Ghost of a Tale

Keď som pred pár rokmi v podstate náhodou natrafil na crowdfundingovú kampaň pre hru Ghost of a Tale, zmocnilo sa ma nemalé nadšenie. Priznávam, nestálo za ním nič prehnane sofistikované. Stačilo, že vo videu z hrania pobehoval netradičný hrdina - myšiak a do môjho zoznamu očakávaných hier razom pribudla nová. Veď uznajte, koľkokrát ste už hrali za myšieho barda? Ja zatiaľ nikdy, pritom mám pre hlodavce ako aj príbehy, kde sa zvieratá zhosťujú ľudských úloh, pomerne veľkú slabosť. Ostatné aspekty titulu navyše vyzerali taktiež veľmi sľubne. Napriek ranej fáze vývoja mala ukážka pekné grafické spracovanie, disponovala trochu pochmúrnejšou atmosférou a ukazovala hrateľnosť, z ktorej by sa mohlo vykľuť buď nejaké RPG, alebo aspoň akčná adventúra. Sympaticky tiež pôsobila skutočnosť, že hru z veľkej časti vytváral len jeden človek, bez predchádzajúcich skúseností s vývojom. Hoci som vtedy na Ghost of a Tale finančne neprispel, autorovi som držal palce a keď titul nedávno vyšiel vo finálnej verzii, podporil som ho kúpou. Ako teda prvotina jednočlenného štúdia SeithCG nakoniec dopadla?

Ovládania hrdinu sa zmocníte krátko po tom, ako vstane z väzenskej prične. Zatiaľ o ňom nič neviete a úvodné video, ktoré pojednáva o akejsi dávnej magickej katastrofe, nemá s hráčovou situáciou žiadnu súvislosť. Hra vás skrátka hodí do role úplne nepripravených a zorientovať sa už musíte sami. Aj to, že myšiak sa volá Tilo nezistíte skôr, než zbadáte tabuľku pred celou. Utiecť z nej však prekvapivo nepredstavuje problém. Niekto totiž pod prídel chleba schoval kľúč a odkaz, že bude čakať pri strážnej veži. Už prvé minúty úteku ale napovedia, že na hrateľnosť vo videu z kampane môžme zabudnúť. Finálna hra totiž neponúka takmer nič z toho, čo ukazovalo. Vo výsledku to našťastie vôbec nevadí.

Rané zábery síce ukazovali Tila, ako sa oháňa konárom, avšak hotový Ghost of a Tale žiadne súboje neobsahuje. Z kobiek uniknete len pomocou opatrného postupu. Hra má teda blízko k stealth žánru, no rozhodne nečakajte nový príchod Thiefa. Hoci plíženie baví, jeho mechaniky sú veľmi jednoduché. V podstate sa len snažíte ustriehnuť produkovaný hluk, ktorý reflektuje ukazovateľ nad hlavami potkaních strážcov, vyhýbate sa im a využívate rôzne úkryty ako skrine, sudy, či nádoby so senom. V prípade odhalenia pomôže zbesilý útek. Stráže nepatria k najrýchlejším ani najbystrejším, takže únik zo žalára náročnosťou príliš nepotrápi. Úkryty navyše predstavujú absolútne bezpečné miesta, nikto ich nikdy neprehľadáva, slúžia totiž aj pre ukladanie pozícií. Kvôli tomu však občas vznikajú absurdné situácie, kedy napríklad ujdete do slepej uličky, schováte sa v sude a strážca, ktorý vám doslova dýchal na chvost, bezradne vzdáva pátranie. Ostatné oblasti sú ale už otvorenejšie, vďaka čomu podobným záležistostiam nenahrávajú tak veľmi, ako úzke chodby väznice. Keby Ghost of a Tale zotrval po celú dobu v stealhovej polohe, bol by síce príjemnou, no z hľadiska herných mechaník dosť jednoduchou hrou. Postupom času však vypláva na povrch jedno jeho špecifikum. Priebežne tak trochu mení žáner.

V závislosti od fázy postupu, prípadne oblasti v hernom svete kde sa práve nachádzate, totiž dochádza k určitým zmenám hrateľnosti, či pribúdaniu nových prvkov. Dočkáte sa teda aj kúska RPG, akčnej adventúry, alebo jednoduchších logických hádaniek. RPG elementy zastupuje zbieranie skúseností za splnené úlohy a postup po úrovniach, ktorý prináša zvýšenie hrdinovho zdravia a zlepšenie jeho vlastností. Plnením úloh pre niektoré postavy navyše dostanete možnosť vybrať si za odmenu spomedzi niekoľkých schopností. Medzi ne patrí napríklad väčšia výdrž pri behu, rýchlejšie spamätanie sa po páde z výšky, či vyznačenie pascí v okolí. K prejdeniu hry síce nie je skutočne nutné disponovať žiadnou z nich, rozhodne však hráčovi uľahčujú postup. Zamrzí ale skutočnosť, že rozhodovanie tu má skôr kozmetický charakter. Stačí splniť všetky príslušné úlohy a získate aj všetky schopnosti. Výberom tak ovplyvníte nanajvýš poradie, v akom ich môžete používať, čím odpadá prípadná znovuhrateľnosť s cieľom vyskúšať si odlišný štýl hrania za inak profilovaného myšiaka. Na prvok akčnej adventúry zas narazíte predovšetkým v podzemých lokáciách, kde prídu na rad skákacie pasáže ponad hlboké priepasti. Častejším ale najskôr bude hádzanie fliaš či iných predmetov, ktoré predstavujú jediný spôsob aktívnej obrany pred nepriateľmi. Dokážete nimi buď odpútavať pozornosť, alebo dočasne omráčiť nič netušiace stráže. Príchuť logickej hry potom dodávajú občasné hádanky, no niekedy aj otváranie cesty do ďalších častí herného sveta. Striedanie žánrov je tak v podaní titulu príjemné a pôsobí osviežujúco. Na druhú stranu však žiadna zo súčastí nejde príliš do hĺbky. Hra ťaží predovšetkým z celkového zážitku kombinácie žánrových prvkov, na prepracovanosť jednotlivých zložiek už dôraz nekladie. Ghost of a Tale neobstojí ako samostatné RPG, neohúri ani ako stealth, či akýkoľvek iný žáner, ktorý obsahuje. Výborne funguje ako hybrid, čo je dobré mať na pamäti, aby nedošlo k mylným očakávaniam.

Za jeden z najvýznamnejších prvkov titulu považujem prieskum a objavovanie herného sveta. Na pozadí všetkých hráčových aktivít prakticky vždy stojí nejaká forma explorácie. Objaviteľské chúťky podporuje aj členitý dizajn lokácií, v ktorých si môžete sprístupňovať a následne využívať viaceré skratky, alebo skutočnosť, že snorenie po rôznych zákutiach často prináša odmeny v podobe užitočných predmetov, alebo častí odevov k niekoľkým kostýmom. Tie plnia viacero úloh. Môžu poskytovať určité výhody v prostredí (napríklad doktorská maska chráni pred spórami jedovatých húb), či slúžiť ako maskovanie pred posádkou pevnosti. Vďaka rozličným vlastnostiam ale predstavujú tiež ľahký RPG prvok, hoci rozdiely medzi jednotlivými kúskami zväčša veľmi nepocítite. Kompletizované kostýmové sady však slúžia aj pri interakcii s postavami. V preoblečení ich totiž dokážete presvedčiť, že ste niekto úplne iný, takže s vami jednajú odlišným spôsobom. Interakcie sú síce často podmienené úlohami, ale natrafil som aj na jednu bez akéhokoľvek questového prepojenia. Hoci objaviť ju nebolo ťažké, potešila ma viac než ostatné, keďže hra ma vtedy na využitie kostýmu priamo neupozorňovala. Ghost of a Tale tak uspokojí obajviteľské chúťky na viacerých frontách. Počas hrania si však nejde nevšimnúť, že väčšina úloh má v podstate rovnakú štruktúru. Často ide o questy typu "nájdi to", "prines tamto", "nazbieraj toľko hentoho", čo je obyčajne dosť otravné klišé. Hoci pestrejšie kostry úloh by hre určite neuškodili, prekvapivo mi to až tak nevadilo. Napriek tomu, že to koľkokrát doslova bilo do očí.

Natrafíte totiž aj na zopár nápaditejších úloh, alebo takých, ktoré obyčajné hľadanie aspoň trochu ozvláštňujú. Za všetky uvediem príklad zbierania húb pre alchymistu, kedy do rúk dostanete knihu s údajmi o výskyte jednotlivých druhov. Hľadanie teda nepredstavuje len náhodné pobehovanie po lese, ale cielené pátranie na miestach, ktoré daným hubám poskytujú vhodné podmienky. Aj ten najbanálnejší quest však ťaží z výbornej rozprávačskej stránky titulu. Hra náležite odprezentuje všetko čo ponúka a vysvetlenie majú dokonca aj záležitosti späté s hrateľnosťou. Spomínate na neslávnu umelú inteligenciu strážcov, ktorú som rozoberal vyššie? Príde vám zvláštne, že ak myšiaka navlečiete do brnenia, nie je pre potkanov podozrivý, hoci má oproti nim polovičnú výšku? Autor to šikovne obháji tým, že pevnosť je schátraná pohraničná diera, kam odveľujú najväčších neschopákov. Celkovo je miestne univerzum spracované do prekvapivej hĺbky. Ak počas rozhovoru natrafíte na slovo súvisiace s obšírnejším pozadím, môžete si k nemu dokonca otvoriť sprievodné poznámky. Obsahovo bývajú celkom zaujímavé a vďaka akurátnej dĺžke hráča zbytočne nevytrhávajú z diania. Nenúteným spôsobom tak dopĺňajú kontext herného sveta. Ani Tilovu bardskú profesiu nenecháva Ghost of a Tale bez povšimnutia. Hranie piesní využijete pri viacerých interakciách s postavami, pričom výber skladieb ostáva na vás a ovplyvňuje ich následné reakcie. Nevyhnete sa ani tvorbe vlastnej balady, no texty piesní predstavujú predovšetkým ďalšiu, tentokrát tochu špecifickejšiu studnicu informácií o zvieracej krajine.

Rozhovory sú napísané pútavo, často vtipne, občas aj dojemne. Prakticky každá z postáv má v príbehu nenahraditeľné miesto a disponuje jedinečnou osobnosťou. Niekoľko charakterov navyše zohráva úlohu aj nad rámec samotného deja hry. Príbeh je totiž akousi mozaikou, kedy postupne získavate celkový obraz z jednotlivých čriepkov udalostí, pričom jeho dôležité časti neležia len v hranej prítomnosti, ale aj minulosti pred Tilovým uväznením. Rovnako budúcnosť tvorí významnú časť celku, tu ale autor ponecháva priestor pre fantáziu. Pre niekoho to zrejme bude problém, no Ghost of a Tale končí otvorene. Sprvu ma koniec hry zaskočil, pretože som ho vôbec nečakal, ale v konečnom dôsledku som s ním spokojný. Na rozdiel od množstva iných otvorených koncov vo mne totiž zanechal prevažne pozitívne dojmy. Hoci by ma prípadné pokračovanie potešilo, necítil by som sa príliš ukrátený ani keby k žiadnemu nedošlo. Príbeh má skrátka väčšie proporcie ako ukazuje jeho "hraná" časť, čo vnímam ako autorský zámer so špecifickým pôvabom. Množstvo významných udalostí jednoducho prebehne mimo bezprostredného myšacieho dobrodružstva, ktoré je citeľne súčasťou niečoho väčsieho a po uležaní myšlienok mi príde veľmi fajn, že je záver zahalený hmlou neznáma a ja si tak môžem domýšľať, čo všetko sa dialo ďalej. Zápletka hry sa navyše normálne uzavrie, nedopovedaná ostáva len linka, ktorá začína niekde v minulosti mimo herný dej a počas neho prebieha zväčša pomyselne kdesi na pozadí. Veľmi ma preto nehnevá, že sa potom opäť stráca kamsi mimo herný dej, v neznámej budúcnosti. Naopak, príbeh a jeho vyznenie považujem za jednu z najsilnejších stránok titulu.

Pokiaľ ide o technické spracovanie, na prvý pohľad upúta pekná a bohatá grafika, predovšetkým jej výtvarný štýl. Autor v minulosti pracoval na niekoľkých animovaných filmoch, čo kvality vizuálu patrične odrážajú. Spolu s príjemnou hudbou tak grafika pomáha dotvárať skutočne podmanivú atmosféru, vďaka ktorej sa možno naplno ponoriť do herného sveta. Zrejme kvôli malým skúsenostiam tvorcu s vývojom ale Ghost of a Tale obsahuje aj zopár negatív technického charakteru. Sem tam som natrafil na menší bug, napríklad bolo vidieť cez textúru mimo hernú oblasť, myšiak sa zasekol o objekt v kobke, v najzávažnejšom prípade som bol zase nútený načítať predchádzajúcu pozíciu, lebo postava veliteľa pevnosti zmizla z povrchu zemského. Chyby našťastie nebývajú časté ani príliš závažné. Nerozumiem však, prečo informácia o aktuálnej verzii titulu v pravom dolnom rohu zostáva zobrazená aj počas rozohranej hry, kedy pôsobí nanajvýš rušivo a nepatrične.

Ghost of a Tale si ma napriek tým pár chybám dokázal získať. Bol to skvelý zážitok a ak v hrách radi objavujete, alebo len obľubujete dobré príbehy, ktoré však nepovedia všetko, ale ponechávajú priestor aj pre vlastnú predstavivosť, určite ním nešliapnete veďla. Ako dielo prevažne jedného človeka, si navyše zaslúži nemalé uznanie.