StarCraft II: Legacy of the Void

Je to už 17 rokov, od času kedy Blizzard Entertainment vydal prvú hru nesúcu titul Starcraft ako ich sci-fi náprotivok k fantasy RTS Warcraft. Legacy of the Void je vyvrcholením tohto skoro dvojdekádového príbehu ako tretia a záverečná časť Starcraft 2 trilógie. Zatiaľ čo predchádzajúce časti sa sústredili na rasy ľudí (Terranov) a brutálnych hmyzoidných Zergov, Legacy si pod svoje krídla berie tretiu rasu - technologicky vyspelých a prastarých Protossov.

Hoci je Legacy of the Void oficiálne expanziou pôvodnej Starcraft 2 hry - Wings of Liberty, funguje plne standalone a nie je potrebné vlastniť ani jednu z predchádzajúcich častí trilógie, čo zjednodušuje prístup do hry novým hráčom. Z tohto dôvodu je recenzia písaná na hru ako celok a nie ako na expanziu, a bude rozoberať aj súčasti hry, ktoré boli samozrejmosťou už v predchádzajúcich častiach (no porovnaniu sa nebudem úplne vyhýbať).

Po spustení hry hráča privíta hlavné menu, ktoré sa výraznym spôsobom zmenilo oproti svojim predchodcom, a to k lepšiemu. Ponúka lepšie vizuálne spracovanie a dáva do popredia viaceré v minulosti pomerne ignorované prvky. Ku niektorým sa vyjadrím v neskorších častiach, ku ktorým budú relevantné. Významnejšiu pozíciu dostalo chatovacie okno, ktoré je v transparentnom móde stále aktívne a vnáša do hry väčšiu previazanosť s komunitou. Po rozkliknutí je k dispozícii história rozhovoru a prepínanie medzi miestonsťami, nechýba zoznam prítomných diskutérov. Tento prvok nemôžem hodnotiť inak ako pozitívne, obzvlášť pri porovnaní s predchádzajúcim systémom.

KAMPAŇ

Prejdime na okno kampane. To si prešlo redizajnom po vzore pôvodného Starcraftu a jeho expanzie Brood War. Avšak terranská a zergská kampaň sú prístupné len majiteľom Wings of Liberty, resp. Heart of the Swarm. Pre majiteľov Legacy of the Void je odomknutá iba posledná - protosská kampaň. Tá sa delí na 3 časti - prológ, hlavná kampaň a epilóg, čo spolu tvorí 25 misií (3 + 19 + 3). Hoci je možné hrať Legacy kampaň samostatne, pre plný zážitok odporúčam prejsť si aj predchádzajúce hry, alebo sa aspoň oboznámiť s ich príbehom.

Prológ sa sústredí okolo postavy dark templara Zeratula a realizovanie jeho proroctva (ktorého začiatky datujú od čias Brood Waru). Úvodná prestrihová scéna pokračuje krátko na to. Tu sa hráč dostane do kože vodcu protossov Hierarcha Artanisa, ktorý sa snaží získať späť domovskú planétu protossov, Aiur, z rúk zergov. Popri tom sa odštartuje bitka proti mystickej a mocnej bytosti známej ako Amon, čo bolo naznačované nehom celej trilógie.

Bez toho, aby som prezradil viac, kampaň Legacy si udržiava svoje zameranie na protossov až do konca. Až epilóg prináša záver, kde sú všetky tri rasy pohromade a v troch misiách sa postupne rozlúčime s každou z nich v epickom vyvrcholení Starcraftu 2.

Osobne mám pocit, že scénar Legacy predčí tie z predchádzajúcich častí a dialógy sú tiež na vyššej úrovni. Samozrejme sa jedná o RTS hru a tak je viacero línii dialógu a príbehu zjednodušených a bez zložitejších nuancií na pozadí. Jednotlivé postavy, s ktorými je možné komunikovať však ponúkajú hlbšie informácie o protossoch a ich kultúre. Pomáha fakt, že každá z protosských frakcií je zastúpená svojou postavou a je tak ponúknutý pohľad na viacero rôznych pohľadov tejto prastarej rasy.

Väčšina interakcií s postavami prebieha na obrovskej vesmírnej arche Spear of Adun. Toto miesto pôsobí ako hub medzi misiami, kde je mimo rozhovorov možné kustomizovať jednotky na ďalšiu misiu a voliť podporné schopnosti Spear of Adun dostupné behom hry. Pre každú kategóriu jednotiek (vojak na blízko, vojak na diaľku, hlavná loď...) je na výber z 3 možností, každá ponúka iné výhody a iný štýl hry a postupne sa medzi misiami otvárajú. Nechýbajú ani staré dobré jednotky z pôvodného Starcraftu ako Dragoon, Reaver, či Corsair, čo určite poteší nostalgikov.

Spear of Adun disponuje celkovo 6 schopnosťami - 4 aktívnymi a 2 pasívnymi. Tie sú postupne behom priebehu kampane odomykané. Zároveň každá z týchto schopností má 3 varianty, pričom tie silnejšie stoja aj špeciálnu kampaňovú menu - solarite. Ten je odmenou za plnenie bonusových úloh behom misií.

Prebytočný solarite je ešte možné investovať do jedného z 3 základných pasívnych vylepšení, z ktorých spomeniem rýchlejšiu obnovu štítov jednotiek. Solaritu nie je dosť na všetko a je nutné taktizovať pre čo najefektívnejšie využitie. Schopnosti samotné ponúkajú dostatočne rôzne bonusy a z väčšej časti sú zábavné na použitie, za zmienku stojí napr. orbitálny kanón, ktorý vypáli ničivú salvu proti nepriateľovi, alebo povolanie silnej hrdinskej jednotky na obmedzený čas.

Musím Blizzard pochváliť, dali si na Spear of Adun a kampani celkom záležať. No bez chýb nieje, vytknúť musím najmä dizajn misií. Nemal som pocit, že by tu bola veľká variácia medzi nimi a veľká časť z nich sa dá zhrnúť do dvoch archetypov - obrana základne pred vlnami nepriateľov, alebo ničenie viacerých po leveli rozmiestnených bodov. Vyskytli sa aj viac unikátne a zábavne misie, no celkovo v tejto oblasti hra zaostáva. Chválim aspoň minimalizovanie hrdinských misií - teda misií, kde ovládate len hrdinskú jednotku a poprípade menšiu armádku - na 2. Koniec koncov ide o RTS. Po dokončení kampane sú prístupné Master Archives, ktoré umožňujú prehrať si ktorýkoľvek level kampane.

Celkovo musím ale povedať, že kampaň Legacy of the Void je spomedzi všetkých troch kampaní najlepšia a konečne je na vyššej obtiažnosti aj výzvou (pozerám sa na teba, Heart of the Swarm), a to obzvlášť pri snahe splniť bonusové úlohy a achievementy. K epickému pocitu z kampane dopomáha aj väčší počet prerenderovaných prestrihových scén, ktoré pridávajú na filmovosti. Jediné väčšie výhrady teda sú len proti level dizajnu, ktorý je nanajvýš priemerný. Inak Legacu ale ponúka solídne postavenú kampaň.

MULTIPLAYER

Mimo kampane Legacy of the Void v túto chvíľu neponúka žiadny ďalší singleplayer obsah - teda mimo hrám proti umelej inteligencii (čo je v zásade multiplayer s počítačom). Blizzard však sľubuje nový obsah v budúcnosti, viac o tom v neskoršej časti článku.

Co-op

Čo nové priniesol Blizzard na poli multiplayeru? Úprimne, noviniek je viac než dosť, poďme na to pekne postupne. Do hlavného menu pribudlo nové podmenu s titulkou Co-op. Ako názov napovedá, tento nový mód sa sústreďuje na spoluprácu dvoch hráčov proti počítačom riadenému nepriateľovi. Spracovaný je prostredníctvom tzv. hrdinov, tých je celkom 6 (dvaja pre každú rasu) a každý z nich ponúka iný štýl hry s rôznymi jednotkami, upgradami a abilitami. Zatiaľ čo Kerrigan ponúka silnú hrdinskú jednotku a do neskoršej hry orientované jednotky, Vorazun ponúka silné podporné schopnosti Spear of Adun a maskované jednotky.

V súčasnej dobe co-op ponúka 5 máp a 4 rôzne obtiažnosti, pričom variácia je zvýšená tým, že počítač dostane náhodne jednu z troch rás. Každá mapa má iný cieľ a hrá sa iným spôsobom. Odmenou za výhru je levelovanie svojho hrdinu, čo odomyká nové bonusy a tým sa stáva silnejším a to až do levelu 15. Toto so sebou nesie jeden problém - po dosiahnutí levelu 15 na danom hrdinovi sa pre neho stratí zmysel progresie a môže nastať stereotyp.

Blizzard plánuje do budúcna vydávať nové mapy aj hrdinov, dovtedy však ponúka desiatky hodín zábavy s rôznymi hernými štýlmi. Spolupracovať s ďalším hráčom na spoločnom postupe je celkom príjemný oddych popri vysoko kompetitívnej náture klasickej Starcraft multiplayer hry.

Ani co-op však nie je úplne bez problémov. Prvá z mojich výčitiek smeruje na obtiažnosti. Skok medzi hard a brutal je výrazný a hodil by sa tam medzistupeň. Vyváženosť hrdinov tiež nie je najlepšia a napr. Zagara pôsobí slabšie než Vorazun; Artanis má zas jednu z najsilnejších schopností v hre v podobe nezraniteľnosti jednotiek po dobu 5 sekúnd, keď majú dostať smrteľný zásah. Potom už len menšie výčitky, typu že jedna zo zergských jednotiek - Overseer - nie je v tomto móde rátaná ako vojenská, pričom vo všetkých ostatných módoch je.

Celkovo si však myslím, že chyby nie sú výrazné a pokiaľ má človek s kým hrať, co-op mód má definitívne čo ponúknuť.

Archon

Druhý z troch nových módov pokračuje v trende spolupráce dvoch hráčov, avšak výrazne iným spôsobom, než je tomu pri co-ope. Archon mód je v zásade štandardný 1v1 mód, s tým rozdielom, že dvaja hráči ovládajú jednu základňu. Toto má výrazné implikácie - v prvom rade ide o dôraz na komunikáciu medzi oboma hráčmi aby si neskákali navzájom “do zelí” a v druhom rade to odľahčuje hráčov, ktorí nemusia vykonávať všetko sami. Je možné napr. aby sa jeden hráč plne sústredil na budovanie základne a vojska a druhý na ovládanie jednotiek. Práve toto robí z archon módu výborný spôsob ako dostať nového hráča do hry, keď za ním bude skúsenejší hráč, čo ho môže koučovať. Zároveň to robí hru menej stresujúcou a môže byť použitý ako “oddychový” formát aj pre skúsenejších hráčov.

S príchodom archon módu prišlo aj jedno pekné drobné vylepšenie - “ukradnutie” jednotiek z označenej skupiny (rýchle zvolenie armády cez čísla na klávesnici). Takto je možné aby si jeden z hráčov zobral menšiu skupinku z hlavnej armády a poslal ich na inú úlohu, bez toho aby druhý hráč musel tieto jednotky zo svojej skupiny odznačovať. Táto “fíčura” sa dostala aj do ostatných módoch, kde je takisto pre niektoré situácie vítana. Pozitívne hodnotená menšia zmena v archone aj mimo neho.

Archon mód je výborný prídavok do hry a to z niekoľkých dôvodov - uľahčuje novým hráčom prístup do hry, je menej stresujúci než klasické 1v1, podporuje komunikáciu a je celkovo dobre spracovaným módom. Jediné, čo by som možno zmenil, je možnosť vidieť na minimape, kam sa momentálne pozerá môj “parťák” - táto funkcia sa nachádza v co-ope, no tu nie.

Turnaje

Tretím a záverečným novým módom sú automatizované turnaje. Jedná sa v zásade o štandardné 1v1 akurát s pavúkom a možnosťou vyhrať trofej do profilu. Turnaje sa konajú zhruba každé 2 hodiny (rozvrh je v hre dostupný a čas začiatku ďalšieho turnaje je prominentný v hlavnom menu), pričom ponúka hneď dva módy - 3 a 6 úrovňový. Zápasy na každej úrovni sú riešené len a iba na jednu výhru, kto prehrá raz, je teda z turnaja von.

S týmto módom je ale potenciálny problém. Čo ak sa súperová hra pretiahne? Aj na to však Blizzard myslel a dĺžka hry je obmedzená na 25 minút s 5 minútovými prestávkami. Ak hra dosiahne 25. minúty vyhráva hráč s lepším skóre (ktoré získava za vyprodukované a zničené jednotky).

V turnaji je prítomných 7 máp rovnako ako pri štandardnom 1v1, okno s mapami umožňuje vidieť úspešnosť oboch hráčov na jednotlivých mapách a možnosť použiť veto na až 3 z nich - to znamená, že tie mapy vypadávajú z možností, na ktorých sa môže hrať.

Turnaje sú celkovo zaujímavým oživením 1v1 módu a pridávajú mieru kompetitívnosti a mierne inej dynamiky. Celkovo hodnotím prídavok tohto módu pozitívne.

Gameplay

Okrem týchto troch nových módov zostali v hre aj staré známe až na jednu výnimku. Archon mód nahradil Free-for-all, kde viacero hráčov bojovalo proti sebe navzájom štýlom každý proti každému. Pravdepodobne sa tak stalo kvôli nízkej popularite FFA módu a aby sa zamedzilo vyššej frakturácii hráčskej základne.

Klasické módy, ktoré zostali, sú 1v1 až 4v4, pričom je ich možné hrať s cudzincami ako aj s priateľmi v kompetitívnom Ranked móde, či viac uvoľnenom Unranked, alebo proti umelej inteligencii. Kompetitívny rebríček je rozdelený na 7 líg nesúce zväčša názvy drahých kovov, pričom v pláne je aj systém divízii pre lepšie sledovanie progresu hráča.

Oproti predchádzajúcim hrám však došlo k niekoľkým výrazným zmenám v samotnom gameplayi. Tými najvýznamnejšími sú: zvýšenie počtu workerov zo 6 na 12, zmenšenie počtu surovín na základňu a pridanie nových jednotiek. Tieto zmeny vedú k rýchlejšiemu tempu hry. Priamym dôsledkom tohto faktu je náročnosť pre nových hráčov, od ktorých je vyžadované príliš veľa akcií v pomerne malom čase, aby boli aspoň ako tak kompetitívny. Štandardný multiplayer Legacy of the Void má veľmi strmú krivku učenia.

K tomu je pre začiatočníkov ešte problém, že tutorial nie je veľmi dostačujúci a v priebehu 3 misií veľa nepokryje. Legacy čiastočne tento problém nahrádza obomi kooperačnými módmi, no pravda zostáva taká, že Starcraft 2 nie je jednoduchá hra a pre casual hráča mimo singleplayeru nebude mať veľmi čo ponúknuť. Pokiaľ sa ale prekoná táto počiatočná bariéra, je možné nájsť hru s veľkou hĺbkou, s množstvom skvelých momentov a zábavy s vysokým stropom skúsenosti (vždy sa bude dať kde zlepšiť).

Aký gameplay teda Starcraft ponúka? Vo svojom základe sa jedná o klasickú RTS založenú na stavaní základní, expandovaní za novými surovinami, budovaní armády a samozrejme boju so súperom. Porovnateľné v základných vlastnostiach s hrami ako Age of Empires, Command and Conquer či Warcraft. Ponúka pri tom 3 rasy spomenuté v úvode - terran, zerg a protoss, každá s iným herným štýlom.

Terrani (ľudia) môžu premiestňovať svoje budovy z miesta na miesto a môžu vybudovať silnú biologickú alebo mechanickú armádu zostavenú so základných mariňákov, pozičných obliehacích tankov, či z ich mocných bojových križníkov.

Zergovia sústreďujú svoju produkciu do jedinej budovy a sú schopný veľmi rýchleho a adaptívneho prebudovania armády. Svoje budovy môžu stavať len na tzv. “creepe” (podobný mechanizmus ako nemŕtvi z Warcraftu) a ich jednotky sú tvorené z lacných biologických monštier, ktoré produkujú vo veľkých množstvách.

Protossi potrebujú na napájanie svojich výrobných a výskumných budov sieť pylónov. Pylóny môžu využiť aj na povolávanie posíl na miesto, kde je to nutné, hoc aj cez celú mapu. Ich armáda pozostáva zo silných, no drahých jednotiek.

Čo sa surovín týka, tie sú dve - minerály a tzv. “vespene” plyn. Pričom štandardne má jedna základňa 8 ložísk minerálov a 2 ložiská plynu. Tie časom dochádzajú a je nutné založiť základňu inde - tento mechanizmus je dôležitým zdrojom konfliktov, kde sa hráči snažia navzájom si zabrániť v expandovaní a zamedziť tak prísunu čerstvých zdrojov do nepriateľskej armády.

K víťazstvu je treba využiť širokú paletu taktík a stratégií, ako aj jednotiek. Mať prehľad o tom, čo súper robí a adekvátne sa na to pripraviť, pričom zároveň zabrániť súperovi, aby tie isté informácie získal on. Každá rasa má k dispozícii takmer 20 rôznych jednotiek (Legacy of the Void pridal oproti predchádzajúcim dielom 2 nové jednotky na rasu). Samozrejme, k lepším jednotkám je nutné sa dopracovať a to investovaním do technologických budov, čo ponúka ďalšiu vrstvu stratégie do hry. Môžem postaviť plno týchto slabších jednotiek a zaútočiť, alebo počkať, kým budem môcť stavať lepšie jednotky proti kompozícii môjho súpera - pri tom ale riskujem okno, kde môže zas on zaútočiť na mňa a ja sa nemám čím brániť.

Takže si to zatiaľ zhrňme - hráč Starcraftu musí zabezpečiť ekonomiku, stavať budovy, expandovať na nové základne, stavať armádu, zlepšovať svoje technológie, dávať pozor na to, čo robí súper a zároveň zamedziť súperovi v získavaní informácii, sledovať pohyb armády, hľadať slabé miesta v obrane súpera a odstráňovať vlastné nedostatky v obrane… A ideálne všetko naraz.

Toto je to, čo myslím tým, že Starcraft nie je jednoduchá hra. Archon mód pomáha rozdeľovať tieto úlohy medzi dvoch hráčov, co-op zas ide cestou špecializácie, kde je na výber pre každého hrdinu menej jednotiek, upgradov a nie je toľko možností expandovať. Základný gameplay je však veľmi komplexný a vyžaduje dobrý multitasking zo strany hráča, no zároveň je odmeňujúci a ponúka množstvo priestoru na neustále zlepšovanie. Toto je jeden z aspektov Starcraftu, kvôli ktorému je aj po 17 rokoch stále na trhu so silnou hráčskou ako aj profesionálnou základňou.

Otázkou však zostáva, zlepšil Legacy of the Void Starcraft? Oproti všetkým predchádzajúcim dielom zmenil systém ekonomiky, čo vedie k rýchlejšiemu začiatku hry. Odpadol čas, kedy sa vo väčšine hier nič zaujímavé nedialo a zápasy tak majú lepší spád, no za cenu zvýšenej náročnosti na sústredenie v úvode hry a jedným z dopadov je aj zmena efektivity super-agresívnych taktík. Celkovo som s touto zmenou spokojný, keďže v predchádzajúcich dieloch som prvé cca 2 minúty len mechanicky robil jedno a to isté, no nie každý musí zdieľať tieto pocity.

Šesť nových jednotiek, ako aj zmeny zopár už existujúcich jednotiek pridávajú nutnosť väčšieho mikromanažmentu armády pre plnú efektivitu pri kontakte s nepriateľom. Príkladom je protosská jednotka Disruptor, ktorá strieľa energetickú guľu. Tá exploduje do 2 sekúnd a spôsobí okolo seba výraznu neplech. Bez poriadnej kontroly nemusí však urobiť žiadnu škodu, prípadne zdecimovať vlastnú armádu. Je to jednotka, ktorá vyžaduje plnú pozornosť, kedy je len málo priestoru na to venovať sa iným akciám ako základni, či expandovaniu, obzvlášť pokiaľ ich je v armáde viac. Na druhú stranu ak sa trafí doprostred súperovej armády, zostáva len príjemný pocit na srdci z dobre odvedenej práce ako lietajú časti oponentových vojakoch po bojisku.

Avšak, dalo by sa povedať, že základné jednotky už hra má a v týchto radoch nie je nutná žiadna zmena. A pri dobrom ovládaní armády nie je vždy nutné siahnuť po špecializovaných jednotkách s komplexnými schopnosťami, či starých, či nových.

Oproti predchodcom Legacy of the Void prináša väčšie zameranie na akciu s explozívnejším štartom a väčšou nutnosťou expandovať. Zatiaľ čo táto zmena prospieva zábavnejším hrám na vyššej úrovni, zhoršuje dostupnosť hry pre nových hráčov svojou strmou krivkou učenia. Našťastie sa tento nedostatok snaží Blizzard riešiť pridaním dvoch nových kooperačných módov, ktorých cieľom je, mimo iného zjednodušiť prechod k hraniu “hlavného módu” - teda 1v1. Sami o sebe sú však dosť zábavné a poskytujú dosť obsahu, len je treba nájsť niekoho s kým hrať. Starcraft je komplexná hra a Legacy of the Void tomu len pridal - a je to ako jeho výhodou, tak aj nevýhodou.

Arkáda

Ešte je tu predsa jeden mód, ktorý som nespomenul. Dôvod? Nemá nič spoločné so zvyškom hry. Arkáda je miesto plné používateľských máp s rôznymi pravidlami a gameplayom. Je tu možné nájsť prakticky všetko od jednoduchého testera jednotiek cez hokejovú hru s protosskými zealotmi (nepýtajte sa prečo) až po plne fungujúce FPS mapy. S príchodom Legacy of the Void došlo k sprehľadneniu arkádovej sekcie a sú dané do pozornosti práve otvorené hry čakajúce na hráčov, čo vo výsledku znamená, že aj menej populárne mapy majú väčšiu šancu nájsť dostatok hráčov.

Aj napriek tomu môže byť však problém s hráčskou základňou pri niektorých mapách a viacero skvelých nápadov zostalo zabudnutých, alebo sa hrajú len veľmi sporadicky. Stále je však hrateľných plno aktívnych máp. Arkáda ale nie je rozvinutá do takej miery ako by mohla byť. Je to však miesto, kde je možné nájsť plno zábavy a to či s priateľmi, či s náhodnými cudzincami z internetu. Výhodou arkády je, že je prístupná aj pre ľudí, čo nemajú zakúpený Starcraft v rámci Starter edície.

DODATOČNÝ OBSAH

Povedali sme si už, čo hra obsahuje po hernej stránke. Lenže Starcraft 2 toho obsahuje mnoho navyše. V prvom rade je tu progres systém založený na hraní multiplayer hier (do toho rátam aj zápasy proti počítaču). Za každú rasu je možné získať 50 levelov (bolo 35 v Heart of the Swarm). Za dosiahnutie vyšších levelov existuje systém odmien, ktorý odomyká skiny jednotiek, či portréty profilu.

Ďalšou významnou časťou sú achievementy. Tých je v hre veľké množstvo od jednoduchých cez komplikovanejšie vyžadujúce väčšie znalosti v hre až po kariérne (typu vyhraj 1000 zápasov za danú rasu). Achievementy sa týkajú doslova každej oblasti Starcraftu, kampaň, multiplayer, turnaje, výzvy (Wings of Liberty), hry proti umelej inteligencii a dokonca aj arkády. Každý z týchto úspechov zvyšuje “skóre” hráča zobrazené v jeho profile a niektoré z nich odomykajú bonusy podobne ako levelovací systém zmienený v predchádzajúcom odstavci.

Do hry sú integrované aj klany a skupiny. Zatiaľ čo skupiny sú zväčša väčšie spoločenské zoskupenia, kam môžu hráči prísť s cieľom nájsť si trénovacieho partnera, alebo len pokecať o hre; klany sú (zväčša) menšie a súkromné zoskupenia bližších hráčov. Príslušnosť ku klanu je automaticky znázornená prostredníctvom tímového tagu pred menom. Mimo to, klany majú možnosť kustomizácie v podobe klanového loga a decalu ktorý sa vznáša pred hlavnými budovami hráča priamo v hre. Je to celkom pekný jemný kozmetický dotyk.

TECHNICKÁ STRÁNKA HRY

Starcraft 2 len s drobnými vylepšniami používa rovnaký engine už od svojho vydania. Čo v praxi znamená, že je možné ho rozbehať aj na staršom počítači na pomerne dobrej úrovni, zatiaľ čo moderným mid-high end strojom nebude robiť problémy všetko vymaxovať pri udržaní stabilných 60 fps. Na grafickú optimalizáciu je dostupné veľké množstvo nastavení, pričom každé z nich je vybavené nápovedou - čo sa mení a aký komponent je teoreticky dostačujúci. Chýba len hlbšie nastavenie vyhladzovania hrán, kde je len možnosť zapnúť/vypnúť.

Podpora všetkých troch grafických módov je samozrejmosťou (fullscreen, windowed, windowed borderless) a nechýba ani možnosť manuálneho nastavenia uzamknutia myši do okna, niečo, čo by som určite rád videl vo viacerých hrách. Po tejto stránke nie je Starcraftu vôbec čo vytknúť.

Hra disponuje príjemnou 3D grafikou, ktorá ani v dnešnej dobe neurazí a stále drží svoj šarm. Legacy of the Void dokonca viaceré drobnosti vylepšilo a napríklad protosské warp-iny dostali krajšiu animáciu. Vizuál doplňujú pekné a rôznorodé textúry, ktoré sú dostupné v editori máp; a kopec menších drobností a detailov v pozadí a na mape, ktoré inak nemajú žiadnu funkčnú úlohu.

Zvukové nastavenia majú podobnú hĺbku ako grafické s množstvom slajderov a zaklikávacích políčok, pre čo najlepšiu optimalizáciu zvukového zážitku. Hudba je dobrá, no neprišla mi vyslovene pamätná, soundtrack sa však dá bez problémov počúvať aj osamote. Existuje možnosť výberu medzi soundtrackom Starcraftu 2 a tým z pôvodnej hrou a jej expanzie (SC1 / Brood War). Zvukové efekty však musím jednoznačne pochváliť a mnohokrát je možné spoznať čo sa na mape deje aj so zavretými očami. Jedinou väčšou výtkou je hlasitosť efektu zvuku protosskej lode Tempest. Keď ich útočí 10 naraz, mám pocit, že mi vybuchnú uši, no nejedná sa o častú situáciu.

Nechýba ani množstvo pomocných vizuálnych nastavení, ako leteckých pomocníkov (ukazujú presnú pozíciu leteckých jednotiek na zemi), stáleho zobrazovania stavu života všetkých jednotiek a ďalších zlepšení pre čo najefektívnejšiu hru. Hovoriac o efektivite, klávesové skratky. Hra ich má nepreberné množstvo a je možnosť si každú jednu z nich upraviť, či už presetmi, ktorých je niekoľko, alebo manuálne. Tu je vidieť aj ako veľmi Blizzard myslel na kompetitívnosť, keďže väčšina klávesových skratiek je na takom mieste, aby boli dosiahnuteľné ľavou rukou na klávesnici, zatiaľ čo pravé je na myši a nie sú rozhádzané doslova po celej ploche klávesnice.

Hra je inak výborne vychytaná a až na zopár menších chýb tu-a-tam fičí takmer bez problémov (nič, čo by výrazne zasahovalo do gameplaya). Avšak jeden problém, čo mi trocha vadil tu predsa bol. V hlavnom menu je na pozadí počuť statický šum. Nie som si istý, či je to problém len u mňa, ale žiadna kombinácia nastavenia zvuku na to nemala žiadny efekt. Šum nie je výrazný, ale je tam; behom samotnej hry som si ho však nevšimol.

BUDÚCNOSŤ STARCRAFTU

Starcraft 2: Legacy of the Void je nateraz poslednou epizódou Starcraft ságy. Blizzard však s jeho vývojom neprestáva a v blízkej budúcnosti plánuje prísť s niekoľkými dlho očakavanými novinkami. A síce voice-packy, ktoré zmenia hlas “hlásiča problémov” behom hier (hlášky typu nedostatok surovín, nepriateľ útočí na základňu...). Potvrdený je Abathur pre zerga - populárna postava z predchádzajúcej expanzie Heart of the Swarm.

Singleplayer má byť rozšírený o balíčky misií. Prvý z týchto balíčkov sa zameria na postavu elitnej terranskej vojačky Nova a má obsahovať 9 misií. Naplánované vydanie je niekedy v prvej polovici nového roku.

Co-op sa má rozrásť o nové misie a hrdinov a na čo sa osobne teším je rozdelenie rebríčka na rasy - čo znamená že s mojim slabým protossom si nebudem kaziť skóre nahraté za zerga, ale môžem byť s jedným v platinovej lige, zatiaľ čo s druhým v striebornej.

Blizzard sa teda chce venovať Starcraftu ďalej a je skvelé vidieť, že po vydaní hra nejde do údržbového režimu, kde bude len oprava chýb raz za čas. Otázkou však zostáva aký biznis model bude pre tieto plánované “fíčury” zvolený?

ZHRNUTIE

Už na prvý pohľad je pri Legacy of the Void jasné, že sa Blizzard snažil o ultimátnu Starcraft hru. Tento zámer je cítiť skoro v každej jej časti v hre aj mimo nej. Či už išlo o predĺženú betu, zvýšenú komunikáciu s verejnosťou (ktorá stále pokračuje) a väčšiu transparenciu vývojového procesu. Kampaň pôsobí filmovo vďaka počtu prestrihových scén a kvalita scénara sa zvýšila. Utrpel však level dizajn, čo je jedna z mojich najväčších výtiek hry. No napriek tomu tu sú zábavné misie a v kombinácii s achievementami zabavia. Vyššia obtiažnosť je konečne ako-tak vyzvou pre skúsenejších hráčov, čomu tlieska oproti úprimne primitívne jednoduchej Heart of the Swarm kampane.

Náročnosť multiplayer časti hry sa zvýšila efektom zvýšeného tempa začiatku hry a nutnosti expandovať ako aj novými jednotkami náročnými na mikromanažment. Tento fakt je do veľkej miery eliminovaný novými módmi co-op a archon, ktoré sú určené pre dvoch hráčov a zjemňujú inak strmú krivku učenia a vďaka nim je Legacy paradoxne jedným z najlepších časov pustenia sa do Starcraftu - pokiaľ máte s kým hrať tieto módy (čiastočne riešené zvýšenou integráciou chatovacieho systému do rozhrania).

Zvýšené tempo hry prinieslo menej hluchého miesta na začiatku hry, čo je dobré ako pre profesionálnu úroveň, tak pre samotné bežné kompetitívne hry, kde teraz už nemám pocit hluchého miesta a nudnej rutiny na začiatku (aspoň nie do takej miery). Zároveň došlo k skráteniu priemerného času hry z 15-20 minút pri Heart of the Swarm na približne 10-15. Hlavnému multiplayer formátu (1v1) teraz sekunduje turnajový mód, ktorý je zaujímavým a čerstvým doplnkom do hry a má mierne inú dynamiku než klasické 1v1.

S bonusom v podobe arkády (ktorá je dostupná aj zadarmo) a relatívne nízkymi hardvérovými nárokmi na hárdvér a s takmer úplne vyhladenými chybami (až na otravný šum v hlavnom menu) je Legacy of the Void výbornou hrou pre človeka, ktorý má záujem o poriadnu real-timeovú stratégiu s vysokým stropom zručnosti. Pre tých, čo váhajú je tu navyše Starter edícia, kde je možné hrať za terrana v nekompetívnych hrách a mať prístup do arkády.

Na záver promo pesnička od Viva La Dirt League venovaná tretej časti Starcraft 2 trilógie: