Castles in the Sky

There’s solace in the clouds,

my friend,

And wonders passing by and by,

So bend your knees,

away you go,

                                                    To look for castles in the sky.

Debutový počin miniatúrnych rozmerov ešte menšieho štúdia, ktoré sa pýši názvom The Tall Trees zanechal koncom minulého roka ohlasy, tie určite prekvapili aj samotných autorov. Nejednému sa v hlave určite zrodia otázky. Prečo je táto hra tak výnimočná? Čo je faktorom, ktorý dokázal zasiahnuť tisícky ľudí a získal ich sympatie? Nuž, vždy je ľahšie si hru osobne zahrať a zistiť to empricky. Ja som sa rozhodol na túto maličkosť osobne pozrieť a podeliť sa s vami o moje zážitky, pocity a skúsenosti.

Kto si klikne na oficiálnu stránku The Tall Trees zistí, že za týmto projektom stáli hlavne dve osoby  - Dan Pearce a Jack de Quidt. Spoločná záľuba v príbehoch a neobvyklom vyprávaní silne inšpirovala autorov. Zmysel pre naratívnosť autorom dovolil vlastným štýlom ukázať hráčovi niečo, čo zanecháva na tvári úsmev a dobrý pocit na konci hry.

Do hry som išiel bez akýchkoľvek očakávaní a s náladou, ktorú označím za neutrálnu. Pohodlne som sa usadil v tichosti mojej izby a hru som po veľkej dávke nevôle (takéto hry mi väčšinou nesedia) zapol. Niekto kto hru pozoruje bez bližšieho záujmu, by mohol formálne opísať dianie na obrazovke ako bezduché skákanie z obláčika na ďalší obláčik a zbieranie točiacich sa krúžkov bez hlbšieho zmyslu. Všimne si, že grafika rovnako neoslní. Je výrazne pixelová a v podstate ničím výnimočná. Jednoducho nezaujímavá hra. Takýto pozorovateľ sa nemôže viac mýliť.

V úvode sa vám hra predstaví bielym nápisom pod ktorým stojí chlapec a vedľa neho vo vetre poletuje balón. Hra pôsobí mierumilovne a okamžite navodzuje ukludňujúcu atmosféru, ktorej dopomáha príjemná melódia zložená na klavíry jedným z autorov (Jackom). Klavír má jeden z primárnych dopadov na amtosféru v celej hre. Prirovnal by som to k sile klavíru v titule To the Moon, kde tento nástroj vyvolával hlboké emócie. V Castles in the Sky pôsobí podobne, akurát miesto plaču sa pomocou tejto melódie ľahšie uvoľníte. Rozhodne odporúčam hrať hru so slúchadlami.

Prvé odlepenie od zeme - chlapec začne stúpať do výšin za svojím dobrodružstvom. Pristane na prvom mraku. Vy mu pomocou myšky mu bude pomáhať dostať sa vyššie - až na miesta, kde už slnko nesvieti. Princíp je jednoduchý. Podržíte ľavé tlačítko na myške a chlapec sa vznesie do vzduchu, pričom to vyzerá ako keby lietal. Na tvári sa mu objaví blažený výraz z činnosti, ktoré môže chápať len dieťa, pozerajúce sa na oblohu a veriace, že ho oblaky udržia, keď na nich pristane. Vy ho takto dostávate na ďalšie a ďalšie mrakové platformy a vždy ako sa dostanete vyššie sa vám odhalia ďalšie verše z básne. Tu je vyššie spomínaný zámer autorov nevšedne podať príbeh a naladiť hráča na iné myšlienky. Báseň vám bude robiť spoločníka po celý čas na vašej ceste. Doteraz nechápem, ako niečo tak jednoduché môže fungovať. Celé to spolu ladí na jednotku. Hudba spojená s básňou, ktorá je označovaná ako rozprávka na dobrú noc v poetickom rytme vyvoláva v hráčovi pocit, že sa na chvíľu vrátil do detských čias. Dokonca si viem dokonale predstaviť ako rodič hrá so svojím dieťaťom chvíľu pred spaním.  Nechá dieťa ovládať hlavnú postavičku a predčíta mu básničku.

Popri stúpaní do výšin sa snažíte zbierať točiace sa krúžky, ktoré zazvonia, keď sa ich dotknete. Autori týmto spôsobom chceli pravdepodobne len spestriť vašu cestu. Nikde sa vám nepočítajú a tým pádom sa nemusíte báť, že by ste na nejaký nezabudli. Jednoducho tam sú, práve tak, ako báseň. Keď skončia obláčiky, tak sa chlapec chytí ďalšieho balónu a vy sa zamýšľate, kam to celé smeruje.

Báseň sa často dostane do bodu, kde hovorí o niečom konkrétnom. Napríklad o vtákoch. Melódia sa stlmí. Cez obrazovku vám preletia vtáčiky a je počuť čvirikanie. Zrazu báseň spomenie kvet v kvetináči a chlapec držiaci sa stúpajúceho balóna vidí ako ten kvet stojí na oblaku a vy nemáte vôbec pocit, že by tam nemal patriť.

Stúpaním stále vyššie obloha mení farby ako pri západe slnka. Melódie sa rovnako striedajú podľa výšky a báseň vám pritom vkladá rôzne myšlienky do hlavy; kde vlastne končia balóny, keď ich pustíte z ruky a oni sa stratia v modrastom nebi? Ako dieťa ste určite verili, že ich nakoniec nájde niekto iný a neostanú stratené niekde za obzorom.

Najlepšie hry sú tie, po ktorých máte pocit, že sa vo vás na konci niečo zmenilo. Stavím sa, že keď dosiahnete vrchol výletu, tak aj najväčší tvrďák sa určite aspoň usmeje a neostane chladným.

Na záver vás chcem poprosiť, aby sa na mňa nehnevali ak hru tento krát neohodnotím číselne. Nevidím v tom zmysel. Je to krátka cesta. Zaberie vám od 10 do 20 minút. Pýtate sa ako to môže za tak krátky čas vyvolať toho tak veľa? Presvedčte sa sami. Autori hru ponúkajú za priemernú cenu jednej šálky kávy. Na konci hry som sa cítil uvoľnený a pozitívne naladený ako keby som si spomenul aké to je, keď človek nemá žiadne starosti. Až sa mi chce spať. Dobrú noc.

_____________________________________________

+ hra naozaj pre každého          - moc krátke         

+ soundtrack                            - niekomu môže vadiť, že bez znalosti angličtiny si z hry

+ spracovanie                             jednoducho, vôbec nič neodnesie