Final Fantasy VI

Mágia je zlo, áno? Vďaka nej skoro došlo k totálnej apokalypse. Apokalypsa je oveľa horšia vec ako dusená mrkva, a tak nie je divu, že vládcovia ,,steampunkového´´ kráľovstva sa snažia dohliadať na to, aby sa kúzelnícke netvory likvidovali už v embryonálnom zárodku. Avšak potom prišla dievka menom Terra, ktorá si zo svojej minulosti veľa nepamätá, ale vyčaruváva kúzla velkosti nahnevaného slona. A hneď je rozruch. Niektorí ju chcú zabiť, niektorí využiť a niektorí (jeden nadržaný vladár a jeden zlodej, ktorý si hovorí ,,hladač pokladov´´) ju chcú dokonca zachrániť. A to sme len na začiatku dlhej cesty...

Tak neváhajte a zasalutujte - začínam písať o klasike. Final Fantasy VI. V Japonsku sa z nej hráči mohli tešiť už pred skoro desiatimi rokmi (teda nie na PlayStatione, ale na SNES) pred oficiálnym európskym vydaním, na ktorú píšem recku; takže my, ktorých nás príroda nevybavila šikmými očami, sme museli trpezlivo čakať. Ale dočkali sme sa. Je vážne škoda, že tá hra tu nebola skôr. Preto chceme alebo nie, tá hra je už stará, a to ju zaraďuje do pozície starožitností, ktorá je dobrá tak asi na umiestnenie do vitríny a ukazovaniu exkurziám :). A to nie je fér! Pretože tá hra ešte vždy má niečo povedať. Pravda, grafika nie je najmodernejšia - príjemne Vás prekvapí, že firma Square ku hre pribalila exkluzívne intro. Ak ste zvyknutí na squareovsky dokonalú počítačovú animáciu, tak Vás návrat do hernej histórie predsa len trochu vyvedie z konceptu.

Avšak ak to vydržíte a dáte Final Fantasy šancu, zistíte, že dobrá hra nemusí mať vždy dokonalú grafiku. Final Fantasy s poradovým číslom VI má presne to, čím si neskoršie diely série svoju kultovnú známosť - silný, rozvetvený a pomaly sa odhalujúci príbeh, mix fantázie z technikou, postavy, na ktoré si hneď zvyknete, zvraty, ktoré Vás zaručene dostanú a bojový systém, ktorý Vám umožňuje strategizovať. Keď ste hrali ďalšie diely, tak do šestky vkĺznete ako do vyšlapaných topánok :). Je to tu všetko tak, ako má býť- vrátane chovu Chochobov. Dokonca sa tu objavujú aj mooglovia, ktorí ale na dva diely z príbehu úplne zmizli...

A ešte k tým bojom, pretože predovšetkým v nich posunula Final Fantasy VI herný svet (alebo aspoň svoj vlastný svet) o pár svetelných rokov dopredu. Práve v šestke boli totiž poprvé použité Break limity a dokonca i vývolávanie Géefok, ktoré za Vás udrú nepriateľa do nosa, až mu z neho vytriskne malinovka :) - tu ich nazývajú espermi. Proste, ak sedmička vytvorila grafický štandard hry, šestka urobila to isté, čo sa týka systému bojov. Inak herný systém zostáva rovnaký - niekoľkočlenná skupinka, prechádzanie svetom, otváranie truhiel, kecanie s obyvateľmi, vylepšovanie výstroje...

Pravdou avšak je, že hrateľnosť ešte nie je tak vybrúsená ako v nasledujúcich dieloch. Hráč (aspoň na začiatku) prechádza hrou ako guľka pudingom a v podstate nemá dôvod snažiť sa vylepšovať :). Už skoro od samého začiatku máte toľko magenergie, že ju nestačíte spotrebovať a kľudne by ste mohli zvyšky posielať hladujúcim deťom do Somálska. A ešte k tomu máte také silné chvaty, že na väčšinu príšer stačí tak jeden, dva a už miznú z obrazovky :). Vďaka tomu sa to celé rýchlo mení v nudné likvidovanie slabých (a tých istých) monstrov, ktoré na Vás odniekiaľ vyskakujú. Ja viem, tak isto to je aj v ďalších dieloch (aspoň s tým objavovaním nepriateľov) - ale tu je to v masovom merítku. Avšak súboje so silnejšími bossmi su zaujímavšie a vyžadujú trochu premýšľania.

Final Fantasy VI je RPG v starom duchu, s jednoduchou (ale ak si na ňu zvyknete, tak zistíte, že nie zlou) grafikou v štýle, ktorá by sa dnes hodila asi tak na Gameboy... Takže nič pre ľudí, ktorí s RPG len začínajú a dívajú sa mu na zuby, či je zdravý a či dlho vydrží. Tých by táto hra mohla iba odradiť. Final Fantasy VI je pre fajšmekrov a zberateľov, ktorí by sa chceli dozvedieť, ako to všetko začalo, a ktorí dokážu prijať jednoduché zpracovanie a vidieť perly nápadov a diamantové ostrie príbehových zvratov. Pre tých prináša Final Fantasy VI viac než šesťdesiat hodín hry - čo je mimochodom o dvadsať hodín viac, ako čo Vám zaberie hranie deviatky ( keď sa samozrejme flákate a preliezate, čo sa dá - vtedy je to tak o tridsať hodín viac). The End.