Magrunner Dark Pulse

Existuje množstvo atraktívnych tém, ktoré si herné spracovanie priam pýtajú, ale kupodivu po nich vývojári veľmi nesiahajú. O to viac však poteší, keď už titul z podobného súdka nakoniec predsa len uzrie svetlo sveta. Medzi takéto hry zaiste patrí aj Magrunner - Dark Pulse od štúdia Frogwares, spájajúci v sebe takmer nevyužívaný motív Cthulhu a logické hádanky. Táto nečakaná, no vskutku originálna kombinácia ma skutočne príjemne prekvapila, takže by som jej rád venoval nasledujúcu recenziu, ako aj náležite objasnil, prečo by ste Magrunnera určite nemali minúť.

Väčšina logických hier síce žiadny príbeh nemá, avšak keďže Magrunner stavia na diele klasického hororového spisovateľa H. P. Lovecrafta, bolo by divné, keby ste tu žiaden nenašli. Hra preto začína kresleným introm, ktoré hráča uvedie do role Daxa C. Warda, ktorý sa plánuje zúčastniť súťaže korporácie Magtech, kde bude spolu s ďalšími šiestimi súťažiacimi súperiť o účasť vo vesmírnom programe tejto spoločnosti. Špeciálne zariadenie, kde celé podujatie prebehne, pozostáva zo série testovacích miestností, ktoré majú za úlohu preveriť schopnosti všetkých účastníkov. Hoci príbeh je, aj zásluhou zmieneného inšpiračného zdroja, pomerne predvídateľný, úspešne sa mu darí plniť svoj hlavný cieľ, teda dať logickým hádankám stojacim pred hráčom určité pozadie. Napriek tomu, že základný dejový rámec neohúri zvratmi ani originalitou, rozhodne dokáže upútať a poháňať vpred. Počas hrania ma skrátka zaujímalo, ako sa to celé bude vyvíjať, takže ani záseky ma nijako neodradzovali od pokračovania, keďže som proste chcel vedieť, čo príde ďalej. Z tohto pohľadu tak príbeh funguje skvelo, pričom vďaka minimalistickému rozprávaniu, sprostredkovanému predovšetkým cez holografické prejavy ostatných postáv na Daxovej rukavici, dokáže tiež vybudovať silnú komornú atmosféru. Prostredníctvom nich som si dokonca dokázal vytvoriť k hrdinovi aj iným postavám určitý vzťah, čo je vzhľadom na takýto skromne zvolený spôsob rozprávania celkom prekvapivé. Príbehová stránka Magrunnera tak síce dieru do sveta nerobí, ale rozhodne hrateľnosti veľmi pomáha, takže hra zabaví aj po tejto stránke.

Pokiaľ ide o hernú náplň, základným mechanizmom titulu je magnetizmus. Spomínanou Daxovou rukavicou môžete rôzne zmagnetizovať príslušné predmety v miestnosti, vďaka čomu sa z nej pri správnom postupe dostanete von. Predmet zmagnetizovaný zásahom z rukavice potom žiari farbou daného pólu, pričom pre lepšiu orientáciu ešte možno zobraziť aj okolité magnetické pole. V Magrunnerovi to však funguje presne opačne, ako reálny magnetizmus, takže som si spočiatku chvíľku musel zvykať na to, že predmety rovnakej farby sa priťahujú a nie naopak. Každopádne, po tomto menšom počiatočnom zmätení už bolo všetko jasné a hra ma svojimi mechanikami skutočne chytila. Obtiažnosť miestností postupne narastá, objavujú sa nové hrateľnostné prvky, ako napríklad platformy na magnetický pohon, vystreľovacie plošinky, či neskôr dokonca možnosť vyvárať vlastné magnetické pole v podobe Daxovho robotického psa Newtona, ktorého možno vystreliť takmer na každý relatívne rovný povrch. Miestnosti tak vďaka priebežnému dávkovaniu nových vecí nezačnú svojou náplňou nudiť, pričom niektoré prekvapia aj trochu odlišným konceptom od zvyšku úrovní. Takéto špecialitky nájdete predovšetkým ku koncu, kedy priamo čelíte lovecraftovským monštrám, čo je na jednu stranu vítané spestrenie, avšak občas tiež dosť frustrujúce, pretože pri nich musíte jednať veľmi rýchlo, no hra na to zjavne úplne stavaná nie je, takže Daxov pomalý pohyb vtedy budete zo srdca nenávidieť. Celková obtiažnosť titulu však rozhodne poteší, pretože poskytuje zdravú výzvu pre mozgové bunky. Fish Fillets síce nečakajte, ale aj tak dokáže Magrunner často slušne zamestnať šedú kôru, či potrápiť nejakým tým skrytým zákutím, ktoré síce hrá pri riešení kľúčovú úlohu, no vytrvalo uniká Vašej pozornosti. Dark Pulse skrátka disponuje zábavnou logickou hrateľnosťou s výzvou, pričom postupným dávkovaním nových prvkov, ako aj prítomnosťou atypickejších úrovní úspešne zabraňuje možnému úpadku do stereotypu.

Pokiaľ ide o grafickú stránku titulu, nečakajte žiadnu technickú dokonalosť, napriek tomu však vizuálne spracovanie určite neurazí. Predovšetkým dizajn jednotlivých úrovní je naozaj podarený, obzvlášť s prihliadnutím k tomu, ako sa po zásahu Prastarých postupom hry mení. Zo spočiatku dokonale sterilných futuristických priestorov neskôr prechádzate do znepokojivo poničených miestností, kde na prvý pohľad badať, že niečo nie je v poriadku, aby nakoniec púť skončila vo fantasknej vesmírnej oblasti. Tá predstavuje úplný dizajnový vrchol celého Magrunnera a autorom za ňu musím zložiť pomyselný klobúk, pretože vyzerá úchvatne, skutočne ako výplod nejakej šialenej mysli, čo ku lovecraftovskému hororu neodmysliteľne patrí. Taktiež táto zmena lokácií úspešne pomáha brániť úpadku do stereotypu a práve vo chvíli, keď mi už vizuálny štýl počiatočných miestností pomaly začínal liezť krkom, hra prehodila výhybku smerom k zničeným priestorom a opäť si ma omotala okolo prstu. Navyše ako som spomínal, dizajn postupne graduje až po to najlepšie, čo autori pripravili, takže tu nemá veľký význam čokoľvek kritizovať. Soundtrack síce nepatrí k niečomu, po čom by človek siahol pri bežnom počúvaní, avšak počas hrania vhodne dokresľuje celkovú atmosféru. Dabing postáv je tiež pomerne slušný, takže ani audiovizuálne spracovanie Magrunnera v zásade nezaostáva za zvyškom.

Bohužiaľ, niekoľko problémov neobišlo ani toto dielko. Dosť otravnú záležitosť počas hrania predstavuje občasná nutnosť byť v niečom veľmi presný, prípadne rýchly. Niekoľkokrát bolo napríklad pre prejdenie miestnosti nutné naskočiť na tenkú hranu steny oddelenej od veľkej magnetickej kocky, pričom trafiť ju nebolo zrovna jednoduché. Stalo sa mi tak, že som v jednej miestnosti opakovane padal kdesi do jej spodných častí a musel podnikať zdĺhavú cestu späť hore, kde takáto stena bola, čo mi teda na nálade rozhodne nepridalo. Možnosť rýchleho uloženia, vďaka ktorej by som mohol naskakovanie skúšať bez nutnosti absolvovania takejto otravnej turistiky po každom neúspešnom pokuse, autori do hry jednoducho nezakomponovali. Magrunner sa ukladá sám, síce pomerne inteligentne, po každom dobre vykonanom úseku správneho riešenia, avšak manuálne ukladanie mu z podobných dôvodov citeľne chýba. Taktiež v ňom niekedy možno naraziť na nejaký ten bug, mne napríklad párkrát nefungovali spúšťacie tlačítka, aj keď boli patrične zaťažené, pričom pomohol až reštart od posledného uloženia. Trochu to zamrzí, pretože na spočítanie chýb za celú hru sú prsty jednej ruky stále zbytočne početné, až tak málo ich tam bolo, no o to viac potom človeka otrávia. Taktiež určitý konkrétny úsek finálneho levelu považujem za príliš divoký, keďže som mal z neho dosť divný pocit vzdialene podobný závrati, avšak táto vec už je samozrejme značne individuálna.

Odhliadnuc od tých pár chýb je Magrunner - Dark Pulse kvalitnou logickou hrou, ktorá poskytuje slušnú výzvu pre šedú kôru mozgovú, pričom vďaka postupnému pridávaniu rôznych hrateľnostných prvkov, občasným atypickým úrovniam, podarenému dizajnu, ako aj pútavému príbehu, dokáže udržať hráčovu pozornosť a rozhodne nenudí. Navyše hier s Cthulhu tematikou mnoho nenájdete, takže ak máte radi dielo H. P. Lovecrafta, no nezľaknete sa ani trochy toho rozmýšľania, môžem Magrunnera jedine doporučiť. Možno tak na prvý pohľad nevyzerá, ale atmosféru lovecraftovského hororu má fakt parádnu.

Plusy - priestorové hádanky založené na magnetizme

         - zdravá výzva pre šedú kôru

         - postupné pridávanie hrateľnostných prvkov

         - atypické úrovne

         - postupne meniaci sa dizajn úrovní

         - prítomnosť príbehu a podarená atmosféra lovecraftovského hororu

         - Cthulhu

Mínusy - občasná nutnosť byť veľmi presný či rýchly

            - absencia manuálneho ukladania

            - občasné bugy