Dream Land: Final Solution

   Túto recenziu som sa rozhodol napísať po vlne sentimentu, ktorý ma zaplavil pri nedávnej náhodnej spomienke na istú českú adventúru z mojich ranných rokov. Fakt, že na Sectore tú hru zatial nemali ani len v databáze ma v tomto čine utvrdil. Ako malý som sa často chodil hrávať ku kamarátovi na počítač (kto nie v tých časoch). Hrávali sme obrovské množstvo titulov no vždy, keď si spomeniem na toto obdobie, tak sa mi v hlave vybaví len jedná konkrétna adventúra.

                      Obrázky ako už je u mňa zvykom som robil sám. Dúfam, že sa budú páčiť...

   Český výrobca a distribútor Top Galaxy vydal adventúru menom Dreamland: Final Solution v roku 1999. Na tú dobu obrovský projekt, na seba strhával kopec pozornosti. Rozsiahlosť vtedy nevídaných rozmerov schovala tituly ako Polda do vrecka a nechala sa porovnávať s legendárnym zahraničným Broken Swordom. Bohužiaľ štúdio po svojom prvom diele hneď skrachovalo a vývojári sa rozutekali do iných spoločností. Čo dávalo zmysel, lebo bolo ťažko uveriteľné, že takýto megalomanský projekt sa bude dať prefinancovať len predajmi v Českej poprípade Slovenskej republike.                                    

   Klasický papierový obal obsahoval až 3 CD nosiče, ktoré obsahovali dáta ukrývajúce skoro 250 NPC charakterov, 110 grafických podkladov ( z toho 65 2D ručne kreslených a animovaných, 45 3D renderovaných). Ďalej disky obsahovali okolo 4000 napísaných riadkov dialógov a hodinu hudobného podkladu. Celkovo hra pravdepodobne beží na predchodcovi enginu CPal3D. V podstate tu vidno, že hra takéhoto rozsahu nemala šancu vôbec niekedy prísť do zisku a preto štúdio krátko po vydaní zavreli.

                                 Menu hry je z nejakého záhadného dôvodu po anglicky

   Po opätovnom zahraní som sa rozhodol, že hru idem zrecenzovať. Bol som však nútený sa nenechať unášať sentimentom. Do očí mi udierali viaceré nedostatky, ale aj prekvapivé detaily, ktoré ďalej v článku rozvediem.

   Takže hor sa na samotný obsah hry. V úvode si pozriete ručne kreslené intro, ktoré sa strieda s  renderovaným. V ňom chlapík vystrieľa celú svoju rodinu a vy neveriacky krútite hlavou pre to, aby ste sa vzápätí dozvedeli, že je to len reklama na vesmírnu stanicu Dreamland. Nie je to však nejaká obyčajná orbitálna stanica. Je domovom využívania virtuálnej reality, ktorá má za úlohu plniť tie najtajnejšie sny a priania. Hra sa odohráva po roku 2020. Po tom, čo zakázali na Zemi využívať túto technológiu pre zábavno-priemyslové účely sa určité komerčne firmy spojili (a nazvali sa Spoločnosť), aby vybudovali miesto, kde pozemské zákony (nie fyzikálne) neplatia. Zábava, ktorá bola pôvodne určená len pre majetnejších občanov Zeme prerástla do štádia, kedy je už prístupná pre strednú vrstvu. Následne začala masívna komerčná kampaň a tým aj stovky tisíc pozemšťanov zamierilo do vesmíru na stanicu prežiť si rôzne príbehy vo virtuálnej realite.

                                           Úvod hry začína hneď pri informačnom centre

   Toto je v podstate prostredie a doba v ktorej sa celá hra odohráva. Do tohto deja vstupuje reportér Jimi Dix. Špecialista na vojnovú reportáž. Podľa jeho vydavateľa je ich najlepší a najdrahší ( ako Jimi rád podotkne) zamestnanec. Preto sa ho rozhodne poslať na stanicu Dreamland preskúmať prípad pri ktorom jeden zákazník ostane traumatizovaný fyzicky aj psychicky po návšteve vo virtuálnej realite. Tento incident, ktorý na prvý pohľad vyzerá dosť obyčajne prerastie do niečoho, o čom by sa Jimovi nesnívalo ani v najdivokejších snoch.

                                      Tu si zahráte svojú prvú takzvanú VR hru

   Hneď po krátkom úvode, keď ešte ani neviete, ktorá bije vás hra hodí na stanicu a vy sa chopíte ovládania. Človek si hneď všimne krásne ručne nakreslené pozadie. Grafika sa dá vážne zrovnávať s Broken Swordom. Aj skroling doslova vyráža dych. Aspoň mne to na tú dobu prišlo dosť pôsobivé. No prvé sklamanie príde, keď sa budete snažiť s Jimim pohnúť. Je to klasická point and click adventúra, takže klikáte tam kam chcete aby náš hrdina šiel. Lenže Jimi sa pohybuje ako po druhej porážke s rýchlosťou vypaseného Američana. Proste animácie v hre majú aj svetlé stránky, ale väčšinou si všimnete tie negatívne. Aj, keď je hra staršia, tak to šlo urobiť určite lepšie. Neberte to prosím vás tak, že je to úplná katastrofa, lebo nie je. Ja som hre nameral, že beží konštantne na 11 FPS v dialógoch to skočí na 17. Celé to pôsobí trhane a niekedy rozkúskovane. A to hovorím o tej kreslenej časti. Pri tej 3D renderovanej mi to prišlo ešte horšie. Tú autori použili pri prechode do virtuálnej reality.

                                     Takto vyzerá tá 3D renderovaná grafika

   Virtuálna realita si zaslúži vlastný odstavec, lebo v nej strávite tretinu herného času. Hru to okoreňuje a totálne sa vyvracia stereotyp, do ktorého by hra mohla spadnúť, ale nespadne. Celkovo sa tam dostanete až 7 krát a zahráte si úplne rozdielne príbehy. Nechcem spoilovať, lebo budete dosť zvedavý, že kde sa bude odohrávať ďalší. Uvediem len malú ochutnávku a poviem, že si zahráte za stvoriteľa Frankensteina, alebo za gangstera v Chicagu. Tieto mini príbehy sú dosť rozmanité a neraz máte pocit, že ste sa ocitli v úplne inej adventúre.

                                             O čom je asi tak táto hra?

   Herné mechanizmy fungujú klasicky ako v každej bežnej point and click adventúre. Myškou si nabehnete na predmet čo vidíte na obrazovke a Jimi sa k nemu dotrmáca svojím ,,svetelným‘‘ tempom. Potom ho vezme, alebo okomentuje. Ak ho vezme, tak sa predmet uloží do inventára, ktorý si vždy vyvoláte medzerníkom. Ten sa vysunie zo spodnej časti obrazovky rýchlosťou za, ktorú by sa nehanbil ani Ivan pri vymenovávaní generálneho prokurátora do pozície. Samotná rýchlosť by ani nebola problémom, lenže, keď chcete daný predmet použiť, tak musíte najprv vyvolať inventár, potom na predmet kliknúť, následne zavrieť inventár a až potom môžete predmet použiť na nejaký iný predmet v hre. Ale pozor! Ak ho použijete zle, alebo nesprávne, tak predmet zmizne a vy musíte celý proces znova opakovať. Pri fázach hry, v ktorých ste frustrovaný a problémy riešite štýlom použijem všetko na všetko vám na čele navrie nejedna žila. Tlak vám nezníži ani časté nelogické používanie predmetov, ktoré často končí tak, že len náhodou skúšate, či sa niečo stane, ak tento predmet použijem takto a henten onako.

                                              Predmety sa vedia vážne nakopiť

   Dialógy v hre nie sú vôbec nudné a udržia vašu pozornosť dosť na to, aby ste stále vedeli o čo sa jedná. Len jedna vec sa im dá vytknúť a to, že po každej ukončenej vete, alebo fráze jednej postavy musíte kliknúť myšou, aby sa rozhovor pohol ďalej. Celkom zbytočné, ale niekedy aj užitočné, keď sa škrabete na zadku a nedávate pozor čo sa deje na obrazovke. Česká hra má český dabing a jeho kvalita je samozrejme kolísavá ako každý prvok tejto hry. Aj, keď hra Polda vyzerá vedľa Dreamlandu ako lacná šunka vedľa slaniny, tak som si z nej po roku pamätal oveľa viac dialógov ako z Dreamlandu po pätnástich minútach. Charizmatické hlasy ako Luďka Sobotu a Jiřího Lábusa takejto hre chýbajú. Proste niektorí herci sa snažili viac a niektorí menej, alebo vôbec. Monotónnosť hlasu pri emotívnom dialógu na zážitku rozhodne nepridáva. Inak to celkovo rozhodne nie je zle dabované a môže sa vám stať, že začujete aj nejaké známejšie hlasy. Ja som minimálne spoznal hlas Bořka Slezáčeka z televízie Prima.

                                                    Česi sa nezaprú...

   Zvuková stránka hry netrhá uši až na jednu melódiu, ktorá sa nachádza našťastie len v jednej sekcii. Hudobný podklad obsahuje až 10 pesničiek, ktoré sú spolu dlhé skoro hodinu. 600 reálnych zvukov tiež nie je najhorších a tým pádom ich nie je nutné stlmovať v nastaveniach. To, že vám hudba nebude vadiť ešte nemusí znamenať, že sa vám bude aj páčiť. Žiadnu melódiu si pravdepodobne ani po dlhých hodinách hrania nezapamätáte a tým pádom sa nemusíte obávať, že by vás otravovala pred spaním v hlave. Tým chcem naznačiť, že melódie sú nevýrazné.

                                              Mapa na rýchle cestovanie je prehľadná...

   Bugy by sa vďaka dĺžke hry dali aj odpustiť. 20 hodín je veľmi úctyhodná doba vzhľadom na výrobcu a dobu v ktorej hra vyšla. Problém nastáva vtedy, keď kvôli bugu musíte hru loadovať a ešte horšie je, keď si neuvedomíte, že sa v hre takáto chyba stala a neviete ako ďalej pokračovať. Mal som pocit, že takéto chyby nastávali, keď ste sa snažili rýchlo preklikať dialógy. Potom sa mohlo stať, že Jimi bol na obrazovke dva krát na rôznych miestach a ani jeden sa nechcel pohnúť, alebo sa vymenili hlasy postavám. Stabilita hry a v podstate aj kvalita príbehu klesá tým viac, čím ste bližšie ku koncu. Neviem či už autorom dochádzal čas, ale ku koncu príbehu pribúdajú početné klišé momenty a niekedy sa vám proste hra sama vypne. Problém s vypínaním mohol byť spôsobený tým, že som hru spúšťal na Windows 7 a kompatibilitu som mal nastavenú na verziu z roku 95. Dosť vám bude určite vadiť, že treba veľmi často meniť disky v mechanike. Raz som ho dokonca musel meniť 2x v priebehu 5 minút.

                                          Toto na vás vyskakuje až moc často...                                  

   Zo zaujímavostí hry by som spomenul, že pôvodný dabing mal byť vo forme upravenej menej zrozumiteľnej češtiny, ale distribútor to autorom nakoniec prikázal zmeniť, čo ževraj dosť ťažko znášali. Ďalej, že na stanici Dreamland ako lacná pracovná sila pracujú opice, ktoré sú nejakým druhom kyborgov. Vyrastajú v tankových nádržiach, ale v hlave majú nainštalovaný počítač, ktorý im napomáha formou zvýšenej inteligencii. Všetko sa musia učiť v školách ako ľudia a rovnako sú aj rozdielne inteligentné. Dožívajú sa maximálne 30 rokov. Podľa mňa veľmi pekná myšlienka. Hlavne, keď sa v hre rieši čoraz častejšie aj teraz kladená otázka rebélie strojov s vyššou inteligenciou. Ako poslednú vec spomeniem celkom šikovne vyriešený presun po stanici. Autori darovali ľudstvu technológiu teleportácie, takže Jimi len dokrýva do tohto zariadenia, otvorí sa vám mapa a vy vyberiete miesto kam chcete cestovať.

   Na záver chcem povedať, že všetko indikuje k tomu, že Dreamland je jedna z najlepších ak nie najlepšia česká adventúra vôbec. Minimálne do roku 2000. Technické nedostatky prekrýva masívnosť hry, aj keď sa mi takto zbežne zdá, že som možno bol pri niektorých aspektoch až moc kritický. Verím, že ani minútu z viac ako 20 hodín strávených pri tomto diele neoľutujete. Riešenie hádaniek je často veľkou výzvou a ich vyriešenie vám prinesie to pravé uspokojenie, ktoré hráči adventúr hľadajú. Vesmírnych adventúr z našich česko-slovenských končín nie je vážne veľa. Asi najznámejšia trojica je české Argo, slovenský Next Space a recenzovaný Dreamland.  Posledný menovaný je pravdepodobne vrchol tvorby z obdobia, keď sme tu vedeli robiť len adventúry a stratégie.

+ príbeh

+ dĺžka

+ hádanky

+ dabing (viem, že som sa naň trochu sťažoval, ale počúvať nám známu reč v hre nikoho neurazí)

+ grafika

+ originálnosť

____________________

- kolísavá obťiažnosť

- bugy animácii

- nevýrazná hudba

- neuspokojivý koniec

- časté menenie diskov