Dark Souls 2: Scholar of the First Sin

Už dlho som nehral hru pri ktorej je cítiť, že tvorcovia vôbec nepochopili, čo robilo pôvodnú hru dobrú. 

Príbeh - v Dark Souls 2 sa veci sústredia okolo Vás, nie na Svet okolo vás. Tam kde sa v Dark Souls 1 rozvíjal dej vďaka postávam a spoznávaniu Sveta, sa v DS2 príbeh rozvíja ... tak nejak nijak. Žena v Majulle Vám povie že máme ísť za kráľom, po čom idete za drakom z nejakého dôvodu, aby ste išli do spomienok obrov z nejakého dôvodu, čo naštve temnú kráľovnú z nejakého dôvodu. Nestretnete ani žiadnu zaujímavú postavu ktorých príbehy by sa rozvíjali, alebo mali hlbší význam, ani sa o väčšine nedozviete nič, alebo nevidieť ani vývoj ich príbehov a keď sa v Majulle objavia, tam už aj ostanú do konca hry.

Prostredie - pozliepané, bez ladu a skladu s žiadnym citom pre geografické rozmiestnenie, s prechodmi medzi dvoma prostrediami ktoré akoby do seba vôbec nezapadali či už podľa počasia, alebo aj nadmorskej výšky . Navonok zaujímavo vyzerajúce prostredia (Drangleic Castle vyzerá na prvý pohľad dychberúco), len aby ste boli sklamaný pri vstupe z nudného poskladania hál a miestnosti. Aldias Keep má zaujímavý úvod, no na konci je to len dlhá rovná chodba s pár miestnosťami na stranách.

Nepriatelia a bojová zložka - takmer všetci sú humanoidi v brnení, s mečom či sekerou a tí ktorí nie sú, patria k najhorším nepriateľom z celej hry, kvôli zlému systému ich boja. Na prvý pohľad vylepšenie bojovej časti z DS1. Zbraň sa dá držať v ľavej ruke a v pravej štíť, oboma rukami štít, či v oboch rukách zbrane či dokonca rovnaké zbrane pre špeciálny postoj, no tím pozitíva končia. Problém celého súbojového systému je zmena vo fungovaní AI, ktoré na prvý pohľad vytvára výzvu, no veľmi rýchlo začne frustrovať, lebo prakticky KAŽDÝ nepriateľ sa na vás presne zameria takmer až do posledného momentu dokým nezasadí úder a pred úderom sa bude snažiť k Vám priblížiť ako sa len dá a často Vás zasiahne aj keď sa odkotúľate vedľa. Najhorší je v tomto "korytnačí" bojovník ktorý vás bez rozdielu od štítu ktorý držíte, či staminu akú máte, zvalí na zem a ak sa mu dostanete za chrbát, zvalí sa na vás, takže sa musíte naučiť včas odkotúľať a dúfať že to načasujete správne, lebo inak aj pri vysokom leveli ide dole 25% aj viac zo života.

Rozmiestnenie nepriateľov je často nie len že nefér, ale dostanete pocit že vás hra priam NENÁVIDÍ a vysmieva sa vám, no nie spôsobom aby to vytváralo výzvu, ale iba frustrovalo hranie (korytnačí nepriatelia v úzkych chodbách bez možnosti úniku !). S tým súvisí aj fakt že vylepšovanie pohyblivosti mení aj moment kedy ste v "chránenom" momente pri uhýbaní a máte ďalšiu vlnu frustrácie na krku a zopár nepriateľov v neskorej časti hry udierajú takmer bez prestávky non-stop. Je ich na danom mieste iba zopár, ale ak máte postavu bojujúcu na blízko, tak udierajú NON-STOP a musíte mať šťastie a veľa trpezlivosti aby ste sa im dostali za chrbát či z boku a dúfali že ich stihnete zasiahnuť a prerušiť ich udieranie. Biely rytieri v jednej z úvodných lokalít majú obdobný problém, keď im zasadíte dva údery po sebe, OKAMŽITE vás zasiahnu naspäť a keď sa vám to stane už 15 krát, tak buď zasiahne ovládač / klávesnica monitor, alebo použijete taktiku udrieť, odísť, udrieť, odísť, udrieť, odísť od nudy. 

Bossovia - žiadny pamätihodný dizajn, spôsob útokov, hudba, dokonca až kopírovanie predchodcu (bell gargoyles) a takmer pri každom bojujete aj s jeho strážou, či druhým bossom. Áno, je to logické že nepôjde boss na vás sám, ale hrateľnostne to nič nepridáva, ak idete na bossa sám a sú dvaja, tak čakáte aby zaútočili obaja naraz, nech máte čas zaútočiť aspoň na jedného a pri dlhom bojovaní sa začnete už tak nudiť že budete skúšať a dúfať že udriete aspoň dva krát, aby to už konečne skôr skončilo. A niektoré stráže pred bossom sú ťažšie než samotný boss (Velstadt, The Royal Aegis)

A potom tá falošná reklama s prvým gameplay videom kde vyzerá hra graficky omnoho lepšie, ale to je v prípade tejto hry už najmenší problém, ako som už písal. Hidetaka Miyazaki nebol pri vývoji DS2 a je to vidieť v každej oblasti. Ak ste s Dark Souls sériou ešte nemali skúsenosť, zahrajte si priam perfektný prvý diel a druhému sa obklukou vyhýbajte. Ak ste naopak hrali druhý diel ako prvý, tak sa hneď pustite do omnoho lepšieho originálu.