Trine 2: Complete Story

Keďže plošinovka Trine ma svojho času úplne očarila, nebolo pochýb o tom, že skôr či neskôr určite siahnem aj po jej druhom dieli. Síce mi to nejaký čas trvalo, ale nakoniec som sa k nemu predsa len dostal a to vo verzii Complete Story, zahŕňajúcej tiež expanziu Goblin Menace. Nedávno som hru dokončil a ako fanúšik prvého dielu by som sa rád podelil s mojimi pomerne čerstvými dojmami. Takže ak ste tento titul zatiaľ nehrali a zaujíma Vás, ako je na tom v porovnaní s predchodcom, alebo či ešte stále stojí za to, aj keď už zďaleka nie je novinkou, v nasledujúcej recenzii to všetko skúsim objasniť.

Príbeh začína tým, že sa traja známi hrdinovia dajú opäť dohromady. Teda, lepšie povedané, osudy čarodejníka Amadea, kapitána Pontia a zlodejky Zoyi znova spojí tajomný artefakt Trine, ktorý ich vyhľadá, aby spoločne čelili novému nebezpečenstvu, ohrozujúcemu kráľovstvo, ktoré číha v neďalekom lese. Ako je už asi všetkým jasné, príbehová stránka druhého dielu nemá oproti jednotke o moc väčšie ambície, takže rozhodne nečakajte nič zvlášť prevratné, či nebodaj spletité. Príbeh je skrátka jednoduchá rozprávka, avšak pre potreby hry bohate postačuje a od predchodcu si zachováva veľmi príjemný spôsob rozprávania, ktorý si snáď ani nemožno neobľúbiť. Pokračovanie tak nikoho nepripraví o charizmatický hlas rozprávača pred každou úrovňou, občasné hláškovanie samotných hrdinov, ani celkový jemne humoristický nádych celého dobrodružstva, pričom navrch pridáva k spomenutým úvodom ešte nádherné spracovanie v podobe ilustrovanej dvojstránky z rozprávkovej knihy, ktoré pôsobí rozhodne atmosférickejšie, ako mapka v prvom Trine. Taktiež by som špeciálne vyzdvihol zápletku prídavku Goblin Menace, ktorá síce opäť príbehovo nič nekomplikuje, avšak predstavuje asi najzaujímavejšiu aj najzábavnejšiu epizódku v sérii, pretože konečne sčasti upustí od klišé o hrozbe kráľovstvu a nechá hrdinov hnať sa za unesenou ( a dosť nepríjemnou ) Amadeovou ženou. Po tejto stránke tak Complete Story funguje viac ako dobre, avšak ani tentoraz nečakajte žiadnu primárne príbehovú hru.

Hrateľnosť ostala pri starom, takže opäť prechádzate úrovňou v dvoch rozmeroch, pričom na postup často využívate funkčnú fyziku prostredia či rôzne schopnosti hrdinov, medzi ktorými môžete kedykoľvek prepínať. Novinkou sú enviromentálne hádanky, ako napríklad presmerovanie toku vody na rastlinu, ktorá vďaka tomu vyrastie a vytvorí tak novú cestu vpred. Podobných prvkov tu nájdete hneď niekoľko a hoci nikdy nejde o nič zložitého, predsa len jemne obohacujú hrateľnosť o štýl logických hier, čo je len dobre. Zmenou prešiel tiež strom schopností postáv, je omnoho rozsiahlejší ako v jednotke, pričom obsahuje aj špecifické veci so skutočne zaujímavými možnosťami využitia. Už len s takým základným ľadovým šípom pre zlodejku sa dá poriadne vyblázniť, pretože nielen zmrazuje nepriateľov, ale tiež dokáže na vode vytvoriť kryhy, pritom to ešte stále nie je nič oproti tomu, čo zvládnete napáchať s pokročilejšími schopnosťami. Hráč je tak zvedavosťou úspešne motivovaný k zbieraniu fľaštičiek a orbov skúseností, ktoré slúžia k odomykaniu týchto schopností, čo zas ústi do dôkladnejšieho aj nápaditejšieho prechádzania úrovňami, vďaka čomu rastie tiež zábavnosť titulu spolu so šancou na opakované hranie. Občas však tiež rastie mierna frustrácia, zvlášť keď sa sústavne nedarí dosiahnuť nejaký z ťažko dostupných orbov. Ono tak nejak celkovo mi prišlo, že obtiažnosť od minula značne vzrástla, čo do zložitosti prostredia, či tuhosti nepriateľov. Tí navyše často útočia v skupinkách z niekoľkých strán, takže súboje teraz dávajú celkom zabrať. Rozhodne nejde o nič neprekonateľného, či nebodaj sadistického ( checkpointov je skutočne dostatok ), ale v porovnaní s prvým dielom si zdolanie dvojky od hráča žiada jednoznačne viac snahy aj vynaliezavosti. Na tom samozrejme nie je nič zlého, avšak kto by čakal relatívne pohodový postup úrovňami v štýle prvého Trine, mohol by byť na niektorých miestach dosť prekvapený. Keďže skladba nepriateľov svojou kostliveckou monotematickosťou jednotke nijak zvlášť nepomáhala, určite treba pochváliť autorov za to, že pokračovanie už ponúka naozaj rozličných súperov, pričom navyše pridáva tiež súboje s bossmi. Tie sú zábavné a do určitej miery aj hrateľnostne rôznorodé, keďže na niektorých platí len určitá taktika, avšak je škoda, že po smrti hrdinov a následnom opakovaní od checkpointu sa bossom prenášajú utŕžené zranenia z predchádzajúceho boja, čo následne odbúrava celé súbojové napätie. Ďalšou trochu mrzutou vecou je absencia predmetov v truhliciach poskrývaných kade tade po lokáciách, ktoré u predchodcu nabádali k dôkladnejšej explorácii prostredia. Truhlice síce ostali, ale namiesto použiteľných predmetov pre hrdinov schovávajú len bonusový obsah v podobe artworkov a básničiek, ku ktorým potom môžete pristupovať z hlavného menu. Nevravím, že to nie je pekné ani zaujímavé, ale aspoň podľa mňa bola výbava rozhodne lepšou motiváciou k snoreniu po úrovniach. Pri hraní Trine bolo u mňa hľadanie truhlíc samozrejmosťou, kdežto u Complete Story som túto potrebu vôbec nemal, preto som viac pozornosti ako objavovaniu skrytých zákutí venoval prostému postupu vpred, čo je však trochu škoda, pretože odhaľovanie týchto miest patrilo k mojim najobľúbenejším aspektom prvého dielu.

Audiovizuálne spracovanie hry opäť berie dych a myslím, že má ešte stále čo povedať. Grafika aj animácie sú na vysokej úrovni, avšak znova kraľuje predovšetkým dizajn úrovní. Rôznorodosť prostredí je o pár levelov vyššie ako u predchodcu, takže môžete očakávať skutočne pestrú púť, ktorej nerobí problém ani náhla zmena klimatického pásma. Tu musím opäť pochváliť expanziu Goblin Menace, kde sa autori pekne odviazali a ponúkajú asi najpútavejšie lokácie celého Complete Story, vrátane jednej originalitou úplne odzbrojúcej ( ale prezradzovať nebudem, nech Vám nepokazím prekvapenie ). Hudba tiež pokračuje v zavedenom štandarde, čo znamená, že je znova absolútne fantastická a spolu s grafikou vytvára skvelú rozprávkovú atmosféru. Tá však od minula nabrala o dosť epickejšie rozmery, takže pre niekoho mohla hra stratiť kúsok svojho kúzla, keďže jednotka bola predsa len značne komornejšia. Každopádne audiovizuál patrí k najvýraznejším plusom Trine 2, pričom podľa mňa určite dokáže očariť aj pri dnešnej konkurencii.

Ak by som to mal zhrnúť, Trine 2 je typickým pokračovaním, ktoré sa snaží robiť to isté čo predchodca, len tak nejak po všetkých stránkach veľkolepejšie. Často sa však stáva, že takýmto spôsobom nakoniec vznikne nejaký nepodarok, čo našťastie ani náhodou nie je prípad tejto hry. Autori z Frozenbyte skutočne dokázali vytvoriť prvému dielu nástupcu, ktorý ho takmer vo všetkom prekonáva a hoci niektoré veci v ňom môžu zamrzieť, vo výsledku sa jedná o skvelú voľbu pre všetkých milovníkov plošinoviek. Keďže verzia Complete Story zahŕňa aj expanziu, netreba sa obávať ani prikrátkej hernej doby, nuž a ak máte k dispozícii aj ďalších dvoch ľudí na prechádzanie hry v kooperatívnom multiplayeri, nenapadá ma už žiadny podobný titul, ktorý by som odporúčal viac.

Plusy - audiovizuálne spracovanie

         - hrateľnosť s bohatými možnosťami ako prechádzať úrovňami

         - enviromentálne hádanky

         - rozsiahlejší a zaujímavejší strom schopností

         - celková rozmanitosť prostredí a nepriateľov

         - rozšírenie Goblin Menace

         - multiplayer

Mínusy - bossovia si prenášajú zranenia zo súboja s hrdinami aj po ich zabití a následnom opätovnom rozohraní od        

              checkpointu

            - absencia truhlíc s predmetmi

            - pre niekoho strata relatívne komornej atmosféry prvého Trine