Prečo je sex v hrách problémom

Kvapky dažďa bičujú okno. V malej izbe sedia na zemi Ethan a Madison. Ethan smutným hlasom vraví, že záchrana jeho syna je to jediné, na čom práve záleží. Nato ho Madison pohladí po tvári, zapozerá sa do jeho očí a začne ho bozkávať. A v tom vám hra dáva na výber. Chcete to rozvinúť do niečoho väčšieho alebo naopak, jej city neopätujete. Rozhodnutie je na vás. Presne takto vyzerá sex scéna v hre Heavy Rain. Hra bola v dobe vydania unikátna hlavne tým, že to bol približne 10 hodinový interaktívny film, kde ste príbeh a osudy postáv mohli meniť v závislosti od toho, ako ste zasahovali do deja.

 Ani táto hra sa ale nevyhla rôznym útokom len preto, že vývojári nemali problém ukázať nahé telo ženy. Heavy Rain bol zakázaný napríklad v Saudskej Arábii kvôli prezentovaniu nahoty, prostitúcie a násilia. Skrátka erotika v hrách, či už vo forme šteklivých narážok, opatrnej nahoty či otvorených sexuálnych scén, vždy vzbudzovala pohoršenie. Stala sa vďačnou témou širokej verejnosti, rôznych televízii mimo herný svet ale aj cirkvi, ktorá neraz kritizovala niektoré hry či už kvôli prezentovaniu násilia alebo práve sexu.  Otázka znie, prečo tento aspekt v hrách nefunguje ani po mnohých rokoch.

Na prvom mieste je ale treba napísať, že na zlej povesti sa podpisujú aj niektoré samotné hry, ktoré sa snažia svoju nízku kvalitu kompenzovať kontroverziou ( Postal 3: Catharsis). Sex a erotika to ale v hrách má ťažké hlavne preto, že hry sú ešte stále mladé. Často sa tak stáva, že poodhalená bradavka vadí viac než hektolitre krvi a hromada mŕtvych. Vývojári a distribútori to dobre vedia. Radšej tak svoje dielo sami cenzurujú, aby sa ušetrili od rôznych problémov a aby sa hra dostala medzi čo najširšie publikum.

Prvé prípady erotického obsahu sa datujú už od osemdesiatych rokov minulého storočia. V ich druhej polovici sa objavil asi najikonickejší predstaviteľ erotického adventure žánru, sukničkár Larry Laffer. Leisure Suit Larry In The Land Of The Lounge Lizards, titul vydaný Sierrou v roku 1987 je  dodnes asi najslávnejšou erotickou hrou, ktorá tému  „sex“ využívala hlavne k rozohraniu deja.  Príbeh o nie príliš peknom a ani inteligentnom hlavnom hrdinovi, ktorý sa snaží nájsť vyvolenú svojho srdca, bol výtvarne spodobnený s patričným nadhľadom a karikatúrou. V tých dobách ale sexuálne narážky v texte a pár holých pixelov nikoho „netankovalo“. To sa ale menilo so stúpajúcou číslovkou za názvom. Do istej miery ženským ekvivalentom k Larrymu bola nadpriemerne vybavená porno hviezda Lula, ktorá v roku 1998 navštívila naše počítače v titule Lula: The Sexy Empire. Zaujímavé je, že obidve zmienené série trpeli rovnakými problémami, pre ktoré boli poslané na pomyselnú hernú skládku. Stereotyp a ani jedna z hier nedokázala zaujať príbehom, hádankami či minihrami.

Začiatkom nového milénia sa bohužiaľ len potvrdilo, že subžánru erotických hier dochádza dych. To len potvrdili rôzne sociálne simulácie, ktoré boli obsahovo prázdne, obmedzovali možnosťami a ani sa nebránili vykrádať omnoho úspešnejšiu sériu The Sims od Maxisu. A práve vývojári z Maxisu sa vo svojom simulátore života so sexuálnymi túžbami simíkov vysporiadali asi najlepšie. The Sims zaviedol takzvaný pojem „woohoo“ ako výraz pre sex. Keď ste si zvolili „milovat se“ alebo „pokusit se mít díte“, simíci na seba skočili a v následnej animácii prebehlo menšie „čoro-moro“, ktoré sa nezaobišlo bez slastných výkrikov „woohoo“ a ohňostroja.

Aj keď The Sims má svoju kvalitu, jeho detinský vzhľad skrátka neumožňuje, aby bol braný vážne širokou verejnosťou . Postupne ale začali prichádzať tituly, ktoré vyzerali nielen autenticky, ale mali dospelý príbeh a erotika v nich konečne vyznievala skutočne eroticky a nebola len súčasťou humoru ako u Larryho.

Veľmi pekným príkladom je už spomínaný Heavy Rain, nasledovaný sci-fi trilógiou Mass Effect, fantasy sériou Dragon Age a Zaklínačom. V týchto hrách už erotika nehrá čisto len prvoplánovú rolu, ale zase ani veľmi nebije do očí a nie je ani veľkou súčasťou príbehu, ako v prípade Larryho alebo Luly. Paradoxne tak tento aspekt funguje práve v hrách, ktoré majú k erotickému žánru na míle ďaleko.

Bohužiaľ , škandalizovanie a rôzne kauzy sa nevyhli ani hrám, ktoré sex zakomponovali veľmi jemne, citlivo a ohľaduplne. A pritom sa tí istí kritici nesťažujú, keď niektoré televízne snímky ( True Detective, Breaking Bad, Game Of Thrones,...), ktoré inak pojednávajú o závažných témach, používajú erotické scény, rovnako ako mnohé hry, len ako doplňujúcu rolu. Keď sa človek nad tým zamyslí, predovšetkým hrám s dramatickými zápletkami, to na reálnosti skôr iba uberá, ak sa v nich neodohrá aspoň jedna sexuálna scéna. Sex a túžba po ňom je predsa súčasťou rôznych filmov, literárnych diel  ale i života každého z nás.

Problém, prečo hry musia znášať toľko negatívnych ohlasov na svoju adresu vidím kvôli dvom dôvodom.

Prvým faktom je že stále existuje mnoho názorov, že hry sú pre deti a preto je v nich nahota neprípustná. Dovolím si nesúhlasiť. Samotná história hier ukazuje, že hry nikdy neboli iba pre deti ale aj pre dospelých. Hry sú už dávno označované aj vekovým ratingom ( ESRB, PEGI), ktorý deťom predaj zakazuje. To, že sa k nim mnoho hier dostane pirátskou cestou je síce fakt, ale vývojárov by nemal nijak obmedzovať.

Druhým je fakt, ako som už vyššie spomenul, že hry sú ešte stále mladé. Oproti kinematografii to je markantný rozdiel. Spravodlivosť v tom nehľadajte ale je pravdou, že väčšie či menšie návaly pohoršenia vzbudzovali všetky predchádzajúce novinky  z umeleckého či technologického odvetvia. Hry teda nie sú prvé a nebudú ani posledné.

Tieto dôvody sú všeobecne známe.  Nesmieme ale ešte zabúdať na samozvaných  bojovníkov za morálku ľudstva, pre ktorých je poodhalené poprsie väčšie zlo ako rozstrelená hlava človeka. Mnohí z vás si určite pamätáte na kauzu okolo prvého Mass Effectu. Tvorcovia z Bioware umožnili okrem vytvorenia hrdinu/hrdinky, aby ich postava mohla nadviazať intímny vzťah s niektorou z vedľajších postáv ľubovoľného pohlavia. Samotná posteľová scéna bola pritom veľmi citlivo vyobrazená a zakomponovaná do deja hry. Hráč ju dokonca ani nemusel zažiť. V USA sa ale okolo toho spravil obrovský „humbug“ a hra bola automaticky označená za porno. Cooper Lawrencová sa vtedy vyjadrila pre televíziu FOX, že: „ženy sú v hre vykreslené iba ako objekty túžby, navyše muži rozhodujú, s koľkými chcú skončiť v posteli.“  Podobných prípadov je veľa a svoje si bohužiaľ užili aj vývojári z Rockstaru po vydaní modifikácie Hot Coffee.

Je ale pravda, že nad niektorými sexuálnymi výjavmi z hier sa pozastaví aj normálne uvažujúci človek a preto sa nemôžeme diviť , že nábožensky založený ľudia a konzervatívci  v USA majú a ešte dlho budú mať hlavné slovo. Oproti moralistom za „veľkou mlákou“ sme ale my Európania v tomto smere omnoho liberálnejší. Stačí ako príklad spomenúť Zaklínača, ktorý vznikol v katolíckom Poľsku. Tak či onak ale ešte dlhú dobu potrvá, než niektorí ľudia pochopia, že poprsie je krásna vec, na rozdiel od zmasakrovania letiskového terminálu.