Witcher: Rise of the White Wolf

Už trikrát som ho spustil a tri krát nedokončil. Došiel som niekde do tretieho aktu a potom som skončil. Nie som fanúškom Sado-maso. Naozaj, naozaj som ho chcel mať rád. Zaklínač je značka, už svetovo známa, vďaka výbornej literatúre ale v nie malej miere sérii hier, ktoré sú prakticky synonymom kvalitného, moderného, temného, akčného RPG. "Tak prečo je taký neuveriteľne nudný?", by sa mohol niekto nevinný a úprimný spýtať tak jak to detsko na konci v Cisárových nových šatách. No, je mnoho dôvodov, prečo nie je hra už taká atraktívna ako kedysi. Môže to byť aj napríklad vzhľadom, keďže niektoré hry z počiatkov obdobia hier s 3D grafikou vyzerajú akoby ich zlepili z modelov v časáku ABC. Ale nie, nie je to tým.

Grafika v Zaklínačovi je práve že jedna z tých vecí, ktoré sú na tom najlepšie. Postavy sú stále celkom pekné a detailné. Svet pôsobí napriek uzavretosti živo a priestranné. Hrady sú nádherné. Po ulici sa prechádzajú ľudia sledujúc si svoje ciele a len tak Občas preletí nad vami kŕdeľ holubov. Či zelené pláne alebo bažiny plné vodníkov, svet zaklínača je rovnako pekný na obrazovke ako na papieri. Ba možno aj krajší.

Uveriteľnosť sveta ale kazí niekoľko vecí - ako ten zdrogovaný neprítomný pohľad v očiach NPC, taktiež ich pohyby a najhoršie jednoznačne dabing, ktorý je zubyškrípajúc otrasný. Konverzácie mi za každým dali ten pocit že v nasledujúcom queste, už musí ísť o tom že budem vyháňať démonov z týpka čo vám ho zadáva. Prinajmenšom ho pošlete na odvykačku. Potom ale postrehnete kontrast popri zaklínačových vlastných pohybových animáciách, ktoré v súboji vyzerajú ohromujúco. Ešte by sa patrilo spomenúť frekvenciu opakujúcich sa modelov u postáv ktorá dosahuje na pomery RPG až absurdných rozmerov. A teraz nemyslím klonovaných nepriateľov lebo na tých sme si už zvykli. Neviete spraviť päť krokov bez toho aby ste nestretli toho istého chlapa trikrát. Uvidíte týpka čo tancuje hneď vedľa seba v jednej miestnosti a podobne. Ten istý týpek s rôznym menom vám dá rôzne questy a tvári sa pri tom úplne vážne. A jak som vravel, tak trochu zahmlene.

Moje všetky doterajšie výtky sú ale len malé banality. Vizuálne Zaklínač zostarol naozaj dobre. Skoro jak Keanu Reeves. Mojim najväčším problémom s hrou sú dialógy. Každú aj najneuveriteľnejšie nudnú hru dokáže zaujať dej podaný buď dobrými textovými dialógmi alebo cutscénami, ak sú podávané uveriteľnými a hlbokými postavami. Problém je že Zaklínač nemá nič z toho. Všetky hlavné  postavy sú pusté, prázdne, nudné vyschnuté roboty čo sa ešte pri Geraltovi dá odpustiť, keďže je to postava do ktorej sa máte vteliť vy sami. No napríklad o Triss si nepamätám absolútne nič iné ako že je to tá čarodejka čo si to rozdáva s Geraltom keď sa na chvíľu ocitnú sami, alebo keď v telke nič dobré práve neide alebo keď idú v metre a na sekundu vypadne svetlo. Ale rovnako je na tom aj tá elfka-liečiteľka nech jej meno bolo už čokoľvek a všetky ostatné postavy. Šťastie že som čítal knihy, ináč by som už nemal šajnu čo sa v hre stalo a kto tam bol. Je ťažko uveriteľné že hra, ktorá sa zamerala na príbeh a má toľko príležitostí viesť dialóg má tak neuveriteľne nudné, zle napísané texty? Sú buď plné pre hráča nepotrebných nadbytočných informácií alebo práve naopak obsahujú len absolútne minimum. Celý čas sa pritom postavy vyjadrujú tak jak by sa nikto v reálnom svete nevyjadroval.

Dialógy sú zlé lebo sú proste zlé ale aj pre to že preklad z Polštiny sa zrejme nevydaril a mne sa zdá že aj pre to že autor sa spoliehal na mimiku a gestikulovanie postáv v hre že vyjadria pocity za neho. Nikto mu evidentne nepovedal že Zaklínač nie je Half Life 2 a že modeli nemaju mimiku a gestikulovať ťiež riadne nevedia a tak celkový dojem je otrasný.

Najhoršie na tom je úvod, keď vám tiež predstavia jednu z tých veľmi nezaujímavých postáv. Našťastie hneď aj zomrie ale hra od hráča očakáva že teraz vzplanie potrebou pomstiť sa a ináč ho už nemotivuje. Keď sa potom neskôr má Geralt priznať, že prečo robí to čo robí. Môžete ako hráč za neho vybrať či ste sa celú tú dobu chceli pomstiť za toho niemanda čo zomrel na začiatku alebo vrátiť dáke ukradnuté mutagény, ktoré sú akože ohromne dôležité, lenže Geralt má len veľmi nejasné predstavy prečo, alebo prečo by sa ho to malo týkať. Geralt má amnéziu. Takže vie celkovo veľké kulové. Keď mi hra teda dala túto možnosť rozhodnúť sa, vybuchol som smiechom jak vážne svoj príbeh berie pritom na začiatku úplne zlyháva. A tak som bol na tom s tými rozhodnutiami za každým. Je prd platné že mi hra dáva možnosť rozhodnúť sa keď mi na ničom z toho čo sa tam deje v hre nezáleží.

Hra je neuveriteľne naťahovaná plytkými, úbohými Questmi, ktoré sú toho najhoršieho druhu. Z tej tzv. MMO škatule questov. Ako zabi 8 vodníkov, prines mi toto a prines mi hento. Iné hry vám ich aspoň spríjemňujú peknými dialógmi a dávajú vám riadny kontext ale ako som už vravel. Zaklínač v tomto obore až na výnimky prepadáva. A nie je to tak že by dialógy v hre nejak od vydania Zaklínača pokročili. Už Baldurs gate 2 z roku 2000 bol v tomto ohľade výborný a mal od začiatku pútavé rozhovory, dej aj postavy. Pamätám sa na jeden quest v Zaklínačovi v ktorom vás pošle jedna slečna natrhať bylinky, ktoré údajne vyliečia jej priateľa z Lykantropie. Takže som samozrejme čakal že sa niečo zvrtne a budem nútený tohto jej priateľa vlkodlaka zabiť a potom ju možno utešiť v mojom mocnom náručí. Lenže k ničomu takému nedošlo. K absolútne ničomu zaujímavému nedošlo. Nazbieral som kvietky a priniesol ich jej na čo sa mi poďakovala a koniec. Takéto úbohé questy môžem robiť aj vo World of Warcraft a pri tom chatovať s ľuďmi ktorými zdieľam virtuálny svet. Keď si dám na čas a prečítam si vo WOW tie bublinky nad hlavami ľudí čo mi tie questy dávajú(Áno, to čo aj tak nikto nečíta). Isto budem mať aj príbehovo lepší zážitok jak v Zaklínačovi.

Zaklínač začne byť naozaj zaujímavý až niekedy v polovici keď vám predložia prípad vraždy a vy ju musíte dôkladne preskúmať. Musíte zvážiť fakty, nájsť všetky dôkazy a tak ďalej. Potom absolvujete rozhovor v ktorom z bohatej ponuky odpovedí musíte na základe správnych úsudkov vybrať tie správne závery. Je to asi jediný prípad v celej hre keď som sa naozaj bavil aj keď výsledky vašich záverov sú viacmenej len kozmetické ale na to som si už zvykol pri Mass effecte. Tak či tak, hra aj keď len na chvíľu mi dala ten správny pocit že sa podieľam na tvorbe príbehu a že na jej dialógoch záleží a to sa cení. Neviem prečo nemá viac RPG niečo podobné.

Nemusí byť každé RPG o dialógoch ale o čom je potom zaklínač? Nie je to žiaden lootfest ala Diablo ani otvorený svet to nemá a boje sú neuveriteľne iritujúce. Nie sú síce mechanicky zlé ako v Zaklínačovi 2 , kde keď ste prikázali útok tak ste sa modlili aby Geralt začal tú správnu animáciu útoku. Ak začal tú na diaľku ale mal začať tú na blízko alebo naopak, tak sa mohol ocitnúť vo veľmi nepríjemnej situácii. Akoby si hra hodila neviditeľnou kockou či s vami vypečie alebo nie. Ale aspoň sa do bojov v Zaklínačovi 2 dalo ponoriť. Keď ste klikli geralt sekol.  V Zaklínačovi 1 sú súboje postavené okolo jedného dosť primitívneho Quick time eventu, ktorý vám vraví kedy kliknúť a kedy nie. Takže namiesto Geralta som sa cítil ako škriatok na Geraltovom pleci ktorý hovorí: “Teraz sekaj. Teraz nie. Teraz sekaj. Teraz nie...”. Je to úplná kravina a vytrháva ma z ponorenia sa do hry dokonale. Vďaka bohu sa už nikto vo svojej hre tento systém nepokúsil napodobniť.

Jak ten Geralt seká vodníkov a inú háveď tak sa mu schopnosti zlepšujú a hráč to môže do určitej miery ovplyvniť. Veľa vylepšení je len pasívnych a váš herný štýl nijak nezmenia, ako že máte päť percent šancu že vaše rany spôsobovať krvácanie ale sú aj zaujímavejšie vylepšenia. Celkovo môžete v Zaklínačovi vývoj vašej postavy slušne formovať aj keď možno sa niektorým bude zdať zvláštne že nemôžete mať napr. lukostrelca. Geralt je zaklínač a zaklínač je akýsi zvláštny mix predovšetkým bojovníka s obojručným mečom, trochou mága a štipkou bylinkára a s tým sa buď hráč zmieri alebo nech sa obzerá niekam inam. Vďaka výťažkou z biliniek si vie Geralt dať pred bojom nejaké tie buffy a vďaka tej troche mágie v može hodiť aj nejaké to kúzlo.

Hra evidentne počíta s tým že všetci jej hráči sú oddaní fanúškovia Knižnej série, takže všetky postavy poznajú a žiadne vysvetľovanie, motiváciu ani odmeny a už vôbec nie prejavy emócií nepotrebujú a jedinou podstatnou vecou v ich živote je, že konečne môžu donekonečna pobehovať v tých istých pár oblastiach virtuálnej Wizimy a pri tom v koži Geralta nosiť NPCčkam víno, zbierať kvety a robiť podobný hnoj.

Zaklínač v čase vydania istotne vo veľkom bodoval s jeho temnou atmosférou, ktorá je vďaka grafike, dobrému ozvučeniu ale aj podarenému hudobnému doprovodu na solídnej úrovni. V tých časoch boli v hrách z fantasy prostredia len veselí spievajúci elfovia držajúci sa za rúčky ale dnes sú v RPG na každom rohu elfské prostitútky a rasistický trpaslíci. Temné RPG má dneska už zabehnuté koľaje a už sa nedá otočiť bez toho aby z nejakej diery nevyskočilo temné RPG a neponúkalo vám strážnu vežu alebo sadu hrncov za supervýhodnú cenu.

Ďalšia vec, ktorou isto spravil Zaklínač v dobe vydania dojem bola erotika ale to som sa už vtedy škrabal za hlavu jak sa to čo hra v tejto oblasti ponúka niekomu môže páčiť. Keď prídu na postavy “amorózne pocity“ alebo skôr si len zaplatí Geralt prostitútku(Na romantiku sa tu nehraje). Väčšinou sa žiadna erotická scénka nekoná. Dostanem len hlúpu kartičku a plesk po zadku. Cítim sa viac zneužitý jak tá prostitútka. Mám síce rád Magic the gathering ale ak si hra myslí že nejaká nepoužiteľná virtuálna kartička je viac cool jak erotické scénky tak už fakt neviem.

Jednoducho a v skratke Zaklínač nie je dobrá hra. Ako tak funguje keď sa zase nezasekol na loadingu alebo sa nezrútil. Ale všetko nové, čo priniesol bolo len krátko na to s prehľadom prekonané v Dragon Age: Origins a ani  štandardné RPG veci veľmi dobre nespracoval.  Jediné čím sa Zaklínač naozaj vyznamenal bola tá detektívna misia. Tá sa naozaj podarila a taktiež atmosféra je stále na slušnej úrovni.