Shadowrun Returns

Trochu som sa zdráhal napísať túto recenziu, keďže jediný čo čítajú uživateľské recenzie sú tzv. uvedomelí hráči a tý majú, jak sa zdá, slabé miesto pre Indie hry a pravdepodobne ešte slabšie miesto pre Kickstarter projekty. Indie herná scéna je predsa len tak nejak poslednou baštou zaujímavých herných projektov a krváca mi srdce keď hra odtiaľ nedopadne tak ako by som si to prial.

Naozaj. Naozaj veľmi, som sa chcel nechať pohltiť svetom Shadowrunu, ktorý už zrejme mnohí z vás poznáte a niektorí nim možno aj opovrhujete za gargantuovsky nevkusné miešanie Tolkienovho sveta s Elfmi a trpazlíkmi s Cyrberpunkom. Výsledkom je Scifi svet v ktorom sú výrazné implantáty, mágia, špicaté uši a megakorporácie ovládajúce svet. Tieto Megakorporácie sú riadené z poza tieňov mocnými drakmi. Áno, drakmi. jak ten z Hobita. Ale mne to nevadí, hocičo plné fantázie a bariéryboriace(Áno, to slovo som práve vymyslel. Ži s tým) je u mňa vítané a tak som sa s chuťou pustil do sveta plného drog, alkoholu a lacných elfských prostitútok. Kto by nechcel.

Úvod je pekný a jasne je vidno že autori sa zamerali na príbeh a dialógy. Zaujímavo sa zápletka začína video-nahrávkou, v ktorej vám váš kamarát vysvetľuje, že keď vidíme túto správu tak je po smrti a práve si ťa najíma aby si ho pomstil. Takže vy ako elf/človek/ork/troll alebo čokolvek čo ste si vybrali počas tvorby postavy ste práve dostali svoj hlavný quest. Teraz sa asi dívate na okolité screenshoty, z ktorých na vás cerí zuby pekná izometrická grafika a myslíte si že “It’s Fallout time”. Čím som chcel povedať že budete chieť blúdiť po svete, robiť šarapatu a občas sa obtriete o hlavný quest. Lenže ste vedľa. herný svet Shadowrun returns je tak neuveriteľne lineárny že Call of duty vedľa neho vyzerá jak minecraft. Keď sa aj len pokúsite myslieť na niečo s čím hra nepočíta klávesnica vám udelí elektrošok. Možno trochu preháňam ale keď si pozriem ostatné podobné RPG tak sa v Shadowrun cítim v koridore o šírky pól metra.

Môžete si vybrať svoju postavu, jej skilly, odpovede v dialógoch ktoré ovplyvnia maličkosti a taktiež samozrejme môžete vybrať ako sa bude vaša postava vyvýjať, teda customizáciu schopností ale nie vzhľadu postavy. Je dôležité ale vedieť, že pravidlá sveta Shadowrunu podobne ako Dungeons and dragons existujú už nejakú dobu a autori to proste preniesli do digitálnej podoby. Trikrát hurá za minimum práce a napriek tomu z neho prameniaci kvalitný produkt.

Keď sa pozrieme na herný svet, čo autori počítačovej verzie Shadowrunu spravili, najprv nám udrie do očí viacmenej pekná grafika a následne to, že sa z aktuálnej lokácie nikde nepohnete. Lokácie nie sú velľmi veľké alebo sú pusté ale myslíte si, že neskôr sa otvoria ďalšie a budeme chodiť hore dole po svete. Oni sa otvoria ale vždy len tá do ktorej vás príbeh práve vloží, keby ste sa chceli vrátiť do staršej ale nie je to v scenári tak smola. V lokáciách bojujete alebo plníte nejaké primitívne puzzle, typu klikni na to na čo sa kliknúť dá a pohni sa ďalej. Interkatívne veci sú v celej lokácii vždy tak asi tri kusy aby váš mozoček hra náhodov nepreťažila. Až to vyriešite, aj keby ste len opitý klikali sem a tam, otvorí sa ďalšia lokácia a hra vás posunie ďalej.

Takže nelineárny postup isto nie je devízou tejto hry ale atmosféra je fajn. Hllavný podiel na tom majú dialógy a zo začiatku Príbeh. Lenže ku koncu sa príbeh zvrtne a stane sa vyslovene až trápnym. Niektoré zvraty sú cítiť päť míľ dopredu a pri niektorých som sa už chytal za čelo. Našťatie, postavy sú zaujímavé, ináč by som to ani nedohral. Nechcem nič spoilovať, takže už nič viac k príbehu nepoviem.

Hudba nijak nevyniká ale ani nezahambuje. Je to také techno, teda elektronická hudba ale nestavia na rytmus ale skôr na melódiu. Snaží sa natieniť tajomnú atmosféru a väčšinou sa mu to darí ale spievať ódy o ňom nebudem. To isté sa dá povedať aj o grafike, ktorá je narozdiel od niektorých podobných hier plne 3d. Ako to povedať. Proste funguje, nie je zďaleka taká pekná ako napríklad v Divinity Original sin, ktorá doslova srší detailom a je taktiež z Kickstartera. Možno má Divinity:OS trochu inú históriu ale to tu neide. Je to tiež 3d a izometrická RPG. Takže späť K Shadowrun returns. Grafika celkovo postačuje. Na tmavých uličkách sú detaili ako smeti, obchodné stánky, punkeri s implantatmi, ktorí naozaj vyzerajú ako punkeri s implantátmi. Farby sú dobre zvolené a celkovo sa na grafiku nedá nič škaredé a ani veľmi pekné povedať a ako som už vravel. Hudba viacmenej deto.

A potom sú tu súboje. Obvykle si prenájmete nejakých žoldnierov a hra sa z podoby na kosť vyhladnutého Fallout prepne na Fallout tactics či Xcom či Jagged alliance(Niečo z toho isto poznáte). Taktický subojový sýstem je premyslený, veď jak ináč. Zasa sa použili už existujúce pravidlá Shadowrunu a fungujú veľmi dobre. Čiže bojový systém je super. Je ľahko pochopiteľný a možností v boji máte celkom dosť. Samotné súboje už také super nie su. Lebo väčšina súbojov sa odohráva v jednej chodbe a zasa je tu tá linearita. Celkovo si myslím že sa dalo spraviť viac. Vôbec som nemal pocit že sa nad postupom musím nejak zamýšľať. Proste som tam vtrhol, občas využil krytie, spravil to prvé čo ma napadlo a ono sa to už nejak vyriešilo. V poslednej misii, ktorá sa ťahala už cez tri podlažia som narazil na čudný problém. Vtedy môj healer - mág dostal akýsi záchvat a jeho liečiace kúzlo liečilo zrazu len 1-2hp čo bolo rovnako nepoužiteľné ako nepochopiteľné. Síce som sa na neho zo začiatku plne spoliehal ale aj tak som to na koniec zvládol. Proste si myslím, že súboje nevyužívajú plný potenciál bojového systému robíte zväčša len to triviálne. Veľká škoda je aj to, že si môžete customizovať len svoju hlavnú postavu a ostatné si na misie len prepožičiavate.

A teraz si pravdepodobne uvedomíte, že kampaň Shadowrun returns je tu na jednu vec a to predstaviť Shadowrun masám, ktoré ho ešte neokúsili. Shadowrun returns má premyslený atmosferický svet podaný predovšetkým dialógmi a zaujímavým príbehom ale keď si myslíte že sú až tak dobré jak napríklad To the moon tak to zasa ne. Má viacmenej podarenú grafikou a celkom dobrú hudbu. Premakaný RPG systém, výborný na taktické súboje ale aj nejakú tú nebojovú interakciu s živými a neživými objektmi vo svete, alias konverzácie a riešenie hádaniek. Napríklad v niektorých konverzáciách môžte použiť šarm alebo nejaký iný stat/skill aby ste získali výhodu. Vrcholom Nelinearity Shadowrune je, keď v jednej misii narazíte na tajný čip nejakej korporácie, ktorý nie je pre hlavný quest dôležitý a ten potom môžete predať jednej NPC reprezentujúcej čierny trh. Cenu čipu môžete vyjednať ale len ak máte skill na vyjednávanie. Pre niekoho, kto za mlada hrával Fallout 2 toto je už stará známa pesnička a tak nejak málo.

Niekoho by možno mohla napadnúť otázočka, že prečo nám tu autori servírujú v podstate takúto kostru RPGéčka? Až tak veľmi nám chcú predstaviť svet Shadowrunu? Ale teraz keď sme ho už spoznali tak čo ďalej. Tú desať hodím dlhú kampaň isto nikto nebude hrať od znovu a pokračovanie mi tiež nebude chýbať ku šťastiu. Odpoveď nám hra ponúka sama. Shadowrun returns je vybavený moderskými nástrojmi. Takže autori nám Shadowrun predstavili touto priemerou kampaňou aby sme to naozaj dobré RPG urobili za nich a jak pozerám početné mody registrované v Steam Workshope tak im to asi vyšlo. Môžete teraz vyhľadať najlepšie hodnotený uživateľmi vztvorený quest a odskúšať ho. Môže byť, že ľahko kvalitatívne prekoná questy v kampani, ktorú dodali tvorcovia. Ja neviem, neskúšal som to. Aj keby to tak bolo, nebudem chváliť autorov hry za prácu moderov. Ale že tam ten moding tool je. Tak to je paráda.

Teraz možno začnete hádzať na mňa kamene ale moding tool, ktorý je koniec koncov možno to najdôležitejšie v tejto hre som neskúšal. Proste k výslednému hodnoteniu som pridal jeden bod a nechal tak. Ak si veľký moder a moding tool funguje podľa tvojich predstáv, tak si nejakých pár bodov pridaj ale ja som len obyčajný hráč, jak mnohý iný a keďže multiplayer som tu žiadny nenašiel, zaujíma ma hlave kampaň, ktorá mi celkovo pripadá ako priemerný kúsok. Dialógy a neošúchané prostredie ho tak trochu povznášajú ale nekompromisná linearnosť zážitku, na RPG krátka hracia doba a nudné hádanky ho strhávajú zasa dole. Hra ako taká funguje, len neviem prečo by som mal niekomu vravieť že: “Toto musíš vidieť”. Lebo som si celkom istý že nemusíš. Radšej ani nemyslím na to že uvádzacia cena bola 35 USD.

+ Veľký potenciál sveta Shadowrun returns a jeho pravidiel

+ Dialógy

- Linearita na každom kroku

- krátka hracia doba