Planescape: Torment

,,Vy smrtelníci jste jako vosy. Stavíte svá hnízda z nejtenčích větviček a když vítr rozfoukne váš dum, snažíte se ubodat vítr k smrti. Místo abyste si uvědomili své dětinské chyby, snažili se napravit škodu, kterou jeste sami sobě zpusobili a poučili se ze svých chyb, přinášite zkázu každému, kdo měl tu smulu, že se motal kolem v okamžiku vaší bolesti a zármutku.“

A toto je iba jeden z mnohých monológov tejto skvelej hry. Keď som ju pred cca mesiacom prvýkrát zapol mal som nejaké očakávania. Som síce fanúšik starých hier od Bioware (Baldur´s Gate je jedna z mojích najobľúbenejších sérii vôbec) ale Planescape ma vždy svojimi dlhými rozhovormi skôr odrádzal. Ale poďme pekne poporiadku. Ešte na začiatok by som rád spomenul, že nasledujúci článok nebude recenzia, ale skôr dojmy, zaspomínanie nad oldskúl rpg.

Do kontaktu s hrou Planescape Torment som prvýkrát prišiel pred viac ako desiatimi rokmi. Môj starší brat, ma vždy viedol k skvelým hrám. Keby nebol on, neviem či by som sa niekedy ku hrám dostal a keď už hej, tak by som hral hry ako moji rovesníci v tedajšej dobe – Call of Duty, GTA Vice City, Fifa a NHL. Avšak on ma doviedol ku vtedy už starým erpegéčkam. V roku 2002 keď sme dostali prvý počítač, hry ako Might And Magic 7, Final Fantasy 7,8, Baldur´s Gate a spomínané Planescape Torment boli relatívne staršie hry. A presne tieto sme si užívali (a užívame) najviac. No ale prejdime späť ku PT. Hral som vtedy všetky D&D hry hral. Moje najobľúbenejšie rpg postavené na týchto pravidlách doteraz je a bude BG2. Avšak cestovanie po svete Planescape som vtedy nevedel prísť na chuť. Sedel som vedľa brata, cez rameno pozoroval a nechápavo krútil hlavou, ako môže niekoho baviť viesť dvadsaťminútový rozhovor v HRE! Nosným pilierom totižto nie je akcia, súboje ba ani štatistiky (aj keď INT, CON a CHAR je dobré mať na vysokej úrovni, kto hral ten vie :)) to dôležité na tejto hre je príbeh.

A tak o dekádu neskôr sa vraciam k tomu ospevované klenotu. Myšlienka, rozprávanie príbehu, interaktivita a vzťahy medzi postavami v partii je niečo neskutočné. A stále ma udivuje, že to všetko bol už v roku 1999! Filozofia hry je postavená na hodnote života. Hlavná postava, trpiaca amnéziou sa prebúdza v márnici. Okamžite nasleduje rozhovor a hráč sa dozvedá meno hlavnej postavy – Namelessone, v češtine Bezejmenný. Hmm, celkom zaujímavé meno.:). Už v prvom rozhovore sa dozvedáte.... vlastne nič. Nič nezlepší deň keď sa bez spomienok ani na svoje meno prebúdzate v márnici (až na tú márnicu mi to pripomína minulý piatok). A s kým vediete tento rozhovor? Myslíte si, že s osobou? Tak to sa veľmi mýlite. Daný charakter, je PROSIMPEKNE levitujúca lebka Morte. Áno iba lebka. Vzdelaná, veľkohubá drzá lebka. Po dlhšom rozhovore sa dozvedáte že vám niekto na váš chrbát vytetoval nejaké pokyny ako začať hľadať vašu pomoc. A tak strávite asi 30-40 hodín hľadaním kto Bezejmenný vlastne je, kto vás zabil, prečo si nič nepamätáte a malý faktík, že nemôžete umrieť.

Keď som už načrtol tú interakciu medzi spoločníkmi v partii tak to trošku rozvediem. Hra začína bežne. Na začiatku si rozdelíte štatistiky ako v každom inom RPG a pustíte sa do hrania. Hrou sa k vám postupne pridajú vaši spolubojovníci. Ak ste si mysleli, že v Mass Effecte majú svoje postavy zaujímavé príbehové pozadie, tak to ste ešte nehrali túto hru. Každý spoločník má svoje tajomstvá, svoje príbehy. Je takmer nemožné si ich neobľúbiť. Ku každej postave si vytvoríte špeciálny vzťah. Nie sú to len obyčajné postavy ktoré sem-tam vydajú nejakú hlášku ale vážne sa zapájajú do rozhovorov menia vaše názory, ovplyvňujú vaše rozhodnutia. Morte neustále rýpe do Annah, tá zase neznáša Fall from Grace, nestranný Dak´kon vie v každej situácii prejaviť svoj intelekt a takto to je s každou postavou. A vôbec vám nebude vadiť, že nemôžete lootovať tak ako v ostatných RPG, nebude vám vadiť, váš hlavný hrdina nemá každých 15 minút nové brnenie. To všetko kompenzuje skvelý príbeh a charizma vašich spoločníkov, ktorí vo veľkej miere dotvárajú atmosféru obrovského dobrodružstva za niečím veľkých – vašou smrteľnosťou.

Z hrateľnostnej stránky to môžeme požadovať za bežné rpg poháňané infinity enginom, s trošku pozmenenými pravidlami. Ako som spomínal vyššie, nie je tú toľko zbraní a ani toľko brnení, väčšina postáv vlastne ani brnenia nemôže nosiť. Štatistiky vám zvyšujú zbrane, náhrdelníky a taktiež tetovania. Tieto tetovania nakupujete u Fella, ktorý má celkom zaujímavú backstory. Áno v PT má aj predavač vlastný príbeh :). Čo ma na začiatku prekvapilo, je že si nevolíte povolanie postavy. Začínate ako obyčajný bojovník avšak postupom času si u NPC môžete vybrať povolanie za určité podmienky (splnenie vedľajšieho questu). V hre je totižto obrovské množstvo sidequestov. A všetky majú určitú hĺbu, krásne dokresľujú okolitý svet Sigil, väčšina postáv vás pozná z minulých životov. Väčšiu časť o sebe sa dozvedáte cez tieto vedľajšie questy a bol by hriech ich neplniť. Veľmi vítanou možnosťou je plniť ich viacerými spôsobmi. Často si budete musieť vyberať strany, questy budete môcť riešiť násilím. Avšak ak máte dostatočne vysoké štatistiky veľa problémov môžete riešiť slovne – tým som vyššie myslel investovať do múdrosti, inteligencie a charizmy. Čo z toho keď Bezejmenný budú silný, zabije postavu a nebudete si schopní rozvetviť quest o ďalšiu hodinu hrania. A tak cez rôzne rozhovory, a novootvorené možnosti v tých rozhovoroch zistíte, že vlastne zlodej v bordeli je hovoriaca skriňa :).

A to je z mojej strany asi všetko k jednej z najlepších hier akú som kedy hral. Príbeh tejto hry aj po sedemnástich rokoch svojej existencie dokáže chytiť za srdce a nepustiť. Keď ste milovníkom rpg hier zo starej školy klenot menom Planescape Torment vám môžem jedine odporúčať

PS: odporúčam si z tejto stránky stiahnuť nasledujúce módy. Vylepšujú hrateľnosť a upscaluju grafiku do vyššieho rozlíšenia aby sa dalo na to pozerať aj po toľkých rokoch :) [https://www.gog.com/news/mod_spotlight_planescape_torment_mods_guide]

PS1: keď ste v hre nový určite odporúčam túto stránku, skvelý návod, veľa užitočných trikov a podobne... [https://planescape.wz.cz/]

PS2: veľa ľudí odporúča hrať s pôvodnými anglickými titulkami, keďže ja som lenivé hovädo a všetky staršie rpgečka som zvyknutý hrať s češtinou tak sa dá ľahko dohľadať. Aj tá je na vysokej úrovni :)