Doom 3: Resurrection of Evil

Znovuzrodenie diabla...poetický názov oficiálneho datadisku pre strašidelného Dooma. Peklo sa vrátilo a znova sa snaží o stereotypnú revolúciu...tento krát sú však okolnosti "návštevy" trochu pozmenené.

Hneď na úvod Vám takto narovinu poviem, že v pôvodnom D3 mi bol hlavný hrdina, o čosi sympatickejší. Síce aj v datadisku je Vaša postavička bezmenný a nemý mariňák, ale zatiaľ čo v D3 ste zabíjali len z "prinútenia" a túžby prežiť a zastaviť pekelnú inváziu, v RoE ste to práve vy, kto znovu otvorí pekelnú bránu a odštartuje naskriptované šialenstvo.

V úvodnom videu sa Váš pajko dotkne onoho nebezpečného (ale aj užitočného) artefaktu, čím spustí mechanizmus otvárajúci pekelnú bránu...pričom cestu do bezpečia zasypú balvany. Ostáva Vám teda len jedna cesta kadiaľ ísť, ale aby ste sa nenudili, prechádzku Vám spestria vyskakujúce príšery. Nie sú vôbec strašidelné, len sa tak tvária a ak im dáte pocítiť chuť olova, s radosťou sa zmenia na nič...teda sa rozplynú vo vzduchu. Myslím, že stereotyp sa tu vyskytuje rovnako často a nepriatelia útočia "nečakane" ako v pôvodnej hre, vďaka čomu som sa prestal báť už po prvom súboji. Na začiatku som mal pištoľku, neskôr pribudli granáty a brokovnica...áno brokovnica, myslím, že v D3 som minimálne 50% hry používal práve túto zbraň a nevedel som sa od nej odtrhnúť...a veru som si pomyslel, že by bolo krásne znovu vykilovať peklo práve s týmto klenotom...lenže po pár výstreloch som ju zastrčil do inventára a odvtedy som ju využil len zriedkavo. Asi chcete vedieť dôvod, tak dobre, všetko vyzradím. O pár okamihov som sa totiž prvý krát na virtuálnom akčnom poli stretol so slávnou gravitačnou zbraňou. Trvalo mi niekoľko minút, kým so sa dostal z bezvedomia a začal vnímať okolitý svet. Za ten čas som totiž dvíhal všetko čo sa dalo a len tak som to pohadzoval a čudoval sa, že ono je to tak efektívne, tak jednoduché...a fyzika je stále tupá a neprirodzená.

Jednoducho som si túto zbraň okamžite obľúbil a nepriatelia z najbližších stretnutí dostali odo mňa buď škatuľou do tela alebo firebalom do ksichtu. Kvôli tejto zbrani sa zmenil aj design prostredia, kde sa neustále váľajú nejaké tie sudy, krabice a iné vecičky. Mohol som aj zbierať rôzne veci na diaľku (armor, lekárničky, náboje, zbrane) a ušetriť tak niekoľko krokov. Drobní nepriatelia typu horiaca gebuľa alebo pavúk neobyčajný...tým stačila jedna impulzová rana a boli death.

Veľmi pekne je v Doomovi spracované oboznámenie s novinkami. Istotne viete, že každý nový nepriateľ sa Vám najprv predstaví v animačke. Potom si s ním zmeriate sily a viete čo naňho platí. To isté platí aj o zbraniach. Nemyslím, že ich uvidíte najprv v animačke, ale že po získaní sa ihneď oboznámite s ich používaním. Práve gravitačnú zbraň použijete v niektorých špecifických prípadoch a taktiež je potrebná na zabitie prvého ohnivého démona. Po jeho zabití sa dostane k slovu aj oný artefakt, ktorý máte od začiatku hry, a "Max of Persia" sa predstaví v podobe mariňáka z budúcnosti. Bullet-time opäť hneď využijete v špecifických sitáciach. Sa mi veľmi zapáčili tieto spestrenia v podobe vyhýbaniu sa ostrým bodákom alebo prebiehanie pomedzi zasúvajúce sa steny...samozrejme všetko robíte v bullet-time, ktorý sa získava z duše zosnulého človeka. Tieto pasáže slúžia ako veľmi príjemné odreagovanie od besnej streľby, ale vyskytujú sa dosť zriedkavo...čo je škoda.

Postupom času ako sa zahrievala moja hlaveň na Grabberovi čoraz viac a viac, som našiel ďalší nový kúsok do inventára. Prach sa mi začal na starej brokovnici usadzovať ešte viac, bo si ani nepamätám, či som ju okrem prvých pár výstrelov vôbec použil. Veď načo by som to aj robil? Dvojhlavňová brokovnica sa natrvalo stala súčasťou mojej obrazovky a v keď mal niekto nejaký problém so svojou vizážou, stačilo aby ku mne pribehol a nepotrebné časti ksichtu som mu jednoducho odstrelil...s touto zbraňou je zabíjanie omnoho brutálnejšie ako doteraz, síce na lietajúce mozgy a iné orgány sme zvyknutý, ale ten rachot, ktorý sprevádza výstrel...mali by ste si dať pozor aby ste pri ňom neohluchli. Je to veru poriadny kanón, ktorý má len dva náboje a trošku pomalšie sa nabíja...nabíjanie, totiž každá zbraň sa pomaly nabíja a miestami to dokáže znepríjemniť inak celkom pohodový masaker.

Je asi zbytočné opisovať arzenál zbraní, ktorý sa už od úplne prvých dielov takmer vôbec nezmenil, akurát pribudol mimozemský artefakt a Grabber. Nedostatkom nábojov som netrpel ani raz, veď v dvojhlavňovej brokovnici, ktorú som stále používal som mal furt okolo 200 nábojov. Obyvatelia pekla sa obohatili len o niekoľko nových útočníkov. Hra má zvyk posielať na Vás silnejších protivníkov až od pokročilejšej fázy hry. Zo začiatku Vás teda čakajú privítania lietajúcich lebiek, vyskočí na Vás zopár impov a predstaví sa nový druh enemy, malá potvorka hádzajúca do Vás zelené firebally. V pôvodnom Doomovi Vás takmer na každom kroku otravovali impovia, a keďže ste mali dosť skúsenosti s ich likvidáciou, časom tieto súboje začali nudiť. V RoE je presne tá istá situácia, tieto malé potvorky nedajú pokoja a neustále "teleportovanie" slúži ako istota, lebo viete odkiaľ možno očakávať útok. Teleportovanie je ten najjednoduchší spôsob ako mohli autori privolať na bojové pole požadovaný počet nepriateľov, no práve tento spôsob najviac kazí napätú atmosféru. Aby som bol ohľadom nepriateľov kompletní, stretnete všetkých bývalých kamarátov, premnožených členov ochranky, chromých zombíkov a zopár nových druhov...to však ani nestojí za reč. Taktika nepriateľských útokov je predvídavá, veď umelá inteligencia v takejto hre nie je potrebná. Ide o to aby ste zastrelili všetko čo sa pohne smerom k Vám, reps. všetko čo sa na Vás škaredo pozrie. Ak okrem toho, všetko okolo sa Vás snaží aj vystrašiť, takmer všade je nejaký plech alebo krabica, ktorá znenazdajky padne a pod. Atmosféra je trošku voľnejšia a pohodovejšia ako v pôvodnom diely, no niektoré časti sú zvládnuté majstrovsky. Zo začiatku nudnejšie pasáže vystriedajú ku koncu hry dych berúce súboje a neustály prílev Hellknightov, Mancubusov, Revenantov a iných príšer Vás nenechá vydýchnuť. Vôbec nepreháňam keď tvrdím, že posledné misie patria medzi tie najfascinujúcejšie súboje v celej sérii Doom.

Príťažlivou časťou recenzovaného datadisku je rozhodne aj skvelý design prostredia. Spestrujúce pasáže sú napr. prechod cez zamorených kanál, pričom Vám ubúda kyslík a odvšadiaľ útočia nepriatelia alebo keď si prerážate cestu za pomoci strážneho droida. Sem-tam vybehnete aj na Mars alebo sa povozíte na vláčiku. Zaujímavé sú aj súboje s bossmi, spomínal som prvého ohnivého démona a okrem neho zabijete ešte ďalších dvoch, každého nejakých iným spôsobom. Následne po ich smrti sa do Vášho artefaktu presunie ich duša a môžete využívať bullet-time, berserka a nesmrteľnosť. Súboje s bossmi sú na primeranej úrovni a v celej hre sa ťažko nájde čo i len jeden zákys, no a i napriek takejto jednoduchosti hra poskytuje vcelku priemerne dlhý hrací čas. Nakoľko sa jedná len o datadisk, hracia doba Vám vydrží podobne dlho ako niektoré "A" tituly (Max Payne, Call of Duty a pod.). Trochu ma sklamal záverečný súboj proti lietajúcemu drakovi a taktiež aj posledná animačka...bolo to úplne primitívne.

Nasledujúci odstavec je pravdepodobne klišé...a ak chcete tak ho preskočte. Mienim totiž hovoriť o grafike...ktorá je skvelá, krásna, náročná. Grafická karta môže byť aj z praveku, ale s pamäťou počítača nie sú žarty...inak Vám hra pri každom otváraní dverí "sekne". Našťastie existuje zopár fínt a trikov ako zdvihnúť výkon hry...a tak som ich využil aj ja a s mojou podminimálnou RAM sa to dá v pohode hrať. Kozmetické úpravy sa však vykonali a mierne rozmazanie obrazu po zásahu guľometom alebo zmena zorného uhla pri využívaní artefaktu celkom poteší. Taktiež sa mi páčia tie krvavé šmuhy, ktoré sa zjavia na obrazovke pri útoku zombíka alebo impa...len škoda, že som si ich nemohol vychutnávať...uberalo mi to totiž život:). Niežeby som miloval krv...no a páčili sa mi aj tie hracie automaty. O skvelej grafickej úrovni svedčí aj nasledujúci príklad...Kráčate v dlhej chodbe a kdesi v diaľke zbadáte obrysy velikána menom Hellknight. Vyšlete jeho smerom zopár rakiet a zasiahnutú oblasť znepriehľadní kúdol dymu. O chvíľočku nato sa z dymu vynorí Hellknight v celej svojej kráse a ozrutnou chôdzou pokračuje ďalej...veľmi pekne je spracované vystupovanie príšer z tmy alebo súboje v tme. Pekelníkom svietia oči, firebaly osvetlujú časť priestoru a pod. So zvukmi je to klasika, veľmi nepríjemné (v tom kladnom slova zmysle, keďže majú za úlohu vystrašiť).

Celkovo by som zhodnotil Znovuzrodenie diabla ako veľmi kvalitný, lineárny a takmer "bezpríbehový" datadisk, fungujúci na rovnakom princípe ako D3, ale je obohatení o niekoľko osviežujúcich noviniek. Myslím, že určite zaujme každého milovníka FPS akcií a tých ostatných...to už je ich problém. Ja tvrdím, že Ressurection of Evil je hodný 84%...