Darkest Dungeon

True desperation is known, only when escape is impossible

Smršť extrémne jednoduchých, žoviálnych, bezcieľnych, výzvou abstinujúcich a hlavne abnormálne infantilných hier, kde je alfou i omegou držanie za ručičku, vždy možnosť uloženia a následného nahratia pozície, nižších obťažností... inými slovami – ľahkých hier, ktoré nemajú dostatočnú hĺbku a ten správny apel pre hráčov, ktorí chcú cítiť ťažobu svojich rozhodnutí a ultimátne aj svojich chýb.

More dust… more ashes… more disappointment

Óda na Lovecrafta od vývojárov z Red Hook Studios (jedna z najslávnejších poviedok od Lovecrafta je nazvaná „The Horror at Red Hook“) sa ukazuje celou hrou. Oslavuje zvrátenosť, temnotu, šialenstvo a beznádej – milované témy hororového génia. Pri bližšom preskúmaní ale Darkest Dungeon stojí pevne na svojich nohách, používa poviedky ako atmosféru a tajomno v divadle, ktorého hlavné predstavenie majú pevne v rukách bábkari. Hrajú sa s vašimi očakávaniami ďalšej podpriemernej hry so štýlom nad substanciou a obracia vám ju na hlavu.
Ako prvé husle hrá prirodzene art design, ako všetko umenie, aj tu je otázka subjektivity. Cítiť obrovské zanietenie pre gotický, až groteskný štýl. Farby sú vyblednuté, hrdinovia otrhaní, interiéry na vás dýchajú prekliatou aurou, k tomu všetkému je tu kontrast svetla a temnoty, ktorý má vysvetlenie aj mechanicky, aj príbehovo a spolu vytvára vynikajúcu dvojicu.   
Najsilnejším aspektom štýlu je bez debaty návrh nepriateľov, milovníci Bloodborne sa majú na čo tešiť, lebo akou fantáziou a inováciou vytvárajú stále desivejších a bizarnejších sokov je hodné aplauzu. Extra poklona za modely bossov, o ktorých napíšem neskôr.
Celkovo je art design vynikajúci, v istých ohľadoch mi pripomínal Berserk, čo je najvyššie odporúčanie samo sebou.

Madness… our old friend

Stačí pár minút a hra pustí všetky uzdy, verí vo vaše schopnosti a dopraje vám toľko trápenia, koľko len znesiete. Klasickým zaradením by sa dal Darkest Dungeon označiť za roguelike ťahovku, kde je priorita daná od samého začiatku – dostať sa do najtemnejšieho žalára.
Priamočiarosť hrá premise do kariet, avšak nejde tu o zakončenie príbehu, ale o púť. Apelujem na rozhodnutie umiestniť finálnu etapu najvyššie na mape, vizuálne aj atmosférou odlíšenú od ostatných. Starý herný trik, ktorý tu funguje na jednotku.
Ako to už v hororoch býva, musíte mať motiváciou aby ste okamžite nezobrali nohy na ramená a neobrátili sa smerom, z ktorého ste prišli. V tomto prípade ste zdedili prekliaty statok, kde sa usadili tie najhoršie možné bytosti. Nočné mory nebudete mať iba vy, ale radi sa podelíte so svojimi spoločníkmi, ktorí odpovedajú na cingot zlata a slávy.
V ponuke je 14 typov hrdinov, z nich si môžete poskladať štvorčlennú skupinu, rozdelenie je kompletne na vás. Je možné mať štvornásobné komando križiakov, alebo dvoch morových lekárov spoločne s duom malomocných. Obmedzenia hra kladie buď v náboženských nezhodách, úrovni, alebo jednoducho nedostatkom jednotiek.
Aby to nebolo ale také jednoduché, vývojári pridali do hry kritický element, ktorý poháňa celú hru a dáva jej ten správny šmrnc – stres.

Čím viac toho hrdinovia uvidia, čím viac budú bojovať a umierať, tým viac budú mať ako sa hovorí - nervy v kýbli.
Po dosiahnutí určitého limitu sa postava rozhodne, či sa poddá svojim vnútorným hororom, alebo im bude čeliť a zocelí ich to. Pri prvej možnosti sa dostanú do popredia takzvané výstrednosti alebo maniere, tie určujú charakter daného hrdinu. Môžu disponovať masochizmom, anémiou, strachom z mŕtvol alebo kleptomániou.
Akonáhle je stres neznesiteľný, hrdina je paranoidný, prenáša svoju hystériu na ostatných a vytvára reťazovú reakciu, ktorá môže zapáliť oheň záhuby.
Druhá strana mince predstavuje statočnosť, túžbu po prežití a vzoprenie sa svojmu strachu. Efekt je v tomto prípade pozitívny a podporuje celú družinu.
Je tiež dôležité dodať, že akákoľvek akcia či už v meste alebo v temniciach má možnosť na obe kladné aj záporné výstrednosti. Avšak pokiaľ hrdina prejde všetkými limitmi svojej mentálnej kapacity, má vysokú šancu na srdcovú zástavu, preto je vždy dobrý nápad nechávať z času na čas daných jedincov v meste.

I remember days when the sun shone, and laughter could be heard from the tavern

Vaše mesto Hamlet predstavuje úkryt pred beznádejou, maják pre zničených hrdinov, ku ktorému kráčajú po každej prekliatej výprave. K dispozícii máte zo začiatku iba zopár budov, postupom času zväčšujete možnosti a vylepšujete tie, ktoré máte, či už chcete poskytnúť lepšie ceny za pivo, viacej miest v kostole, alebo lepšie vybavenie, nové schopnosti, po prípade magické predmety.
Micro management sídla nie je extra hlboký, ale ponúka možnosti mimo boja a ozvláštňuje hru, nech neupadne do rutiny.
Hrdinovia sem-tam pôjdu na svoje vlastné výpravy, z ktorých sa vrátia zmenení, niekedy k lepšiemu, inokedy si so svojou benevolenciou zoberú aj vaše peniaze.
Každá postava môže byť infikovaná chorobami, ktoré sa ako to už býva hromadia a bez ošetrenia je častokrát rozumnejšie poslať člena kade ľahšie, lebo v tomto svete nie je miesto pre slabosť.
Za nemalú sumu sa dá odstrániť akákoľvek choroba spoločne s maniermi, pre stres je tu slávny chmeľový životobudič, hazard, spoločnosť v náručí, alebo sofistikovanejšie a osvietenejšie cesty ako meditácia.
Každá postava má svoje preferencie, k tomu si treba pripočítať domovníka, ktorý má tendenciu zavadzať vždy, keď to najmenej potrebujete. Niečo ako zvrátená verzia Alfréda.
Keď vyriešite akútne problémy a na ostatné neostanú peniaze alebo možnosti, vydáte sa v ústrety ďalším a ďalším problémom, ktoré sa naskytnú pri hľadaní pokladov a levelovaní hrdinov.

Death waits… for the slightest lapse in concentration

Konflikt je nevyhnutný, pri skúmaní narazíte na nepriateľov, ktorí vám s radosťou zničia integritu kostí, zlomia ducha, omráčia, otrávia, nakazia, proste urobia všetko preto, aby bol váš odchod čo možno najviac omínavý.
Repertoár začína od klasických fyzických úderov, cez tie, ktoré otvárajú cievy, vymieňajú pozície, dodávajú odvahu, liečia spojencov, demoralizujú protivníkov alebo manipulujú so svetlom. Nemusíte sa teda báť iba o svoj život, mentalitu, sú tu aj vedľajšie faktory.
Pokiaľ ste nenakúpili dostatok fakieľ, môžete sa tešiť na výrazne agresívnejšie a húževnatejšie príšery. Na druhej strane sa zvýši kritická šanca pre celú skupinu a nachádzate viac a lepšie poklady. K tomu ešte zaváži aj plnosť žalúdka, pričom ak nemáte pripravené jedlo po dlhej výprave, morálka a život rapídne klesne.
Ako výprava drancuje telo i dušu, je múdre si čas od času sadnúť pri táborák, čo má svoje negatíva v podobe nočných prepadov, ale pri troche prípravy a veľa jedla môže zanechať v hrdinoch iskru nádeje a predsa s plným bruchom sa lepšie premýšľa.
Inventár predstavuje istý strategický element medzi chamtivosťou a hrou na istotu. Máte iba obmedzený počet predmetov, ktoré je schopné odniesť, problém je ale prostý – neviete predom, načo narazíte a tak je príprava komplikovaná, nehovoriac o časoch, keď nájdete drahokamy, ale neunesiete ich, kým nevyhodíte protijedy, obväzy a lopaty, hneď nato vám hra do cesty postaví prekážky, ktoré by ste zvládli výrazne jednoduchšie pomocou spomínaných predmetov.
Potešil ma fakt, že isté prekážky sú vždy negatívne/pozitívne, i keď veľká väčšina sa riadi pravidlom, že keď máte správnu vec, výsledok je pozitívny. Hrá to do filozofie, príbehu aj herných mechaník a spolu harmonicky pracujú.

Ak by hrdina klesol na pomyselnú hranicu medzi životom a záhubou, nie je to ešte koniec. Podobne ako efekt druhého dychu z Borderlands, aj tu môžu vaše postavy bojovať, každé kolo im to pridáva na strese, dostávajú sa do negatívnych čísiel vo vlastnostiach, ale keď vyviaznete zo súboja iba s jedným životom, srdce vám pumpuje ako besné a žijete ďalší deň, vtedy viete, že automatické ukladanie spojené s nemožnosťou nahratia predchádzajúcej pozície tu má svoje opodstatnenie.
V tomto ohľade sa hra približuje X-Comu, i keď percentá tu nie sú až také extrémne a mechanika druhého dychu do istej úrovne zabraňuje sprostým náhodám, nakoľko nepriatelia túto schopnosť nemajú.
Najsilnejším bodom v súbojoch sú bossovia, ktorí okrem úžasného estetického spracovania majú aj unikátne spôsoby boja. Či vás už zvedie siréna, aby ste bojovali pre ňu, alebo stále meniaca sa hruda mäsa, kostí a kto vie, čoho všetkého sa transformuje na stále niečo iné a podľa toho používa útoky. Môj osobný favorit je bosorka, ktorá hodí jedného z členov do svojho kotla a keď budete naďalej útočiť na šéfkuchára, váš kolega sa uvarí. K tomu všetkému ešte podtrhuje naozaj vynikajúci spisovateľský um, či sa už jedná o príbehové pasáže alebo názvy schopností. 

As life ebbs, terrible vistas of emptiness reveal themselves

Atmosféra by nebola taká melancholická, depresívna a pritom nádherná keby nebolo hudby. Veľkolepý návrat Stuarta Chatwooda ktorého si môžete pamätať z trilógie Sands of Time tu ukazuje svoje kvality. Podobne ako Souls hry, počas prieskumu nie je počuť melodické tóny, iba okolité zvuky, čo pridáva ešte viac, keď sa hudba vynorí ako nepriatelia z temnoty.

To najlepšie ale na koniec – rozprávač.

Wayne June, ktorý číta poviedky od Lovecrafta je pre túto hru ako stvorený. Akým spôsobom ťahá slová, formuje vety, tón hlasu, zafarbenie, všetko je čisté zlato. Stačí si predstaviť Darkest Dungeon bez neho a okamžite niečo nesedí. Famózne spojenie výborného scenáru a dokonalého výberu hlasu s prejavom, bravó!

Room by room, hall by hall, we reclaim what is ours.

Darkest Dungeon ma prekvapil skoro vo všetkých aspektoch, vynikajúci art design, hudba, súboje, estetika, spracovanie, mechaniky, napätie, konverzácie medzi hrdinmi, dokonca aj animácie, ktoré sú minimalistické, ale bleskovo na seba nadväzujú a tak nejdú v krokoch JRPG, kde všetko trvá večnosť. Všetko zabalené bez bugov, za nízku cenu a s updatmi, ktoré prinášajú nových hrdinov a možnosti.
Ak by som mal kritizovať, tak je to mierny stereotyp, ktorý má za následok neustále opakovanie nižších temníc za účelom pokračovania príbehu, nemožnosť ísť so skúsenejšími postavami do týchto dungeonov a frustrácia s inventárom, to ale neuberá nič z fantastického zážitku, ktorý hra poskytuje. Summa summarum – nie je nad čím uvažovať, táto hororová delikatesa si rozhodne zaslúži pozornosť.