The Dark Eye: Chains of Satinav |
Rozprávkové dobrodružstvo zo sveta Drakensangu.
9.0
Dnešná doba klasickým adventúram priveľmi nepraje, avšak stále existuje niekoľko štúdií, vďaka ktorým ešte žáner rozhodne nemožno posielať do hrobu. Nepochybne najvýraznejším z nich sú nemeckí Daedalic Entertainment, dlhodobo zachraňujúci každého priaznivca dobrodružných hier pred ich nedostatkom. Keďže adventúry značne obľubujem a nedávno ma od spomínaných tvorcov potešil titul Chains of Satinav, recenzia na seba samozrejme nemohla nechať dlho čakať.
Hlavným hrdinom hry je Geron, mladý lovec vtákov z mesta Andergast. Medzi miestnymi sa neteší veľkému rešpektu ani popularite, pretože jeho prítomnosť vraj prináša smolu. Každopádne, tamojší kráľ čaká dôležitú návštevu, ktorej prípravy však začali ohrozovať kŕdle podivných vrán ( správaním nie nepodobných vtákom zo slávneho hororu, tu navrch prinášajú aj zlé sny ), preto vyhlási špeciálnu súťaž. Kto ako prvý nájde a prinesie poschovávané kovové repliky dubových listov, predstavujúcich erbový symbol Andergastu, získa čoby najschopnejší spomedzi mešťanov možnosť vyriešiť problém s operencami. Tvorcovia túto základnú zápletku náležite využijú na to, aby hráča ihneď po spustení vrhli priamo do deja, keďže Gerona dostanete do rúk práve vo chvíli, kedy mu súperi listy násilím odcudzia. Pochopiteľne, príbeh využíva súťaž len ako odrazový mostík a vzápätí už sa naplno venuje situácii okolo vtákov, ale začiatok vďaka tomu človeka vtiahne prakticky okamžite.
Samotné dianie v hre je síce pomerne priamočiare, aj z veľkej časti postavené na dosť prevarenom klišé, napriek tomu to celé skrátka funguje. Niekomu tieto skutočnosti samozrejme môžu prekážať, kto však pred rozohraním akceptuje autorský zámer, určite nebude sklamaný. Titul totiž zo všetkého najviac pripomína rozprávku a tak k nemu jednoducho treba pristupovať. Pri takomto pohľade neprítomnosť bezpočtu zvratov nijako neprekáža a príbeh príjemne plynie až do svojho konca. Ten musím osobitne vyzdvihnúť, pretože sa skutočne vydaril. Nielen, že je presne v tom najpôvodnejšom rozprávkovom duchu, takže za víťazstvo nad zlom musia hrdinovia zaplatiť nemalú cenu, ale hlavne zanechá naozaj silný dojem. Nechýbalo veľa, aby vyšla aj nejaká tá slzička, čo rozhodne u mňa nebýva obvyklé. Dokonca by som záver Chains of Satinav neváhal zaradiť medzi najpamätnejšie ukončenia spomedzi všetkých hier, ktoré sa mi kedy dostali do rúk, až za tak dobrý ho považujem.
Nemalý podiel na dobrom pocite z príbehu má tiež vykreslenie hlavných postáv. Ku Geronovi krátko po začiatku pribudne víla Nuri, čím vznikne veľmi sympatická ústredná dvojica. Ako správna víla je Nuri náležite naivná, dobrosrdečná i milá, takže smoliarskeho lovca vtákov pekne doplňuje. Existuje medzi nimi určitá chémia a vo výsledku im tak snáď ani nejde nefandiť. Na druhú stranu ale dosť zatieňujú všetkých ostatných, čo síce vo väčšine prípadov nevadí, vzhľadom k prevládajúcemu epizodickému charakteru postáv, no tým pár významnejším by trochu viac priestoru určite neuškodilo. Samotné rozhovory sú napísané dostatočne pútavo, aby hráča bavili po celú dobu, preto z tohto hľadiska nemám žiadne výraznejšie výhrady. Prejav všetkých protagonistov sedí s ich povahou, dialógy pekne budujú atmosféru, dokonca nechýba ani podarený láskavý humor, ktorý hra občas použije. Vadila mi v podstate len skutočnosť, že scenár na niektorých miestach pôsobí dojmom, akoby poskytoval nejakú možnosť voľby. Vplyv rozhodnutí je však nanajvýš kozmetický, prejavuje sa výhradne zmenou pár replík, pričom konečný výsledok danej situácie ostáva stále rovnaký. Keď už tu teda podobné veci autori použili, mohli by mať aspoň o trochu väčší dopad.
Hrateľnosť nijako nevybočuje z klasického adventúrneho point&click konceptu, takže skúsených adventuristov nič nezaskočí. Nájdete tu všetky veci, ktoré k žánru neodmysliteľne patria, vrátane dnes už samozrejmých zlepšovačov dynamiky, ako sú dvojklik pre beh postavy, či rýchly presun medzi prostrediami. Hlavnú náplň tak popri vedení rozhovorov predstavuje prehľadávanie okolia a kombinovanie predmetov. Obtiažnosť je pekne vyvážená, takže Chains of Satinav rozhodne nepatrí medzi tie najťažšie žánrovky, ale zároveň od hráča vyžaduje aktívne zapojenie mozgových závitov. Niektoré kombinácie síce pôsobia pomerne divoko, avšak vždy sa našťastie držia určitej logiky. Hranie preto zbytočne nefrustruje, ale predstavuje zábavnú zdravú výzvu pri prekonávaní prekážok. Ako originálny prvok možno označiť využitie magických schopností hrdinov. Geron dokáže na diaľku ničiť krehké predmety ( táto jeho schopnosť vlastne celkom vysvetľuje, prečo ho obyvatelia Andergastu považujú za nositeľa smoly ), naopak Nuri ich poľahky zvládne opravovať, čo hra veľakrát využíva k riešeniu problémov. Okrem toho ešte titul obsahuje aj hádanky vo forme minihier, bohužiaľ sú len dve, pričom ich väčší počet by bol rozhodne vítaný.
Grafika Chains of Satinav doslova berie dych, kreslené pozadia prekypujú množstvom detailov, sálajú atmosférou a vôbec je radosť na ne pozerať. Tejto prednosti si boli tvorcovia zjavne plne vedomí, keďže rozhovory narozdiel od iných adventúr neprebiehajú priamo v prostredí, ale majú samostatnú obrazovku s vycentrovanou postavou, ktorú práve spovedáte, takže hráč nakoniec dostane o to viac nádherných obrazov. Naproti tomu animácie veľa vody nenamútia, sú skôr skratkovité a nie zrovna plynulé. Vo výsledku však vôbec neprekážajú, naopak prepožičiavajú hre špecifický štýl, trochu podobný starým animovaným filmom od Karla Zemana. Vizuálna stránka veci teda funguje perfektne, len ma počas hrania stále prenasledovala myšlienka, ako úžasne by titul vyzeral, keby bol aj poriadne rozanimovaný. Moja najvážnejšia výhrada smerom k animáciám sa týka hlavne ich celkového malého počtu, aj v porovnaní s inými adventúrami pôsobí Chains of Satinav väčšinu času skrátka až príliš staticky.
Dabing je tiež pomerne podarený, pochopiteľne budete počúvať predovšetkým Gerona a Nuri, ktorých dabéri odviedli dobrú prácu. Hlasy k daným postavám sedia ako uliate, pričom ostatné charaktery na tom nie sú o nič horšie. Veľmi atmosféricky znie taktiež rozprávač, sprevádzajúci animované sekvencie, rozdeľujúce jednotlivé časti príbehu. Neurazia ani zvuky a hudba už len završuje dobrý dojem, vďaka svojej vhodnosti k dianiu na obrazovke ( škoda, že nie je výraznejšia, pretože ako podkres k hraniu funguje skvelo, ale mimo hry už mám problém spomenúť si na konkrétne melódie ).
Pri technickej stránke titulu zamrzí hlavne nemožnosť akýchkoľvek nastavení, v Chains of Satinav nemôžete zmeniť ani rozlíšenie. Ďalej po prechode do novej lokácie vždy dochádza k chvíľkovému spomaleniu až sekaniu, čo je pomerne nepríjemné ( aj keď to trvá nanajvýš pár sekúnd ), navyše mi nie je úplne jasné, čím to môže byť, pretože potom už ide všetko úplne bez problémov a hardvérové požiadavky s prehľadom spĺňam. Naopak zaiste poteší skutočnosť, že sa hra sama ukladá, takže na to netreba myslieť, ale zároveň plne zachováva možnosť uložiť ju manuálne. Pochváliť musím tiež podarený systém vizuálnej nápovedy, ktorú možno podľa ľubovôle odstupňovať či vypnúť, pričom ani zapnutie všetkých barličiek za Vás hru neprejde a teda ani nepripraví o zábavu, pretože ide výhradne o decentné pomôcky šetriace čas ( napríklad tu nájdete vyznačenie aktívnych predmetov proti prípadnému pixelhutingu ).
Chains of Satinav prekvapivo obsahuje aj achievementy, ktorých zmysel však vôbec nepoberám ( to ani všeobecne, u tejto hry však obzvlášť ). V podstate existujú len preto, aby tam nejaké boli a veľa z nich tvorí jediný dopad už spomínaných rozhodnutí. Zaujímavejšia je možnosť odomykania príbehových videí alebo artworkov, kde ale citeľne chýbajú informácie, čo treba spraviť pre ich odomknutie. Po dohraní tak na mňa čakala menšia galéria sprístupnených obrázkov, pri ktorých absolútne netuším, ako som k nim prišiel, aj zopár uzamknutých, kde zas pre zmenu netuším, ako sa k nim dostať. Poslednú pridanú hodnotu okrem spomínaných materiálov, môže pre niekoho predstavovať zasadenie do sveta The Dark Eye, takého nemeckého ekvivalentu Dungeons&Dragons, u nás známeho hlavne vďaka skvelému RPG Drakensang.
Aby som to celé zhrnul, The Dark Eye: Chains of Satinav je skvelá klasická point&click adventúra s prekrásnym vizuálom, príjemným rozprávkovým príbehom a koncom, ktorý chytá za srdiečko. Má poctivú žánrovú hrateľnosť, vyváženú obtiažnosť, aj skvelý systém nápovedy, čo ho robí prístupnejším pre širšie spektrum hráčov. Hoci nejaké muchy by sa našli, vo výsledku sa jedná o nanajvýš zaujímavú voľbu pre každého milovníka dobrodružných hier.
Plusy - pekný rozprávkový príbeh so skvelým koncom
- sympatickí hlavní hrdinovia
- možnosť ničenia a opravovania predmetov
- audiovizuálne spracovanie
- klasická hrateľnosť s vyváženou obtiažnosťou
- dobre spracovaný systém nápovedy
- odomykateľné bonusy
Mínusy - horšie spracovanie animácií a ich malý počet
- nemožnosť akýchkoľvek nastavení
- chvíľkové spomaľovanie až sekanie po vstupe do novej lokácie
- prakticky nulový vplyv rozhodnutí
- málo hádaniek vo forme minihier
- žiadne informácie k odomykaniu bonusov
PC
Vývoj: Deep Silver / Daedalic Entertainment Štýl: Adventúra Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|