Moje prvé 3DSko

Povedzme si na rovinu, keď človek dosiahne istého veku a finančného zabezpečenia, začne si pomaly plniť svoje detské sny. Ani ja nie som v tomto prípade výnimkou, pretože sa na mne odmalička podpísala absencia akéhokoľvek počítača, konzoly, či handheldu do približne pätnásteho roku veku. Preto teraz, keď už mám požehnaných tridsaťdva rokov môžeme začať veselo odškrtávať veci na zozname, ktoré som nikdy nepotreboval, ale vždy chcel. Jednou z nich je aj Nintendo 3DS a nakoľko jeho držba v našich zemepisných šírkach nie je tak úplne obvyklým javom, napadlo mi podeliť sa o svoje dojmy pri procese rozhodovania s vami ostatnými. Možno sa totiž tiež niekto na „staré kolená“ pohráva s myšlienkou si jedno zakúpiť. Reku, bude to win - win.

Aké 3DSko je pre mňa?
Nalejme si čistej destilovanej vody, ponuka handheldov 3DS je na prvý pohľad pomerne odstrašujúca. Logicky človek tak skončí pri hľadaní odpovede na základné otázky ako 1.) Potrebujem 2D, či 3D? 2.) Potrebujem normálne, či XL? 3.) Potrebujem nové, alebo staré? Poďme teda pohľadať odpovede spoločne.

V prvom rade si ujasnime jednu vec. Funkcia 3D je podľa mňa tým úplne naj wow faktorom celého handheldu, preto o 2D nebudeme ani uvažovať. Ako totiž už moja stará mama pred sto rokmi vravievali, radšej mať 3D a nevyužiť ho, ako ho nemať a plakať potom po večeroch do vankúša. Mne osobne táto funkcionalita nejaký ten zrýchlený tep nespôsobuje a to z jediného dôvodu. 3D mi jednoducho vadí, preto nie je nikdy zapnuté. Ale aspoň to tak nežerie baterku.

Čo sa týka veľkosti, u mňa na celej čiare vyhralo XL. Mám totiž celkom veľké ruky, tak nebolo o čom. Ale napríklad pri dlhodobom hraní sa mi nenápadne odkrvujú prsty na ľavej ruke, čiže možno by ste mali aj to zvážiť. Ale veď sme predsa nejakí chlapi, tak nebudeme trochárčiť. V princípe rovnaká hypotéza platí aj o tom, či chceme normálne 3DS, alebo tzv. New 3DS. Ako už majster Barney Stinson hovoril, nové je vždy lepšie, preto aj tu ideme storočiami vychodenou cestičkou kapitalistických zákazníkov.

Preto zhrnutie. Chceme New 3DS XL.

Aké hry 3DSko ponúka?
Ak ste aspoň trochu ako ja, t.j. typický hráč stredoeurópskeho typu, ktorý obľubuje všetko od Salt and Sanctuary, cez Ori and the Blind Forest, Dark Souls, Broforce, až po Duskers, vaša prvá myšlienka bude smerovať k hrám. Ono ak máte k dispozícii dobré hry, potom je úplne jedno, že tie mini obrazovky 3DSka majú rozlíšenie 800x240 respektíve 320x240 pixelov. A tu sa nám dej začína poriadne zamotávať.

Otváram teda internety a hľadám top desiatku hier na 3DSko. Matne v pamäti osviežujem spomienky na časy, keď mi spolužiak na základnej škole požičal na víkend domov jeho GameBoy a dúfam v podobné naplnenie hráčskeho ducha vo mne. Výber hier je kapitola sama o sebe. Dominujú platformovky (Mario, Donkey Kong, Sonic, Kirby), a hry, ktoré na prvý pohľad nie sú tak úplne určené pre dospelé publikum. Ale čo tam potom, keď som si to už kúpil, musím sa na tom predsa hrať, lebo potom by nasledovali nekonečné otázky pani M. (rozumej manželky) o tom, načo mi to vlastne bolo, či sa tie peniaze nedali minúť inak a tak ďalej.

Prvá hra, ktorú skúšam je Legend of Zelda: A Link between worlds. Mala hodnotenie okolo 90 z 100 na metarakritiku, tak reku až taká blbosť to byť nemôže. Priznávam, nebolo to to, čo som čakal. Rozhodne nepatrím medzi jej cieľovú skupinu a to nielen z pohľadu príbehu, ale aj postáv a celkovo sveta. Ale dokázala ma zaujať na pár dní, zabil som pár bossov, ale už je na poličke. Druhá do partie je Bravely Default. Z hľadiska sveta a príbehu je to podobná infantilita ako Link, ale je to asi skôr zameraná na predpubertálne dievčatá. Veľkým plusom je však ťahový systém boja, ako aj možnosti nastaviť si takmer všetko od výmyslu sveta. Aktuálne mám do tejto hry investovaných okolo 20 hodín a to najmä preto, lebo som si 3DSko zobral na rodinnú dovolenku a venoval sa mu, keď detiská a manželka po nociach spali. Inak mi to v niektorých veciach pripomína Dark Souls. Konkrétne v tom, ako keď prvý krát zbadáte bossa s 10,000 HP, tak plynule vložíte tvár do dlaní a opýtate sa najvyššieho, ako sakra máte toto zvládnuť.

Ďalšie na rade sú Fire Emblem, Monster Hunter a Shovel Knight. Tie ešte odskúšané neboli, preto mi neprináleží ich v akomkoľvek smere hodnotiť.

Kde sa dajú kúpiť hry na 3DS?
Krátka odpoveď, v obchode. Kamennom, internetovom. Ale pozor. Nakoľko dopyt po nich dosahuje mierne mikroskopických hodnôt, zohnať u nás niektoré hry je nadľudská úloha (pozerám na Teba, Shovel Knight). Myslite aj na to, že 3DSka sú continent-locked, číže hry z Francúzska, Anglicka a Maďarska vám pôjdu, ale nič dovezene z mimoeurópskych štátov nie (ono je tam na to nejaký trik, ale tak komu sa už len toto chce robiť).

Za zmienku stojí aj extrémne limitovaný trh použitých hier. Kupuje sa to, čo je k dispozícii, a nie to, čo chcete. Ponuka totiž stojí za milú Jarmilu, tak sa na to pripravte. Alebo môžete dávať 40eur za každú novú hru. Aj to je riešenie.

Suma sumárum
Bolo mi treba 3DSko? Rozhodne nie. Sú naň dobré hry? Ak máte radi platformovky, pretekárske hry (Mario Kart), a viete sa povzniesť nad detinskosť niektorých hier, tak aj áno. Nezatracujem ho však ešte. V mene všetkých hráčov sveta sa týmto podujímam na celoročnú výpravu smerovanú na nájdenie hier pre hráčov mojej (o niečo staršej) generácie. Držte mi palce, nech uspejem.