Xbox One Recenzia

Na úvod mám v úmysle informovať Vás, čitateľov, že pred vami sa rozprestiera nefalšovaná tech recenzia, preto nehodlám porovnávať konzolu ani s PS4 ani s WiiU ani so žiadnou inou platformou či konkurenciou, a aj keď mám vlastný názor (čo má prirodzene každý), budem sa snažiť recenzovať čo najobjektívnejšie a najnestrannejšie, ako len budem vedieť, pretože som gamer, ako všetci Vy ostatní a dobre viem, že hádky tvoria len zlú krv a nespájajú hráčov aby sa tešili, že sa herný priemysel niekam posúva. Recenziu píšem na konzolu po všetkých jej updatoch, teda nebudem vyčítať veci, ktoré neboli podporované a už sú, recenzujem konzolu v stave, v akom je dnes. Fotografie nie sú moje, pretože napriek dobrému osvetleniu som nebol schopný nafotiť kvalitné snímky kvôli prachu a nekvalite fotoaparátu, tobôž nie offscreen, takže sa ospravedlňujem a prajem príjemnú chuť do čítania, bude to detailné.

Začiatky ďalšej generácie

Živo si to pamätám, keď bola Xbox divízia ešte pod palcom Dona Mattricka. Nesympatického, ničím nezaujímavého mužíčka, ktorý napriek toľkej charizme celého Xbox Teamu a MS Game Studios a vlastne každého developera, ktorého si Microsoft volal na svoje prezentačky, vyzeral akoby tam ani nemal čo robiť. Inak to nebolo ani počas oficiálneho predstavenia Microsoftského poňatia nextgenu, s názvom Xbox One. Stál, kýval rukami, občas niečo povedal, a všetko predstavovanie za neho robili jeho zamestnanci. Microsoft a celá Xbox divízia dala jasne najavo, že Xbox One má byť jeden prístroj, ktorý má vládnuť obývačke. Silné zameranie na televíziu a multimediálne možnosti boli fajn, ale prvý polrok bol Xbox poznačený jednou chybou za druhou. Vysoká cena nastavená na 500 eurodolárov, problémy s novým Kinectom, šíriace sa dohady o nedostatočnom výkone, malé zameranie na hardcore hráčov a mnoho iného z Xbox One spravili neveľmi obľúbený produkt v regiónoch, kde sa jeho veľmi úspešnému predchodcovi inak nesmierne darilo. Hráči dávali prednosť konkurencii a Microsoft vyzeral tak, že túto generáciu neobstojí. Avšak žezlo Microsoftu prevzal Satya Nadella a ten okamžite začal robiť personálne zmeny. Jednou z nich je aj výmena Mattricka (ktorý skončil v Zynge, čo o niečom aj svedčí) za charizmatického bývalého game developera Phila Spencera, ktorý vyrastal s hrami a pracoval na nich celý život, pozná Xbox divíziu od päty až po čelo a ešte aj konkurenčné firmy s herným hardwarom uznali, že lepšia výmena sa urobiť nedala. Xbox sa postupne pred pár mesiacmi začal spamätávať zo státia na jednom mieste, začal plávať správnym smerom s jediným zameraním: hranie. Prvý E3 briefing od vydania konzoly bol už pevne v zovretí Spencera, a šlo o nonstop hodinu a pol prezentácií hier, ktoré sa dostanú na Xbox One. Predstavenie bundlu bez Kinectu za 100 eurodolárov nižšiu sumu nakoplo predaje, a aj keď ešte nie sú tam kde by mali byť, prvé štatistiky hovoria, že sa to už niekam posúva. No a napokon optimalizácia devkitov, užšia spolupráca s developermi (napr. CD Projekt Red) a odomknutie 10 percentného GPU limitu pre Kinect znamená to, že až skončí herné sucho, majitelia Xbox One sa konečne pevne zaradia medzi hráčov s platformou, ktorej sa developeri (či už veľkí alebo nezávislí cez program ID @ Xbox) a hráči prestávajú posmievať a začínajú pre ňu naozaj tvoriť. Majiteľom Xbox One som sa z týchto dôvodov stal aj ja, a mal som plno času sa s ňou nejaký ten piatok pohrať, preto vám prinášam rozpis kladov aj záporov všetkého, čo dostanete v nextgenovej krabičke od Microsoftu.

Unboxing

Bez ohľadu na to, či sa ešte dá dostať k Day One čiernemu bundlu Xbox One s pochrómovaným d-padom na controlleri alebo k bežnej zelenej krabici, veľkosť a obsah ostávajú absolútne totožné. Naozaj nestranne musím povedať, že aj keď som si obstaral Xbox s Kinectom za 460 eur (áno, cena v niektorých obchodoch pekne klesla) a je to stále vysoká položka, ide o príslušenstvom asi najvybavenejšie balenie konzoly (alebo hocijakého herného hardwaru) vôbec. Po otvorení krabice na vás okamžite vykukne Kinect (ak teda máte verziu s Kinectom), nový Xbox One controller aj s pribaleným párom Duracellov, napájacie trafo, mono chat headset s veľmi pekným prevedením, manuály, vaša karta na 14 denný Xbox Live gold a samozrejme, konzola Xbox One. Možno za ten pocit plného vybavenia krabice môžu veľkosti jednotlivých položiek, či kvalita ich prevedenia, ale konzola skutočne pôsobí tak, že si k nej okrem hier ani do budúcnosti už nič dokupovať netreba, vďaka headsetu je pripravená na hodiny multiplayeru, vďaka kinectu (napriek vyššej cene) je pripravený na interakciu s použivateľom a rodiny s deťmi a vďaka multimediálnym schopnostiam je to ašpirant na to, aby sa stal kráľom obývačky. Poďme sa pozrieť detailnejšie na konzolu a jednotlivé komponenty samostatne.

Hardware

Konzola sama osebe je masívna. Je robustnejšia než pôvodný Xbox 360, človek by až povedal, že má mierne hipsterský retrodesign s až nebezpečným používaním pravých uhlov. Má to niekoľko dôvodov. Prvý je ten, že sa Microsoft chce vyhnúť prehrievaniu a tomu, ako si v predošlej generácií ako Xbox 360 s RROD tak aj PS3 s YLOD pomaly odpekali čipy pri extenzívnom hraní. Ak sa človek pozrie do vnútra konzoly, je vidno, že Microsoft miestom naozaj nešetrí. Je nad slnko jasné, že power trafo sa dalo designérmi jednoducho vložiť do vnútra konzoly a ešte ušetriť priestor, no samotný design je najskôr koncipovaný podľa toho, že Xbox sa ako prezentovaný vodca obývačky uloží k televízií a zaujme stacionárne miesto minimálne na ďalších 8 rokov. Chladenie je vymyslené fantasticky, z oboch bokov sa vzduch nasáva, chladí ako PCB tak aj mechaniku a disk a celý objem vyfukuje monstrózny vetrák smerom hore v pravej polovici strechy konzoly.

Konzola je zaujímavo rozpolená. Matná sa ladne strieda s lesklou a mriežky na vetranie sa striedajú s plochými pásmi. Lesklá je fantastické miesto pre depozity prachu a škrabance, ktoré chytá až podozrivo ľahko, čo je nevýhoda. Na to, ako kvalitne je vyriešené chladenie, a to, že konzola ostáva VEĽMI chladná a či už počas hrania alebo len v systéme ju vôbec nepočuť (okolo 30°C a 32 dB hlučnosť), z nej robí skvelý hardware, ktorý sa dá zastrčiť niekde do obývačkovej vitríny/medzery medzi ostatné stroje, ktoré panujú vášmu mediálnemu centru. Konzola Xbox One je 33 cm široká, 8 cm vysoká a 27 cm dlhá. Sama osebe má tri power režimy, a to plne zapnutá (pri hraní odoberá do 122 wattov), plne vypnutá (možné len vytiahnutím power bricku zo siete) no a štandardne vypnutá (napájanie v sieti, max. 30 wattov odber, sťahuje na pozadí updaty, doinštalováva sťahované hry). Pri tom poslednom vypnutí (pomocou controllera alebo cez príkaz „Xbox, turn off“), ktoré je aj odporúčané Microsoftom je možné konzolu zapnúť so slávnym „Xbox, on“, je však potrebné poznamenať, že ak máte konzolu vo svojej izbe, ešte horšie pri posteli tak ako ja, power brick produkuje až nebývalo veľké drnenie, pretože aj keď je uživateľský systém vypnutý, konzola na pozadí pracuje a preto je malý vetrák v trafe aktívny. Samotná konzola od nulového napájania až po systém nabieha okolo minúty, pri rýchlom štarte z bežného standby módu je to okolo 5 sekúnd.

Portová výbava je vynikajúca. V prvom rade sa k všetkým portom dá dostať okamžite, nie sú obklopené plastovou uniformou, ktorá by bránila masívnejším koncovkám káblu v prístupe a USB porty či už zadné, alebo jeden vedľajší ponúkajú napájanie aj vo vypnutom móde (bežne používam na mobily/elektronickú cigaretu). Napájací port je štandard, konzola je ako prvá na svete osadená dvoma HDMI portami, jeden pre výstup do televízie a druhý pre vstup (Microsoft tento port zabudoval len kvôli prenosu TV signálu do konzoly a TV sekcie v systéme a na nič iné s HDMI výstupom to neodporúča, ale my si o tom ešte porozprávame), S/PDIF pre optický prenos zvuku, všetky tri USB porty v konzole podporujú USB 3.0, nasleduje port pre pripojenie Kinectu, IR Out opäť pre televíziu, ak váš set top box obsahuje ovládač a jeho infraport sa nenachádza na set top boxe (ktorého úlohu by prebral IR Blaster zabudovaný v Kinecte), môžete ho využiť na vyvedenie senzoru pre ovládače, LAN port pre hocijaký RJ sieťový konektor a na konci kensington lock pre ukotvenie vašej konzoly.

Vpredu ešte nájdeme kapacitné senzory pre zapnutie Xboxu v podobe xbox loga s celkom príjemným zvukom, vysunutie disku a zboku máme aj tlačidlo pre spárovanie controllerov, aj keď si ich Kinect priradí pomocou infradiód sám a taktiež ich už defaultne má pridelené k hráčom. Je dosť jednoduché mierne prejsť nohou popri konzole a vypnúť ju alebo vysunúť disk, čo z nej znova robí skôr obývačkové zariadenie ako stroj podobný PC, ktorý máte položený v svojom stole a napojený na monitor, ale stáva sa mi to málokedy, takže chyba konzoly to nie je. HDMI kábel, ktorý je priložený k Xboxu v balení je 4K capable, čiže ak máte doma 4K televíziu/monitor, ste s konzolou kompatibilní a je dobré vedieť, že aj keď je schopná upscalovať váš obsah a hry maximálne do tohto rozlíšenia, je na to plne pripravená už od prvého dňa, kedy ju vybalíte. Minimálne rozlíšenie je zas 720p, čiže konzola podporuje aj staršie „HD Ready“ obrazovky. Hlavná nevýhoda konzoly je neprístupnosť k pevnému disku. Konzolu treba do piky rozobrať, pomocou tutorialov špeciálne nový disk naformátovať a samozrejme prichádzate o záruku. Microsoft išiel cestou externých úložísk a do budúcna je to fajn riešenie, pretože cez externé disky (požadované USB 3.0, 256 GB) hry dokázateľne bežia stabilnejšie, načítavajú sa rýchlejšie a samozrejme popri externému disku sa dá používať aj predošlý disk, kdežto pri výmene by bol starý disk konzole nanič, no napriek tomu je to veľká škoda, zvlášť keď je konzola tak masívna a priestor pre bočný slot pre disk úplne ideálny. 500 GB osadených od základu je podľa môjho názoru zlý vtip. Zvlášť v dobe, kde sa predávajú za dosť lacno 320 GB Xbox 360, či dokonca 500 GB PS3 bundly a každý dnešný priemerný hráčsky PC obsahuje minimálne pár terabytov úložiska. Aby toho nebolo málo, ide o 5400 otáčkový SATA 2,5 palcový disk, ktorý nie je absolútne ničím špeciálny, samozrejme SSD sa v tejto cenovej relácií ani čakať nedalo, ale aspoň vyššie otáčky a pri nevymeniteľnosti disku nejaké vlastné riešenie prepojenia na dosiahnutie vyšších rýchlostí by bolo k úžitku. Zvlášť v dobe, keď každý miesto používania štandardných portov a prepojení vytvára ako na bežiacom páse vlastné, aby zaistil kompatibilitu len so svojím zariadením. Myslíte si, že som úložisku poskytnutom Microsoftom naložil úplne? Ako si ublížite, ak zistíte, že môžete používať len niečo málo cez 310 GB priestoru, pretože zvyšok je dedikovaný na systém a iné veci? Uhryzávanie z priestoru na disku, na ktorý sa primárne inštalujú hry robila odveky každá konzola, ktorá túto možnosť poskytovala, ale pri tak vychvaľovanom „nextgene“ ma toto absolútne dorazilo. Každá poriadna hra má minimálne 30 GB veľkosť, niektoré demá zaberajú takmer 8 GB no a updaty sú na tom podobne. Ešteže aplikácie ako-tak šetria miestom a pohybujú sa v rámci niekoľko stovák megabytov. Obraz si urobte každý sám ale ja onedlho budem v pozícií, kedy budem musieť kupovať externý harddisk, pretože mazať 40 GB hry a inštalovať ich späť, kedy na ne budem mať chuť sa mi vonkoncom nechce.

Čo sa hardwarových špecifikácií týka, Microsoft sa rozhodol ísť podobne ako konkurencia, smerom k PC architektúre, hardwarom, ktorý plne podporuje DirectX 12 a výkonom, ktorému sa opäť za danú cenu nedá ani vysmievať a ani ho obdivovať. Konzola je postavené na platforme AMD Jaguar, s 8 GB DDR3 RAM taktovanou na 2133 MHz, AMD x86 dedikovaným 8 jadrovým procesorom taktovanom na 1,75 GHz, 853 MHz taktovaním GPU jadra so 768 shadrovými jednotkami, Gigabitovou sieťovou kartou a 802.11 a/b/g/n dualbandovým Wi-fi Direct wireless modulom. Mechanika je kombo Blu-Ray 6X, čitajúca ako DVD, tak aj Audio CD. Je to v niektorých ohľadoch menej a v niektorých ohľadoch viac než konkurencia, ale sľúbil som, že nebudem porovnávať a preto len poznamenám, že diabol tkvie v detailoch a multiplatformy hlavne odomknutím tých horeuvedených 10 percent GPU výkonu z Kinectu a spoluprácou s developermi vyzerajú až na malé detaily postupom času na oboch nextgenoch až na detaily podobne, tam kde sa obe platformy skutočne ukážu sú a budú exkluzivity, takže na porovnávanie a výhľad na potenciály hardwaru je ešte príliš skoro. Pri Xbox One je potrebné neopomenúť 32 MB eSRAM, čo je Microsoftský cacheovací medzník medzi všetkým hardwarom v konzole. Človek si povie, že je to málo, avšak pri 204 GB/s zápisoch aj čítaní ide o vec, ktorá aj keď je pre veľa developerov ešte ťažká a neznáma, pomaly sa začínajú s ňou učiť pracovať a doťahovať rozlíšenia na 1080p bleskurýchlym prenášaním framebuffera cez toto riešenie, takže pevne verím, že ju adoptujú všetky firmy a využijú ju na jej maximum. K dispozícií je aj samostatný procesor dedikovaný na spracovanie vysokokvalitného audia, čo podľa ľudí z Cryteku pri vývoji v interview značne odľahčilo spracovávanie zvuku v hlavnom procesore a taktiež mohli dosiahnuť oveľa väčší počet a kvalitu zvukov v pozadí, samozrejme s podporou 7.1 DTS.

Kinect

Kinect je ako veľa vecí, či už herne zameraných alebo nie, projekt, ktorý uzrel svetlo sveta v Microsoft Research Labs, a jeho presnosťou, využiteľnosťou na hlasové povely a snímanie tela sa stal po uvedení do komercie okamžite hitom a výrazne predĺžil životný cyklus Xbox 360. Áno, hlasové povely hlavne v hrách ako Skyrim, ale aj v systéme vyžadovali ukážkovú artikuláciu a čo najtenšie ticho v miestnosti, senzor potreboval aspoň dva a pol metra priestoru, inak telo skenoval veľmi neúspešne a navyše sa zahrieval a pre pôvodný Xbox vyžadoval pomerne drahý napájací adaptér, no aj tak sa stal senzáciou. Preto sa hlavy v Microsofte spojili a Kinect prekopali od základov. Výsledkom je produkt, ktorému sa po prvom pokuse už nemožno vysmievať. Ak venujete patričnú pozornosť nastaveniam, tichosti miestnosti pri mikrofónovom teste a správnemu nahnutiu a umiestneniu senzoru (Kinect 2.0 už nemá motorčeky, je treba nahnúť si ho manuálne), a hlasovým a gestikulačným tutorialom, nemali by ste mať žiaden problém a interakcia s Kinectom sa (ak máte aspoň trochu angličtinu a prízvuk na úrovni) stane vaším hobby. IR Blaster a 1080p kamera umožňujú vynikajúcu biometrickú detekciu ako tvárí hráčov, tak aj ovládačov v miestnosti, akonáhle vojde niekto iný do miestnosti a má priradenú tvár k profilu, Kinect ho spozoruje a na pozadí prihlási. Je výborný pre Skype, pretože automaticky digitálne zoomuje na postavu ako sa pohybuje po priestore, chytá ovládače k pripojenému settopboxu a mnoho ďalšieho. Hlasové povely nefungujú ako pri Siri/Cortana, nemožno sa Xboxu spýtať/prikázať všetko, má svoj vlastný jazyk, svoju vlastnú štruktúru a syntax, je potrebné si prejsť tutorialom alebo pozrieť všetky videá s Mehdim/Nelsonom a adoptovať samotné povely, avšak akonáhle sa to človek naučí, používa to bez rozmýšľania. Výsledkom je veľmi príjemná futuristická funkcia, ktorá už nie je len obyčajnou vychytávkou pre ohurovanie davov na prezenčkách, ale je to bežne použiteľné aj v praxi. Čo sa týka snímania tela, sníma oveľa viac kĺbov a telesných funkcií naraz, vrátane sily pohybu a interakcie s prostredím, tepu a teploty tela ale aj sústredenia hmotnosti a rýchlosti. Najlepšou ukážkou toho, čo Kinect popri tom všetkom ešte dokáže nie sú detské hry ovládané pohybom, ale práve aplikácia Xbox Fitness poskytovaná zdarma v Store, ktorá má síce veľa obsahu zamknutého pre Gold užívateľov, no po preskúmaní obsahuje dostatok cvičení zdarma. Pohyby musíte kopírovať po trénerovi, ak sa flákate, Kinect to detekuje a v momente vás upozorní, ak vyvíjate prácu navyše, naopak dostanete pochvalu. Po krátkom čase si však začnete napriek vernému kopírovaniu trénera všímať detaily, na ktoré vás detekcia Kinectu upozorňuje ako napríklad „Skús používať viac nohy“ alebo „opri sa do rúk“. Ak ste pomalí, či naopak rýchli, ste upozornení. Naozaj som našiel pri novom Kinecte len VEĽMI málo spôsobov, ako cvičenie oklamať a po cvičení si viete detekciou hlavy odmerať srdcový tep, ktorý má síce nedostatky tak 15 BPM hore/dolu, ale ako funkciu navyše to beriem ako výhodu. Osobne sa na Kinect nemôžem sťažovať, prehnaná cena 500 eurodolárov je síce oficiálne nemenná, ale podobne ako ja, viete sa dostať ku Kinectovej verzií Xbox One aj s 10 percentnou zľavou, takže napriek tomu, že si Microsoft s predajmi prešiel prvý polrok hotovým peklom, Kinect 2.0 má veľmi dobrú uživateľskú základňu a s pokročilými funkciami, ktoré zvláda, očakávam viac aplikácií, hier a vychytáviek, ktoré sa pre tento senzor naskytnú.

Ovládač

Ak ste boli z predstavenia Xboxu mierne šoknutí ako ja z ovládača a z jeho až nebývalo iného prevedenia oproti starej dobrej klasike z Xbox 360, ostante kľudní. Microsoft trafil úplne do čierneho a ten, kto robil nový ovládač musel byť génius, pretože zmien je veľa a sú iba k lepšiemu. Ovládač je ľahší tak, aby človek mierne pozabudol, že ho má v rukách, ale nie natoľko ľahký, aby nemal potrebnú hmatateľnosť. Tvar je mierne zarovnaný po všetkých stranách, no zospodu je po vnútorných bokoch zaoblený, čo spôsobuje, že sa konečne po hodinách hrania nedostavujú kŕče do dlaní a drží sa fantasticky. Šasi je z pevnejšieho matného plastu, takže sa tak ľahko nebude špiniť ani v takom množstve chytať prach do medzier. Prekopané boli analogy, ktoré sú citeľne menšie. V strede každého z nich je malý kužeľovitý priestor dovnútra, obklopený drsnou gumenou drážkou, ktorá umožňuje palce komfortne uložiť do priehlbinky a v momente pohybu narazia na drážku a ostávajú prilepené.

D-pad sa konečne dočkal zmeny, kde má každý smer vlastnú časť tlačítka a nie je ako predtým uniformný v jednom krúžku ktorý sa neustále posúva. Stlačenie hociktorým smerom doprevádza až potvrdzujúco znejúci „klik“, čo prispieva ku komfortu a istote, že hráč požadovaný button naozaj stlačil. Triggery zozadu dostali upravený komfortnejší tvar a každému z nich pribudla funkcia Impulse trigger, čiže každý má zabudovaný svoj vlastný vibračný motorček, ktorý umožňuje detekovať smer jazdy mimo cesty napríklad vo Forze, kde sa krúti len jeden z nich, prípadne naťahovanie luku v Tomb Raider a podobné vychytávky. Xbox button bol vytiahnutý až úplne hore na ploche ovládača, čiže ho omylom už nikdy nestlačíte a rack na batérie bol zapustený do ovládača, čiže sa vám už nestane, že do neho budete prstami narážať. Xbox One controller je cez Micro USB prepojiteľný (ak máte Play and Charge kit) ako s Xboxom, tak aj s PC kde PC konečne dostal na blogu Majora Nelsona drivery (na bezdrôtovú verziu si bude treba ešte počkať), čiže aj v tomto Microsoft oproti Xbox 360 príjemne prekvapil. 3,5 mm jack by ste hľadali márne ale s priloženým headsetom v každom balení Xbox One to nebude činiť problém. Výdrž je prekvapivo väčšia než pri Xbox 360 controlleri, hlavne preto, že ak ovládač položíte, prípadne odítete z miestnosti, v spolupráci s Kinectom sa dostane do low power modu a šetrí batérie. Osobne som pribalené duracelly vyčerpal až po týždni niekoľkohodinového hrania každý deň. Jediné, na čo si osobne budem musieť zvykať ešte nejaký ten piatok je zmena „back“ a „start“ buttonov za View a Menu buttony. Síce majú inú funkciu ako v predchodcovi, čiže zmena je opodstatnená a napríklad Phil Spencer označuje pravý button niečo ako pravé tlačítko na myši, no nemôžem sa vyhnúť pocitu, že stará klasika by fungovala podobne. V hrách je menu button to isté ako start, v systéme sa s ním pristupuje do nastavení aplikácie/hry/vybranej položky no a view button je programovateľný pre developerov.

Spustenie a UI

Microsoft tlak hráčov nevydržal a svoje, podľa mňa šarlatánske nápady s DRM a nútenou pripojiteľnosťou odstránil, preto jediný raz, kedy budete musieť byť pripojení na internet je pri spustení. Privíta vás obrazovka, kde sa vám načíta okrem Day One updatu na spustenie konzoly aj najnovší update systému. Je potrebné poznamenať, že Microsoft sa updatovaniu a vylepšovaniu systému neustále venuje a vydáva jeden update každý mesiac, kde stále pribudne nejaká nová funkcionalita, v Auguste to bude napríklad podpora 3D Bluray a lepšie usporiadanie vo vašom zozname priateľov a ďalšie budú pravidelne prichádzať.

Systém má tri subsystémy a to dashboard, kernel a aplikačný subsystém. Dashboard beží na jadre Windows 8, design je uspôsobený Xboxu. Herný a aplikačný subsystém funguje ako vo Windows 8 appkách (Microsoft vraj ešte len pracuje na podpore týchto aplikácií, no port z W8 nečiní problém), hra či aplikácia vás privíta hlavným wallpaperom s logom/obalom hry alebo aplikácie a je to príjemná zmena a unifikované prostredie oproti Xbox 360. Tretí subsystém pracuje s funkciami ako snap mode, notifikáciami a multitaskingom. Všetky vaše achievementy, avatar a informácie z gamertagu si viete preniesť so svojim kontom z Xbox 360, viete si s Xbox 360 užívateľmi dopisovať a vidieť čo robia a naopak. Akurát hlasové správy cez Kinect sú nekompatibilné s predchodcom kvôli použitiu oveľa kvalitnejšieho kodeku. Home screen dashboardu sa delí na tri časti: Pins, Home a Store. Pins sú hociktoré aplikácie alebo hry, ktoré si za pomoci menu button/pin to home našpendlíkujete. Viete si položky posúvať jednu po druhej dopredu, prenášajú sa na vaše smartglass zariadenie a naopak, no nemôžem si pomôcť potlačiť pocit, že ide ešte len o work in progress a v niektorom z mesačných updatov túto časť prekopú a dúfam minimálne dovolia viac nastaviteľnosti, prípadne položky rozdelia medzi hry a aplikácie.

Časť Home obsahuje veľké okno s práve bežiacou aplikáciou, prípadne s poslednou spustenou aplikáciou, ak ste ju už nevypli. Naokolo sa zobrazujú posledné spustené položky a samozrejme vpravo dole je hra vložená v mechanike, ktorá sa inštaluje automaticky bez vyzvania sama, a záležiac od hry, po istom percente je spustiteľná a hrateľná. Je to prehľadné a aj keď pôvodný dashboard z 360tky nebol úplne zlý, predstavoval mierny bordel kde sa po pripojení na Xbox Live vďaka reklamám a veľkým promo obrazovkám rozutekal všetok váš obsah do mnoho rôznych skupiniek, tu je to všetko krásne poukladané a ľahko sa na to navyká. Tretia časť je Store obsahujúca príznačne doporučený obsah či už na základe vašej Xbox One knižnice alebo importovanej Xbox 360 knižnice a reklamy na produkty a obsah, dostupný na konzole. Čo každého hráča, ktorý vybalí konzolu zarazí je to, že game demá sú pomaly na ústupe. Xbox One má presne 12 kusov na Store a postupným hľadaním sa dajú nájsť ešte niektoré poschovávané. Sľúbená bola nedávno podpora trial verzií, ale jedno je isté, ak ste si kúpili nextgen konzolu, tak rátajte s tým, že aby vás dostatočne bavila, musíte ju kŕmiť hrami. Každá položka v systéme od nastavení po hry beží ako samostatná aplikácia, dá sa minimalizovať a dá sa snapnúť. Hry bežia aj keď sa konzola vypne a znovu zapne, v momente kde ste ju nechali, to isté platí pri zapnutí aplikácie. Počas hier viete hocikedy posledných 30 sekúnd hry nahrať príkazom „Xbox, record that“, čím si viete zachraniť ten „Kurňa, keby si to videl!“ moment. Na nahrávanie dlhších sekvencií je tu Game DVR, ktoré automaticky navyše nahráva 5 minút posledného gameplayu, je to snapovateľná appka a má základné editovacie vlastnosti. Na váš príkaz vie nahrávať aj celý gameplay ale zatiaľ bohužiaľ len v 720p, vyššia kvalita sa má dostaviť neskôr. Je to dobrá správa, lebo karty na nahrávanie (aj keď fungujú s Xbox One) už nie sú potrebné. Kto chce editovať a pridávať komentáre, môže si stiahnuť Upload Studio, ktoré má dostatok casual editovacích možností a taktiež schopnosť uploadu a tak by sme mali vidieť na videoportáloch o nejaký ten gameplay naviac aj zo sféry casual hráčov.

Najlepšie je však vyriešený multitasking a to ako minimalizovanie aplikácií, tak aj dve aplikácie bežiace naraz, pomocou snap módu. Je aktivovateľný a ovládateľný aj pomocou ovládača pre tých, čo nemajú Kinect, no hlasová implementácia je skrátka kúzelná a akonáhle si na ňu zvyknete, budete ju používať stále, najmä v posledných updatoch, kedy už aj aplikácie ako Youtube alebo Skype, ktoré si doteraz požadovali vašu plnú pozornosť, fungujú plne pod týmto subsystémom. Aktivuje sa úplne jednoducho, počas hrania povedzte „Xbox, Snap.....“ s menom aplikácie a Xbox sa postará o zvyšok. Dvojnásobným stlačením Xbox tlačítka sa prepínate medzi oboma aplikáciami, a takto si viete púšťať videá a hudbu z youtube či z xbox audio/video počas gameplayu, streamovať na Twitch pomocou Twitch aplikácie, volať cez Skype, s posledným updatom aj sledovať achievementy k hrám a pozerať, koľko vám ešte chýba k získaniu daného achievementu (prípadne hľadať pomoc k získaniu achievementu priamo v snape), browsovať internet a mnoho ďalšieho, na čo si zmyslíte. Oproti dosť nešťastnému využitiu v stolových PC a nanúteniu tejto funkcie uživateľom v Metro UI Windows 8, kde je táto vychytávka očividne stavaná hlavne na Windows tablety je funkčnosť, jednoduchosť a použiteľnosť snap modu v Xboxe priam neskutočná, rovnako ako prirodzená vám po týždňoch používania príde tak, že ak sa začnete naplno venovať inej konzole a úprimne aj PC popri One, bude vám snap chýbať.

Hry

Veľa čitateľov asi sklamem, no samostatným hrám sa budem venovať v konkrétnych recenziách na dané hry, poznamenám len, že všetko beží absolútne bez lagov, či už na 1080p skrz 900p a občas nejaka nešťastná 720tka na 60 fps alebo 30 fps, každá hra sa dá minimalizovať a 4K podpora (aj keď som ju neskúšal) znamená, že hry sú upscalovateľné do tohto rozlíšenia natívne, bez toho, aby spôsobovali problémy. Je možné naozaj hovoriť o nextgene? Určite áno, aj keď dobehnutie PC uživateľov na hardware, ktorý je v týchto konzolách bude priemerne rýchlejšie ako pri predošlej generácií a hlavne keď konzoly nemajú ani rok a veľa titulov sa ešte robí cross-gen, takže na poriadny nextgen si budeme musieť ešte chvíľu počkať, preto ponúkam obrázky z dvoch exkluzivít (Ryse, Forza 5) ako takú chuťovku, čo sa bude dať zhruba očakávať do budúcna. Graficky by sme mali ale rátať s masívnym posunom vpred. Multiplatformy oproti lastgenu zvlášť neprekvapia, hlavne vďaka takej rozšírenosti PC, ktoré je ozajstný nextgen a dávno tu už je, ale AAA exkluzivity majú a vždy budú mať silu vyraziť dych svojim spracovaním, lebo sú koncipované na špecifický hardware, väčšinou za spolupráce s výrobcom konzoly.

HDMI in

Ako úplná novinka v konzolách je prítomný port HDMI in, ktorý som už vyššie spomínal a slúži defaultne na signál z vášho set-top-boxu alebo satelitu. Ak ste v jednej z podporovaných krajín, máte k dispozícií prepojenie s tzv. OneGuide, čo je ponuka programov, relácií a informácií o televíznych kanáloch, u nás na to zatiaľ zabudnite. Otázku, ktorú si uživatelia kládli už od predstavenia Xbox One bola takáto: dá sa reálne využiť HDMI port na HOCIKTORÉ zariadenie s HDMI výstupom? Odpoveď je jasné ÁNO! Dá. Microsoft a uživatelia naprieč internetom varujú pred veľkými lagmi a neschopnosťou používania daného zariadenia. Ja som osobne port vyskúšal so svojím PC a s Xbox 360 a s oboma boli skúsenosti nasledovné.

PC, a rovnako rátam že hociktoré podobné zariadenie, je pri 1080p na hranie hardcore hier trochu veľa. Problémom nie je trhanie pred ktorým som bol toľko varovaný, ale input lag, činiaci niečo cez 600 milisekúnd. Na kancelársku prácu s PC, pozeranie filmov a hranie jednoduchých arkádoviek bol ale PC plne použiteľný a istú chvíľu som používal prepojenie do Xboxu ako druhú obrazovku. Po zapojení Xbox 360 som bol ale veľmi príjemne prekvapený. Nastavenie kontrastu a farebnosť signálu v nastaveniach Xbox One spôsobila, že hry zo starej 360tky mali krajšie farby, tmavšie čierne a nižšiu svetlosť čo som ale nastavením gammy vnútri hier hneď vyriešil. Na 720p u Xbox 360 sa input lag znižuje o polovicu a ak chcete hrať FPSky cez Xbox Live a dosahovať špičkové výsledky v multiplayerovkách, áno, neodporúčam hrať týmto spôsobom, avšak ak si chcete občas zahrať GTA V alebo Skyrim ako ja, choďte do toho bez obáv! Na malý input lag si zvyknete priebehom piatich minút a na casual play a ohúrenie vašich známych je to paráda. Toto prepojenie aktivujete cez aplikáciu TV a hrať viete nielen v menu, ale aj v snap mode, čiže viete hrať Xbox One hru a Xbox 360 hru naraz, výborné pre niekoho, kto sa chce zahrať na telke práve vtedy keď vy, akurát sa jeden z vás musí zmieriť s veľkosťou hry v snape.

Je to nextgen? Stojí to za to?

Ak ste majiteľ PC (hlavne PC s nejakou novšou čipovou sadou a novým PCI Express, čiže viete upgradovať), užívate si svoju knižnicu titulov a máte už zaužívaný spôsob hrania a dostávania sa k hrám, bude pre vás prechod na hociktorú konzolu len tŕňovou korunou. Ak ste však majiteľ jednej z lastgen konzol, všetkými pre a proti ste si práve prešli. Multimediálne funkcie sú niečo, čo si pri Xboxe užijete, neopomína staré multimédiá ako Audio CD/MP3, prehráva videá, je prepojiteľná s TV/PC alebo s inou konzolou a nahráva gameplay bez najmenších problémov. Multitasking je vďaka snapu zase o krok dopredu, omnoho lepší Kinect s hlasovými povelmi, biometrickým scanom tváre a pribalený headset umožňujú zase lepšiu interaktivitu s hráčom out of the box. 4K HDMI kábel, vylepšený ovládač po každej stránke a hardwarové prevedenie ktoré dýcha a je tiché z konzoly robia skvelého kompaniona aj pre tie najnáročnejšie a najvybavenejšie obývačky a herné doupě. Naproti tomu menšie rozlíšenia v hrách oproti konkurencii v multiplatformovkách aspoň od štartu, nevymeniteľnosť HDD (len extenzibilita), veľkosť konzoly, vyššia cena a zatiaľ malý výber hier (až kým nepríde jeseň) z konzoly robia ašpiranta až na vianočný darček, prípadne upgrade už existujúceho PC alebo prechod ku konkurencii. Ja si myslím, že konzolový nextgen tu je, a napriek čoraz menšiemu hardwarovému náskoku oproti PC sa funkčnosť a flexibilita konzol čoraz viac vylepšuje. „Wow“ efekt sa tak skoro nevytratí a s pribúdajúcimi exkluzivitami len bude stúpať. Rozhodnutie je iba na vás.