Hellblade: Senuas Sacrifice

Poznáte to aj vy? Po dokončení hry máte akési prázdno, chcete viac, ale viete, že je po tom a nasledovné hranie už nebude nikdy také, ako to po prvýkrát. Naposledy to asi bolo pri hre SOMA a Talos Priniciple, ktoré vo mne rozpútali siahodlhú diskusiu o vedomí. V Hellblade sa zas autori rozhodli načrtnúť problémy duševného zdravia a aký to má dopad. Dokonca spolupracovali s odborníkmi na túto tematiku a ľuďmi, čo zažili psychózu, a výsledok rozhodne stojí za to. Hellblade ponúka síce ponurý, ale nesmierne zaujímavo spracovaný náhľad do psychiky trpiaceho človeka.

Kto a čo vlastne Senua je, sa dozvedáme až postupne. Na začiatku sme svedkom ako sa snaží na svojej malej plti doplaviť do Niflheimu, krajiny, ktorá je vstupom do Helheimu, jej cieľovej stanice. Vo vikingskom pekle totižto vládne podľa povestí Hela, ktorá ako jediná môže prinavrátiť dušu Senuinmu milovanému, Dillionovi. Cesta do Helheimu však nie je jednoduchá. Bránu cez most strážia pečate a na ich odomknutie potrebuje  Senua najprv navštíviť domény bohov Surtra a Valravna. Ak máte aspoň nejaké znalosti o vikingských bohoch, tak už tušíte, že cesta za Surtrom bude doslovne pekelná. Surtr je bohom ohňa a Senua sa tak musí premôcť a vkročiť na spopolnenú zem, ktorá nesie otlačky a muky ľudí, ktorí na nej zhoreli do tla. Na to, aby mohla nájsť cestu vpred k jeho trónu, musí nájsť niekoľko jeho znakov roztrúsených po okolí. Vždy, keď sa jedného dotkne, zhmotnia sa jej pred očami udalosti vypálenia dediny a náreky ľudí. Času je málo a ak sa nechce udusiť, musí rýchlo nájsť východ z tohto ohnivého pekla, až pokiaľ sa nedostane k samotnému Surtrovi.

Naša hrdinka, našťastie, ale nie je vôbec bezbranná. Je to silná bojovníčka, ktorá vie ako narábať s mečom. Senua sa neskôr dokonca naučí aj spomaliť čas, pretože niektorých nepriateľov môžete zasiahnuť iba tak. Máte jedno tlačítko na normálny útok, ďalšie na silný a jedno na uhýbanie, ktoré je nesmierne dôležité, a posledné na bránenie. Možno až príliš jednoduché rozloženie na niekoho, kto má rád prepracované kombá z pôvodných Devil May Cry. Súboje nie sú až také časté a netrvajú veľmi dlho, ale na vyšších obtiažnostiach sa môžu stať trochu repetetívne. Väčšinou sa stačí dobre uhýbať a útočiť, keď sú protivníci odkrytí. Pomôže aj zameranie sa na nepriateľov, čo v takom DmC napríklad chýbalo. Určite odporúčam na hranie gamepad, klávesnica nebude pri tejto hre až taká pohodlná.

Druhý boss, Valravn, je zas majster ilúzií a prevedia nás po tajomon temnom lese, kde si ničím nemôžete byť istý. Veci nikdy nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú, a niekedy je nutné sa na nich pozrieť z iného pohľadu. Postup vpred bránia brány s havraními pečaťami a otvoriť ich je možné iba pomocou presného zoskupenia troch symbolov. Ak ste vytrvali vo vašom snažení a našli pravého Valravna, otvoria sa vám brány do Helheimu. Prejdenie cez most sa može zdať triviálne, ale v Senuinom svete nie je nič jednoduché. Koniec vášho putovania to však ešte nebude. Hra má v rukáve ešte niekoľko zaujímavých lokácií, ale tie už musíte objaviť vy sami.

Všetko toto je iba akýmsi nástrojom pre vyjadrenie toho, ako sa Senua skutočne cíti. Tí, ktorí si niečím podobným prechádzajú alebo prešli, budú chápať. Je to ako byť nekonečne stratený v beznádeji a neistote, pocit, že už nikdy vás nič neurobí šťastným. Presne tak, ako Senua, ktorá prišla  o všetko.  Vycítite, že sa v jej minulosti stalo niečo naozaj strašné, niečo na čo nevie zabudnúť. Niečo, čo sa len tak nezahojí a spôsobilo, že nie je na svojej strastiplnej púti úplne sama. Sprevádzajú ju totižto aj iné hlasy. Hlasy povzbudenia, strachu, zbabelosti, ale aj odvahy. Vždy prítomné tak, ako temnota, ktorá v Senue drieme. Počujete ich počas hrania našepkávať, niekedy potichu, niekedy hlasnejšie. Ak ste nerozhodní, vysmejú sa vám, ak sa niekam vraciate, zasievajú do vás pochybnosti. Je to ojedinelý zážitok, ktorý sa strašne ťažko popisuje a je lepšie to zažiť na vlastné uši. Okrem svojich vlastných vnútorných hlasov je prítomný aj tajomný Druth, ktorý slúži ako sprievodca. Pomocou jeho rozprávania sa dozvedáme viac o vikingských bohoch a ich povestiach, čo napomáha predstavivosti a zasadeniu deja. Po prostredí sú totižto rozmiestnené vikingské kamene s runami.  Ak ich nájdete všetky, dozviete sa po konci hry čosi naviac. Senua nie je obyčajné dievča a vidí symboly tam, kde iní ľudia vidia iba bežné predmety. Niekedy je to len hra svetla a tieňa, ale to je dosť na to, aby sa vám symbol zjavil. Stačí iba iný uhoľ pohľadu a cesta vpred sa následne otvorí. Postupne budete ukryté runy hľadať a nachádzať všade po prostredí, ale tá správna je len jedna a je tak nutné okolie poriadne preskúmať.

Grafika je nádherná a podporuje 4K, ale na to treba dosť dobré železo. Výhľady na západ slnka ponad most vedúci do Helheimu, ohnivé inferno, či prudká búrka v lese, to je len pár prostredí, v ktorých budete často stláčať F12. Samotná Senuina postava je vypracovaná do najmenších detajlov a niekedy som mala problém rozlíšiť, či fakt nie je skutočná. Musím pochváliť tvorcov, pretože to dodáva Senui ešte viac uveriteľnosti a k tomu má aj prirodzenú mimiku tváre. To ako sa Senua správa, ako sa díva na vás, na hráča, je jedinečné. Máte pocit, že ste tam a jej osud zdieľate s ňou. Pri hraní hry sa niekedy ťažko ubrániť a necítiť depresívnu ťažobu spolu so Senuou. Ale to je daň, za ktorú sa oplatí zaplatiť lebo niečo také ako Hellblade len tak nenájdete.

Zvukovo je na tom Hellblade tiež skvelo a odporúča sa hrať iba so slúchadlami. Hlasy, ktoré Senua počuje sú totiž rozličnej hlasitosti a sú dôležitou súčasťou hry. Nadabovanie všetkých postáv je na profesionálnej úrovni, kde hlavne vyniká Senuina dabérka, pre ktorú to bola premiéra (za ktorú dostala právom aj ocenenie) a odviedla kus naozaj skvelej práce. Senua určite patrí k tým najlepším a najvýraznejším hrdinkám za minulý rok. Hudba je skôr ladená atmosféricky a perfektne dotvára atmosféru hry, stíchne, keď treba, zmohutní, ak sa deje toho viac. Niekedy iba robí bububu, a máte pochybnosti, či je niečo nablízku, alebo ste sami. Jediným takým väčším mínusom je, že niektoré mechaniky hra opakuje možno až pričasto (hlavne čo sa týka hádaniek a bojov), ale pretože má iba niečo okolo deviatich hodín, ktoré uplynulú možno až prirýchlo, tak sa nestihnú až tak okukať.

Pred hraním Hellblade treba o hre vedieť čo najmenej. Nepozerajte videá, maximálne tak screenshoty. Hrajte iba so slúchadlami a to najlepšie večer. Nechajte sa vtiahnuť do ponurého sveta, ponorte sa do tmy spolu so Senuou a jej alter egami a postavte sa zoči voči jej najhorším nočným morám. Vezmite meč pevne do ruky a zatnite strachu do srdca. Iba tak prekonáte nástrahy, ktoré vás čakajú. Niet cesty späť, plť je preč a pred vami iba tajomný svet sebapoznania.