Brothers in Arms: Earned in Blood

Nie je to ani tak dávno čo som písal recenziu na Brothers in Arms Road to hill 30. Ak si správne pamätám, bolo to niekedy v júni. Spomienky na túto hru mi vlastne ešte ani nestihli vychladnúť a približne päť mesiacov po prvom diely píšem recenziu na pokračovanie, Earned in Blood. Zrejme sa vám núka zásadná otázka. Čo sa mohlo za tých päť mesiacov zmeniť? Nejedná sa len o datadisk za plnú sumu? Hneď nazačiatku napíšem, že JE to datadisk za plnú sumu, ale myslím si, že nie je to jedna z tých hier, nad ktorou by ste mali hneď lámať palicu.

Tento krát sa hlavná postava nevolá Matt Baker, ale seržant Joe Harstock. S touto postavou ste sa však mohli stretnúť už aj v minulom diely. Či už pred misiou, alebo párkrát bol vašim spolubojovníkom aj počas misie. Nemusíte sa však báť, že autori na Bakera úplne zanevreli. Párkrát sa s ním počas hry stretnete. Svojim spôsobom sa dá povedať, že toto druhé pokračovanie má aj taký príbeh. Udalosti v hre totiž rozprávate svojmu nadriadenému. Do toho samozrejme patria aj súvislosti z minulého dielu. Nemusíte sa báť, že ak ste nehrali minulý diel, tak si hru tak neužijete, musím však povedať, budete mať možno trošku lepší zážitok.

Celkovo na vás čaká trinásť misií. Nie je to síce príliš veľa, ale myslím, že často sa zakysnete a aj tým sa hracia doba o dosť predĺži. Hru určite za tých desať hodín pokoríte. Teda ak si zvolíte pre vás prijatelnú obtiažnosť a neprestrelíte. Pôvodne sa hovorilo, že sa hra bude odohrávať najmä v meste. Pravdou je to tak čiastočne. Časť misií sa odohráva na vidieku a okolitých lúkach, ďalšiu časť misií budete v spomínaných mestách. Musím uznať, boje v meste sú dosť náročné a kým sa v nich zorientujete, možno vám to chvílu potrvá. Nie je to príliš príjemné, keď zo všetkých strán po vás strieľajú ukrytí Nemci, ktorí majú podporu buď od tanku, alebo gulometného hniezda. Nemusíte sa však báť. Keď sa v hre nachádza tank, zaručene sa niekde v okolí nachádza panzerfaust. V prípade gulometného hniezda je zaručene niekde v okolí odbočka, díky ktorej sa dostanete za chrbát Nemcovi, ktorý hniezdo obhospodaruje. Vlastne z každej zapeklitej situácie sa dá dostať tak, že pomocou nenápadnej odbočky Nemcov obídete. V opačnom prípade na vás čaká doslova kontumačná smrť (ak budete mať šťastie možno prežijete). Nelinearita však v hre príliš nefunguje, na druhú stranu, aspoň sa nezoslabuje herný zážitok. Prvé hranie si teda užijete do sýtosti. BiA2 dokáže byť neuveritelne jednoduchá hra, keď odhalíte, ako situáciu vyriešiť. V opačnom prípade môžete stráviť aj polhodinku tým, že budete nadávať na nemožnosť vzniknutej situácie.

Dostávam sa do časti v ktorej sa budem venovať taktickému vyžitiu hry. Počas hry budete mať k dispozícii buď jeden alebo dva tými. Je to Assault tým, ktorý odporúčam postaviť na bližší kontakt k nepriateľovi. Druhý tým je fire tým, ktorý je vlastne taký podporný tým a odporúčam ho na podpornú strelbu zo strednej vzdialenosti, keď sa budete snažiť dostať k nepriateľovi čo najbližšie. Posledným do trojice je potom tank, ktorý sa párkrát dostane pod vaše velenie. Ovládanie týmov je urobené veľmi jednoducho. Ľavým shiftom si prepínate medzi týmami, keď shift podržíte privoláte si tým k sebe. Pomocou pravej myši potom nasmerujete, kam chcete svoj tým poslať, resp na koho ma strieľať. Odporúčam vám nechať si to na defaulte, je to tak totiž veľmi praktické. K dispozícii máte taktiež taktickú mapu, kedy sa zastavý čas na bojisku a vy máte možnosť obhliadnuť si celú situáciu. Musím však povedať, nezdalo sa mi to príliš praktické a počas hry som to použil možno 2x.

V umelej inteligencii ako aj vo všetkom ostatnom nejaké výrazné zmeny nenastali. Dokáže vás príjemne, ale aj nepríjemne prekvapiť. Veľmi, ale veľmi ma nahnevalo, že bez príkazou sú vaši spolubojovníci často odsúdení na smrť, keďže sa nepriateľovi totálne odhalia. Občas dokonca niektorý z nich odignoruje váš príkaz. Dáte mu za úlohu Schovať za prekážku a on ju obehne z druhej strany. Neskoro však zistil, že tam sa nachádza nepriateľský vojak (občas aj tank) a mne už nezostávalo nič iné ako vidieť jeho preškrtnutú fotku v pravom hornom rohu obrazovky. Prijal by som aby mali ako také samostatné myslenie. Taktiež som nepochopil, že začali strieľať po tanku s tými svojimi super efektívnymi zbraňami. Občas ich však napadne aj niečo užitočné a so zabíjaním nepriateľov vám pomáhajú dosť, to musím uznať. AI nepriateľov ma však zaujala viac. Síce ich beh za prekážky je naskriptovaní, správanie za nimi už nie. Všetko síce svojim spôsobom závysí od terčíku nad ich hlavami, ktorý zobrazuje ich agresivitu, ale ajtak sa pekne pozerá na to, ako sa kryjú, vykukujú a čakajú na vhodný okamih ku strelbe. Možno vás párkrát rozčúli fakt, že váš granát často stratí účinnosť. V tomto má hra oproti CoD2 určite plus. Trošku mi to pripomenulo Far Cry. Hodím granát a kým vybuchne, všetci nepriatelia už utečú. Sklamala ma však jedna situácia, keď som bol asi desať metrov od Nemca, strelil som doňho a on radšej strielal do mojho fire týmu asi 50 metrov odtiaľ. Ale čo už, nič nie je dokonalé a pri tejto hre, ktorá sa snaží byť realistickou (a často sa jej to darí) to platí dvojnásobne. Keď už sa bavíme o realistickosti, v hre sa nenachádzajú lekárničky. Mohlo by sa zdať, že je to problém, keď vás však zabijú 2x na tom istom kúsku, hra sa vás sama opýta, či nechcete seba a teda aj svojich (často mŕtvych) spolubojovníkov vyliečiť. Neprináša to nič do realistickosti, ale niekedy to už zo zúfalstva použijete. Taktiež, keď vám niekto umrie a skončí sa misia, hra sa vás opýta, či chcete opakovať misiu, v druhom prípade bude vojak automaticky zaradený, lebo má úlohu v príbehu. Je to plus, pretože v jednotke sa objavil živý automaticky, takto to autori trochu zakryli.

Teraz je rad na vašom inventáre. Naraz budete môcť mať pri sebe len dve zbrane a granáty. Pištol som mal k dispozícii najmä nazačiatku, ale ajtak som ju nikdy nepoužil. Oveľa radšej som mal Americké hračky M1 Garand či M1 Carabine. Zo samopalov to je thompson a Bar. Nemecká výbava mi k srdcu nejako neprirástla. Je tam puška Kar98, samopal MP40 a ďalšie podobné hačky. Pri žiadnej hre by som sa asi už pri zbraniach nijako výraznejšie nepozastavil, ale tu si to zaslúži samostatnú pozornosť. Joe pri strieľaní dýcha a preto si budete musieť dávať obrovský pozor, aby ste trafili. Keď si zbraň nepriblížite cez mieridlo, je to vpohode (ak chcete vyššiu dávku reality, zameriavač si môžete vypnúť, ja osobne som si ho nechal). Keď si však priblížite cez mieridlo zažijete peklo, kým sa trafíte. S takým MP40 je cez mieridlo skoro nemožné, aby ste sa trafili. Neuveritelne kope, preto som ho radšej odhodil a chytil do rúk nejakú z pušiek. Pri nich sa zameriavač síce hýbe tiež, ale celkom slušne sa naučíte rozdávať headshoty (keď namierite na lítko, zaručene vám to vyletí niekde do tých miest). Keď som však trafil cvik z ruky a chvílu sa mi nedarilo, začal som už chytať nervy, že miniem zásobník a ani za nič na svete sa do nepriateľa netrafím. Obľúbil som si však aj thompson, ktorý je dosť presný, ale nanešťastie rýchlo sa míňajú náboje. To je však kameň úrazu každého samopalu. Zabudol som napísať to, ako sa strieľa s panzerfaustom, čo je samostatná kapitola. Keď je tank vo väčšej vzdialenosti, musíte vystrelíte trošku nad tank, lebo strela je ako padajúci list. Ak mala hra nejaké chyby v realistickosti, toto jej určite pridalo nejaké body.

Dostávam sa ku grafickému spracovaniu hry. To je jedným slovom výborné. Veľmi sa mi páči mimika tvárí vašich vojakov, aj keď ústa sa im až tak úplne neotvárajú. Efekty vúbuchov sú výborné, okolie je opäť trošilinku rozmazané a prostredia vyzerajú úžasne. Vegetácia sa mi páčila veľmi a aj rozbité mestá ma chytili za srdce. Opäť som však narazil na problém s názvom neviditelné steny, ktoré ku kvalite zážitku určite nepridali. Ale čo už, každá hra ma nejaké muchy. Po zvukovej stránke tiež nemám čo vytknúť. Dabing je podľa môjho názoru veľmi kvalitný a skvelo podfarbuje atmosféru. S hudbou sa počas hry nestretnete, ako som už dávnejšie počul, vojaci nebojujú s walkmanom na ušiach. Zbrane aj výbuchy znejú realisticky, tu opäť nemám hre čo vytknúť.

Nenápadne som sa dostal nakoniec recenzie. Hra má aj ďalšie možnosti. Po každej misii sa vám opäť v extras otvárajú nové fotografie, môžete zliadnuť video tutorial, či si zahrať hru v multiplayeri a skirmishi. Ja som sa opäť venoval iba singlu. A moje pocity sú výborné, na druhú stranu možno trošku zmiešané. Je to vlastne to isté čo jednotka, takže nejaké hodnotenie sa mi dáva ťažko. Smerodajný je pre vás text recenzie a nie to čísielko na konci. Navyše ak ste hrali jednotku, máte presný obraz o tom, ako hra vyzerá. Ja som sa rozhodol dať o 5% menej ako pôvodnej hre. Predsalen, nemohol som dať druhýkrát tomu istému 90%.