NHL 06

Myslím, že sériu NHL nemusím nejako zvlášť predstavovať. Veď ročník 2006 je v poradí už trinásty. Je trinástka nešťastné číslo? Mohlo sa vôbec za ten rok niečo zmeniť? Malo vôbec zmysel tento diel vydávať, keď v NHL bol minulú sezónu lock out? Jedno musím EA však uznať. Urobila sama sebe dobre tým, že vydala tento ročník, lebo si myslím, že už každý bol za NHL vyhladovaný a táto hra ho dobre naštartuje na tie pravé zápasové boje. Teraz už priamo o hre.

Musím sa priznať, keď som inštaloval hru, mal som trochu zmiešané pocity. Vpodstate som sa na hru tešil, na druhú stranu, nechcelo sa mi hrať už vlastne tretí rok po sebe úplne to isté. Dopredu hovorím že som sa mýlil tak z polovice. Chystal som sa teda spustiť hru a na moje prekvapenie, EA úplne vynechalo intro v ktorom vždy hokejista prikorčuloval k obrazovke a povedal klasickú formulku „EA sports, it´s in the game.“ Potom vás čaká menu, ktoré už začína byť trošku stereotypné, ale nejako zvlášť som si to nevšímal. Medzi hernými módami nenastala žiadna výraznejšia zmena. Môžete si zahrať priateľský zápas, sezónu, tam máte navýber NHL, Švédsku, Fínsku a Nemeckú ligu. Za zmienku stojí opäť nechýbajúci Dynasty mode, v ktorom tentokrát môžete hrať aj za vami vytvorený tým. Opäť si môžete zahrať aj svätový pohár a nechýba ani mód free for all. V tomto móde jeden hráč útočí na bránku a dvaja obrancovia s brankárom sa mu vtom snažia zabrániť. Medzi módmi nechýba ani Creation Center, kde si môžete dokonalo zošiť nového hokejistu. Nie je nad to, keď hráčovi vložíte pod oko maxi veľký monokel :). Mylím, že nič prekvapivé sa v hre už nenachádza, zišlo by sa preto opísať, ako sa to vlastne hrá.

Jedno čo si v hre všimnete sú dosť výrazné rozdiely medzi obtiažnosťami. Do jedného koša by som hodil obtiažnosti beginner a easy, v druhom koši je medium a v treťom difficult. Postupom času vám vysvetlím, aké sú vlastne medzi obtiažnosťami rozdiely. Zmenila sa taktiež aj fyzika v hre. Keď hráč s pukom šprintuje, už ho nemá k hokejke prilepený, ale posúva si ho. Mohlo by sa zdať, že sa jedná o nepodstatnú zmenu. Často sa však stane, že budete unikať po krídle a puk si posuniete bližšie k protihráčovi než by sa patrilo. Pohyby hráčov už nevyzerajú tak umelo. Veľmi realisticky na mňa pôsobilo aj to, keď sa hráč chcel s pukom zvrtnúť na druhú stranu. Posunie si puk medzi nohami a veľmi reálne sa na nohách zvrtne.

Určite si všimnete taktiež to, že tento ročník je viac technickejšie zameraný. Ale to už je vpodstate vo zvyku, že po jednom trošku brutálnejšiom ročníku príde ďalší viac pekný na pohľad. Veľmi pekne pôsobia všetky finesy, čo vaši hokejisti zvládajú. Najzákladnejšou je otočka s pukom okolo vlastnej osi. Keď sa vám to podarí, tak môžete pred brankárom napáchať peknú neplechu. Musíte to však robiť s technicky spôsobilým hráčom. Ak sa niečo také budete snažiť robiť napríklad s Petrom Worrellom, moc ďaleko sa nedostanete. Samozrejme nechýbajú klasické veci ako zaskávačka, na brankára však fungujú ešte dva typy zakončenia. Pri jednom hráč stireľa spomedzi nôh a pri druhom si prekopne puk z korčule na druhú korčulu a vystrelí. Ak sa vám tieto srandy podaria, vychutnáte si replay vami streleného gólu. Niektorí hráči zvládajú dokonca aj basseball, také góly sú balada pre oči, teda, keď sa podarí vám. Keď vám taký gól dá súper, asi vás to pekne vytočí.

Pomaly sa dostávam k AI. začnem teda s AI brankárou, lebo to je skutočná rarita, ktorá si zaslúži samostatný odstavček. Mám pocit, že všetci brankári tohto dielu veľmi radi používajú nepodarenú verziu brankárskeho štýlu butterfly. Opíšem vám nasledovnú situáciu. Súper si mieša puk za mojou bránkou, po tom čo sa môjmu hráčovi nepodarí súpera odstaviť od puku, ten si nakorčuluje pred bránku kde doťukne puk do jej prázdnej polovice. Chceli by ste vedieť, prečo hovorím, že do prázdnej polovice? Brankár sa totiž asi kryl pred pukom a ako keby naschvál sa hodí do opačnej strany. Zaujímalo by ma aj to, ako môže dostať gól cez spojené betóny. Komicky na mňa pôsobilo aj to, keď som rozohral s brankárom na spoluhráča, ktorého napádal protihráč a brankár sa preventívne hodil. Veru, skoro si ani nespomínam na strelu, pri ktorej by brankár nešiel k zemi. Často som si však už aj myslel, že z takej dobrej strely jednoducho musí byť gól, ale brankár tam nejakým spôsobom predsalen tu lapačku alebo hokejku hodil.

V ďalšom odstavci rozoberiem AI hráčov. Tá je občas trošku seknutá a verte mi, pôsobí to komicky, keď sa hráč sekne o vlastného brankára a v naozaj tesnej symbióze strávia nejaké tri sekundy. Tento odstavec sa aj hodí na rozobratie rozdielov medzi obtiažnosťami. Brankári sú totiž dementní neustále a musím priznať, že za celú sezónu sa mi nepodarilo udržať čisté konto. Beginner a Easy sú vyslovene zacvičovacie obtiažnosti. Hráči vás s ťažkosťami odstavujú od puku, za nič na svete nechcú dať gól. Skoro žiadnu vašu chybu nepotrestajú a aby dal hráč gól keď sa rúti sám na brankára, to je naozaj tento rok skoro nemyslitelné. Na medium sa už všetko zlepší. Chyby trestajú, aj keď stále to nie je žiaden zázrak. Súperi už nie sú takí nemožne spomalení ako na biginner a easy, ich pohybový fond je na podobnej úrovni ako u vás.

Difficult som sa rozhodol rozobrať v samostatnom odstavci, lebo ten ako keby urobil z NHL 2006 úplne inú hru. Prvá vec, ktorá vás sklame je to, že bodycheckom naozaj skoro nikdy nikoho neodstánite z cesty. V praxi je to tak, že akurát taký Chára odhodí St. Louisa, ale keby sa stretol s takým Brashearom, tak sa iba od seba odrazia. Ono to funguje vpodstate aj na nižších obtiažnostiach, len to tam funguje oveľa slabšie. Teraz budete musieť hľadať nové cesty ako obrať protihráča o puk. Hlavne zo začiatku budete čas oveľa viac tráviť na trestnej lavici, ako je zdravé. Veľmi často namiesto toho aby ste protihráčovi vypichli puk,netrafíte puk, ale jeho nohy. Veľmi často som využíval aj hádzanie sa do striel. Občas som aj zahákoval a v priebehu dvadsiatich zápasov na difficulte bol zo mňa majster sveta. Nazačiatku som totiž protihráčov ani nevedel odstaviť od puku a často sa mi stalo, že som vyhrával 3:0, súper začal o 300% rýchlejšie kombinovať a korčulovať a zrazu bolo 3:5. Nakoniec som sa tomu naučil brániť. Jedna vec čo tejto hre ublížila je taktiež stereotyp. Opäť existujú na ľadovej ploche zóny odkiaľ najčastiejšie padajú góly. Nie je to až tak príjemné, keď strelíte v priebehu pätnástich sekúnd tri úplne totožné góly. Myslím, že ste pochopili, aká sa na ľadovej ploche odohráva strelnica. Najčastejšie výsledky boli typu 12:7, 13:6, či 10:8. Je to trochu naškodu hre, na druhú stranu, odzačiatku až dokonca hry je cítiť, že je to len arkáda.

Samostatnú pozornosť si zaslúži grafická stránka hry. Hra vyniká skvelým technickým spracovaním, odrazy na ľadovej ploche sú naozaj nádherné aj keď vyzerá komicky, keď obor typu Roba Blaka ako keby nemal ani krk. Mimika tváry je tiež celkom zvláštna, ale všimnete si ju len v animáciach, ktoré sa nanešťastie neustále opakujú. Veľmi zaujímavo pôsobia fanúšikovia. Tí čo sa nachádzajú v blízkosti ľadovej plochy sú pekne 3d vykreslený, tí hore sú len klasické 2d machule. Celkovo si však hra zaslúži po tejto stránke chválu, lebo priamo v hre sa na to pozerá nadmieru dobre.

Hudba v hre nie je žiaden zázrak. Boli tam niektoré doslova desné veci, ale niektoré sa mi aj celkom páčili. Hudbu hodnotím ako mierny nadpriemer a to hlavne preto, lebo je adrenalínová a k hokejovej atmosfére sa celkom hodí. Komentár je klasický. Celkom kvalitný, ale veeeľmi stereotypný. Diváci vytvárajú kvalitnú zvukovú kulisu, cítite sa ako na hokeji. Pôsobí však trochu zvláštne, že chýbajú fanúšikovia hostí. Keď dajú hostia gól asi nikdy nezačujete radostné výkriky.
Nový diel NHL sa mi rovnako ako každý rok, hodnotí dosť ťažko. Celé je to zábavné, ale po čase stereotypné a po približne 150 odohratých zápasoch sa už veru túto hru opäť spúšťať tak skoro nechystám. Môžem to však odporučiť každému milovníkovi arkád a pre fanúšikov série NHL to je samozrejmosť.