobenie si. Ich preskúmanie vám hernú dobu natiahne, ale motiváciou to aj robiť vám budú iba spomínané cennosti. Tu musím spomenúť prítomnosť druhého sveta – sveta mŕtvych. Celkom rýchlo dostanete do vienka kúzlo, ktorým budete môcť cestovať z jedného sveta do druhého. Pomocou sveta mŕtvych sa dajú vypátrať ešte ďalšie miestnosti rozosiate po svete.

     Počas hrania narazíte na hromadu vedľajších úloh. Niektoré z nich sa budú opakovať – našťastie ich nie je veľa. Budete čistiť strechy od hniezd netopierov, opravovať fontánu, hľadať liek, robiť poslíčka. Tu mi trocha vadilo, že už len pri zmienke o tom, že má daná NPC nejaký problém sa vám úloha automaticky zapísala do denníka. Predsa len, často si chcete najprv vypočuť, čo má kto na srdci, a až potom prípadne daný quest zobrať.

     A tu môžem ukázať na prvý väčší problém – niektoré úlohy som proste nedokázal splniť. Akosi sa totiž nedalo vystopovať na mape... Napríklad som dostal kľúč od opusteného domu, z ktorého som mal vziať denník. Dokonca mi raz na mape aj zobrazilo, kam mám ísť – žiaľ, ukazateľ mieril priamo do stredu rieky, kde nič nebolo. Tak som sa naštval a išiel som dom po dome. Slávne dvere, do ktorých by ten kľúč pasoval, som nenašiel.

     V meste sa nachádzajú aj 3 cechy, ktoré vám okrem útočiska a trénerov ponúknu aj ďalšie úlohy. Prvým sú rytieri, ktorí stavajú na hrubej sile, druhým je Sieť Masky, kde sa naučíte nekromanciu a tretí je Temné Bratstvo, ktoré by sme mohli prirovnať k povolaniu rouga alebo zlodeja. Prečo ich menujem? Hra vás časom prinúti sa k jednému pridať.

     Dialógy sa väčšinou držia priemeru. Všetky postavy sú nahovorené a Scarlett tak isto. Už tradične budete mať na výber z viacerých možností a často sa ocitnete v morálnej dileme. V ojedinelých prípadoch majú postavy strnulé tváre a akosi sa im nechce otvárať ústa – chvalabohu sa to často nestáva.

     Pri hraní budete (prekvapivo) zbierať skúsenosti a po získaní novej úrovne budete obdarení bodmi, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín – skill points a ability points. Ability points môžete ihneď investovať do vlastností ako sila alebo múdrosť. Skill points môžete u trénerov zameniť za rôzne skilly. Skilly sa navyše delia na duševné a fyzické a každý tréner učí niečo iné.

     V hre sa časom naučíte lockpicking aj umenie alchýmie, ale nosnou časťou budú súboje. Na výber budete mať zo 4 typov zbraní: meč, mesačná čepeľ, kopija a obojručná zbraň. Medzi nimi možno kedykoľvek prepínať a tu sa na rad dostane taktika. Na každého sa vám bude hodiť niečo iné. V hre budete bojovať aj s niekoľkými bossmi. Súboje s nimi však nie sú zložité. Vo svete živých s nimi ľahko zametiete. Potom budete musieť vyhnať ich duše z posmrtného sveta. Tu už treba aj zapojiť rozum – stále to však nie je nič ťažké.

     Bojový systém musím celkovo pochváliť. Je dosť vlažný a stavia na jednoduchých základoch – kotrmelce, bloky a jednoduché výpady pospájané kombom. Môže to znieť lacne, ale vo výsledku je to dobre zvládnutý systém, pri ktorom som sa nenudil.     

     V hre sú 3 ukazatele – život, duševná energia (mana) a energia mŕtvych (to je tá fialová). Tie prvé dva sú hádam každému jasné. Energia mŕtvych sa dobíja iba vtedy, pokiaľ útočíte mesačnou čepeľou. No a načo slúži? Keď vám zdravie klesne na nulu, odpočíta sa vám jeden bar z energie mŕtvych a vy máte možnosť sa vrátiť do sveta živých. Pozornejším už možno dopína, pre tých ostatných to poviem – v hre tým pádom nie je možné umrieť! Na konci hry som mal 6 barov fialovej energie – takže je až nemožné prehrať.

     Priznám sa, že pri hre nikdy nehľadím na grafiku (pokiaľ je hra zaujímavá niečím iným). Jednak sa sústredím na úplne iné faktory, a taktiež mám už slabší PC. Každopádne na najvyšších detailoch to vyzerá pekne. Mne to však plynulo nešlo, a preto sú screenshoty zachytené na stredných/nízkych nastaveniach. Nutno povedať, že aj napriek splneniu odporúčaných požiadaviek som sa nevyhol framedropom pri nadmerných efektoch na obrazovke (i keď požiar alebo vyvolávanie kúzla by to zvládať mohlo...). Zvuky sú fajn a nemám čo vytknúť ani hovorenému slovu, ani zvukom rôznych zbraní alebo pozadiu pri prechode mestom.

     Herná doba sa môže pohybovať od 15 až po 20 hodín v závislosti na tom, do akej miery sa venujete vedľajším úlohám, odhaľovaniu sveta a hľadaniu pokladov. No a poďme na najväčší kameň úrazu – bugy a technické chyby. Stretnete sa s nimi často. Cýbajúce healthbary nepriateľov, zasekávanie NPC, už spomínaný quest-tracking... Ach, nechcem príliš zhadzovať túto inak dobrú hru.

Plusy:

+ vlažný bojový systém

+ zaujímavý herný svet

+ charizmatická hrdinka

+ pestré a zaujímavé prostredia

Mínusy:

- technické spracovanie a bugy

- príliš ľahké

- niektoré stereotypné úlohy

Zhrnutie:

Celkovo je Venetica slušné a nenáročné RPG, ktoré zaujme príjemným príbehom a pekným herným svetom s množstvom bočných úloh a aktivít, ktoré však občas smrdia stereotypom. Hodnotenie strhávajú hlavne technické chyby a príliš nízka obtiažnosť. Za chytľavý bojový systém a sexy hlavnú hrdinku však dávam 75%. Pokiaľ ste ochotní prepáčiť až prílišnú nenáročnosť titulu, pridajte si ešte 5-10%.