Shadow of the Tomb Raider - V tieni nudy

Lara Croft nabehala a naskákala za svoju existenciu poriadne veľa kilometrov. Najprv sa nám predstavila v kockatej podobe v 1996, neskôr sa zaoblila v neskorších dieloch, až ju to nakoniec priviedlo do hrobu, v ledva hrateľnej katastrofe menom Angel of Darkness. Pôvodne mala byť z AOD dokonca veľkolepá trilógia, ale tam už zasiahol Eidos a Core Design dostali padáka, lebo predaje a kvalita AOD boli na nízkej úrovni. Po Lare sa nám zľahla zem na niekoľko rokov.

Medzitým Eidos hútal ako populárnu hrdinku priviesť späť k životu a poveril tak štúdiá Core Design a Crystal Dynamics remakom prvej hry, ktorý mal priviesť záujem hráčov. Obe štúdia vyrobili prototyp remaku TR1, ale Core sa aj po tých rokoch nepoučilo. Zo záberov, ktoré unikli sa stále držali starej ovládacej schémy, kde je Lara v podstate prikovaná k zemi a do strán sa musí počas behu otáčať (čo je v pohode na d-pade, ale otras na páčkach), zatiaľ čo Crystal predviedli modernejší gameplay, kde sa presunul dôraz z držania sa na rímsach na automatické zachytávanie sa a lezenie. Čo sa stalo potom, je už známe. Trilógia Legend, Anniversary a Underworld boli síce komerčne úspešné, ale koniec koncom sa aj tak nedokázali priblížiť úspechu pôvodnej hry.

Rok 2013 nám priniesol ďalší reboot značky, taktiež v podaní CD. Tentokrát nám ukázal mladú a zraniteľnú Laru, uviaznutú na tajomnom japonskom ostrove, jej celkom prvého dobrodružstva v boji proti skupine zvanej Trinity. I keď tento diel obsahoval veľa prestreliek a takmer žiadne hrobky, hra sa dočkala veľkej odozvy hráčov a recenzentov. Po tomto úspechu nasledoval Rise of TR, ktorý predviedol dychberúci úvod v horách a nádherne spracovanú Sýriu i Sibír. Celkovo sa niektoré veci zlepšili, niektoré zhoršili, ale keďže Crystal bol poverený novou Avengers hrou, tak bol ďalší TR diel nazvaný Shadow of TR zverený výjojárom z Eidos Montreal. To bol pre mňa hneď prvý varovný signál, že si mám radšej počkať na recenzie. Čo sa teda stalo?

Máme tu viac hrobiek, menej akcie a predsa to ako celok nejako nefunguje. Je strašne ťažké popísať, že čo Montreal pokazil, ale to, čo robilo predošlé hry zábavné, ako skúmanie a nachádzanie nových zbraní a nástrojov, je tu len tak hodené do hry a nejak som nemala pocit, že sa niekam Lara posúva a mení. Áno, objavujete starobylé mestá a chrámy, ale už to nemá ten náboj ako v predošlých dieloch. Povestné nadšené povzdychnutie sprevádzajúc nás od rebootu sa tu pre mňa nedostavilo, čo ma prekvapilo vzhľadom na viaceré deviatkové hodnotenia. To, že Lara má k dispozícii veľký arzenál tiež nedáva v tejto časti veľký zmysel, lebo prestreliek je tu fakt len niekoľko a hra vás v určitých pasážach doslova núti používať nôž a tichý prístup. SOTR celkovo trpí nedomysleným level dizajnom, a i keď je to technicky dobre zvládnutá hra, chýba jej hravosť.

Prvú zmenu, ktorú si všimnite, je odomykanie schopností. Skill tree sa teraz zobrazuje na celú obrazovku a nemusíte sa prepínať medzi troma kategóriami. Čo je na jednu strane dobre, ale polku obrazovky tak zbytočne zaberajú obrázky hlavných kategórií a skilly sú poukladané vedľa seba v mriežkovom systéme. Pre mňa však bolo takéto usporiadanie skôr neprehľadné. Čo zamrzí najviac, že väčšina skillov je len tak do počtu. Na začiatku si aktivujete iba niekoľko nevyhnutných, ale ako som postupovala hrou a odomykala čoraz viac bodov, nejak som nemala potrebu ich investovať. Väčšina okrajových iba zosilňuje efekty mastí z bobúľ, ktoré si viete vyrobiť. Predĺženie zadržania dychu pod vodou je asi to jediné, ktoré sa mi naozaj hodilo (avšak jeho vylepšenie dostanete aj tak v jednej hrobke zadarmo), zvyšok môžete kľudne preskočiť, na hru nemajú takmer žiadny dopad.

Jednou z noviniek v hre je, že sa Lara vie obliecť do rôznych kostýmov, čo síce bolo možné aj v predošlých dieloch, ale teraz viete vrch a nohavice rôzne kombinovať. Určité kostýmy majú totižto rozličné výhody. Taký kožuch z jaguára vás lepšie ukryje pred nepriateľmi v džungli a čižmy zo zvieracej kože sú menej hlučné, ale nemá to citeľný dopad na hru. Neskôr v stratenom meste si dokonca budete nútení obliecť domorodý oblek a nebudete sa môcť prezliecť do ničoho iného. Toto dosť podbúrava nový systém kombinácií oblečenia, lebo takmer polku hry strávite v tom istom obleku, takže zvyšok vášho šatníka postráda akúkoľvek využiteľnosť.

Plávanie v predošlých dieloch bolo vždy možné iba na povrchu. Shadow konečne pridáva aj potápanie sa a to je pomerne dobre spracované. Lara si v hre zapláva do sýtosti a vždy sa nájde nejaká podvodná pasáž. Aj pod vodou je možné plávanie zrýchliť, lebo často sa stane ,že vám dôjde kyslík a na blízko nebude vzduchová bublina. Najprv toho Lara veľa pod vodou nevydrží, ale výdrž je neskôr možné zvýšiť. Potápanie sa ovláda pomerne pohodlne a sem tam si musíte dať pozor na murény, ktoré hliadkujú v hlbinách, a ukryť sa medzi chaluhami, aby po vás nechňapli. Škoda len navlas rovnakej animácie nadychovania sa, ktorá po čase kus lezie na nervy.

V TR 2013 aj Rise mi dosť vadili časté naskriptované prestrelky, ktorým sa nedalo vyhnúť a hra vás často donútila ísť rambo štýlom, či ste chceli alebo nie. Teraz tu v Shadow pre zmenu sa počet akčných pasáží dá spočítať na rukách. Na jednu stranu je to dobre, lebo autori vypočuli sťažnosti hráčov, čo si cením, ale na druhú stranu sme teraz padli do opačného extrému. Miesta, kde sa odohrávajú konflikty medzi Larou a skupinou Trinity sú tentoraz stiesnenejšie a v určitých momentoch vás hra núti použiť stealth postup. Zaujímavou novinkou je vyváľanie sa v blate, aby Lara splynula s prostredím, ale načo, keď stačí vytiahnuť samopal a vyriešiť to držaním spúšte? Pekný stealth kill síce poteší, ale hra trpí rohovým syndrómom (ktorý bol typický pre Assassins Creed sériu), takže stačí, aby ste stáli prilepení k stene a stláčali trojuholník na automatické stealth zabíjanie. Som síce rada, že do hry pridali ďalšiu možnosť ako sa zbaviť nepriateľov, ale ešte by si to prialo lepšie doladiť so zvyškom hry.

Niektorí nepriatelia (a ku konci je ich väčšina) nosia prilby, takže zabudnite na headshoty. Nepriateľ vás okamžite spozoruje a máte na krku všetkých naokolo, čo nie je zábava, ak radi využívate luk. Novým prídavkom je taktiež použitie termálnych okuliarov, takže aj keď čupíte v tráve, si vás nepriatelia nájdu, ak nebudete za nejakou prekážkou. Tu príde narad ďalšie využitie bahnového zábalu a jedine tak ostanete ukrytí. Nejako mi dosť vadila animácia použitia brokovnice, ktorá sa len tak objaví vo vašich rukách, keď zameriavate, čo mi neprišlo veľmi reálne. Ďalším problémom je zameriavanie na blízko, ktoré je o niečo nemotornejšie, keďže ukazovateľ je pomerne veľký a je ťažšie sa trafiť.

Celkové tempo hry je kolísavé a po rušnom začiatku sa všetko spomalí. Čo ako také nie je na škodu, ale keď vám hra ponúkne dva veľké lokácie na skúmanie, kde nie je možné používať zbrane, tak hra stratí na spáde pomerne skoro a vy tak len plníte nudné sidequesty, lebo si myslíte, že majú nejaký zmysel. Žiaľ, hru skôr zdržujú, a niektoré vám dajú indície k hrobkám poblíž, ktoré inak viete nájsť aj bez ich pomoci. TR 2013 mal svoje čaro v neprebádanom ostrove a Rise zase v super spracovanom zimnom a púštnom prostredí a majú to čo Shadow nemá – variabilitu. Áno, obe strácali ku koncu dych, mali príliš veľa akcie a príbehovo boli strašne predvídateľné, ale aspoň mali rôzne prostredia, ktoré si vyžadovali vašu pozornosť.

Pri hre menom TR by som taktiež rozhodne neočakávala zásadné bugy. Dosť som sa tešila na stretnutie s jaguármi, hudba každým krokom graduje, ale hneď pri vstupe do arény mi bolo jasné, že tu niečo nehrá. Priblížila som sa k stromu uprostred a tam vidím krvilačnú šelmu čupiac v tráve. Bolo mi to divné, ale tak možno to tak má byť. Vystrieľam niekoľko šípov, nič sa nedeje. Jaguár zareve po každom zásahu, ale na zem nepadá. Až keď som sa dostala bližšie, tak zrazu vystrelil zo svojho miesta… rovno do steny. Našťastie sa zviera spamätalo a začalo útočiť, ale to už moje nadšenie z tohto súboja úplne vyprchalo. Takýto bug sa našťastie nezopakoval, ale na atmosfére a uveriteľnosti to nepridalo. Hra má tiež problém zo sekaním. Pri vstupe do prvej hrobky mi hra začala neskutočne lagovať a podľa fór nie som jediná. Dianie na obrazovke sa zasekávalo na 10s každú polminútu a bolo to absolútne nehrateľné, čo je divné, lebo Rise také problémy na DX11 nemal. Vyriešilo sa to až pridaním vyššej priority, čo je otravné lebo je to nutné odklikávať po každom spustení hry.

Graficky je Shadow na podobnej úrovni ako Rise, nejaké veľké rozdiely tam nie sú. Na začiatku ma zaujalo pekne spracované bahno a pomerne hustá džungľa v prítmi a jemnej hmle, ale akonáhle sa Lara dostane do slnkom zaliateho prostredia, atmosféra sa kamsi vytratí. Na hru sa pozerá síce pekne, ale narozdiel od predošlých dielov som mala nutkanie stláčať F12 o dosť menej. Foto mód tiež príliš nepomohol. Možno je to tým prostredím džungle, ktoré nie je ako také nápadité. Hudobný podklad v hre existuje a je rovnako nevýrazný ako v predošlých dieloch. Ikonické melódie z deväťdesiatych rokov sú preč a nahradil ich bubny a domorodé motívy. Jediné čo sa mi páčilo, bolo bubnovanie počas lovenia zveri, inak mi hudba skôr prekážala. Niekedy je menej viac a ocenila by som, keby v hrobkách bola len ozvena vašich krokov a sem tam nejaký pazvuk z hlbín. Tu väčšinou vždy hrá nejaký podmaz, čo zážitok osamelosti hrobiek pre mňa skôr kazí.

Príbeh TR nikdy nebol jeho silnou stránkou. Či už v úplne najstarších TR, alebo aj tých v minulom desaťročí, tak trochu zaráža, že po 20 rokoch sa stále v tomto smere nič nezmenilo. Nepomohla ani Rhianna Pratchett, ktorá sa podieľala na scenári prvých dvoch hier. V Shadow sa Lara snaží spamätať z katastrofy, ktorú spôsobila v prvých pár hodinách hry ukradnutím mayského artefaktu, ale nejaké to spytovanie svedomia rýchlo vyšumí do prázdna a interakcia s jej najlepším priateľom Jonahom je aj po tom nemastná neslaná. Párkrát si pokričia, ale na aspoň nejaký vývoj postáv zabudnite. Hra sa vám sem tam snaží pripomenúť, že sa blíži apokalypsa súvisiaca so zatmením slnka.

Aspoň jeden moment mi utkvel v pamäti, kde Lara prejaví svoj hnev (tí, čo hrali, vedia), ale taký ikonický moment sa už proste do konca nezopakuje. Vrcholom všetkého je koniec hry, kde má ísť o prežitie celého sveta, ale čaká vás iba beh počas výbuchov naokolo, tuctový záporák a následné vyvrcholenie bez akýchkoľvek emócií. Potitulková scéna pocit zbytočnosti ešte viac zaklincuje. Autori v deň vydania totižto odstránili pôvodný koniec (vraj sa tam dostal omylom), ktorý obsahoval dve odkazy na pôvodnú sériu a jej prípadné ďalšie smerovanie. Ten takmer okamžite nahradili iba nudným preletom ponad artefakty, ktoré Lara doteraz získala. Na jednu stranu je aj lepšie, že hra je o takmer polovicu kratšia než Rise.

Na nový TR som sa tešila už od konca Rise a je veľká škoda, že tento diel, ktorý mal byť vrcholom série, je naprostým opakom. Cítiť, že autori šli na istotu a až na úvodnú sekciu v džungli, je to úplne zabudnuteľné dobrodružstvo a nezachráni to ani NG+ mód, v ktorom si môžete ponechať všetky vylepšenia zbraní. Možno to bolo neskúsenosťou vývojárov, možno mi hra len proste nesadla, ale neviem si to vysvetliť, keďže som TR fanúšik už dlhé roky a až taká odlišná na prvý pohľad nie je. Toho, čo mi na hre vadilo bolo však oveľa viac, ako sa mi páčilo. Ešte nás čaká niekoľko DLC a to najbližšie, nazvané the Forge, do hry pridá co-op mód, takže som zvedavá ako to zmení hru. Ostáva však dúfať, že autori sa zo svojich chýb poučia, teda ak ich vôbec Square Enix poverí tvorbou ďalšieho dielu. V tejto hre sa mi naozaj dostal iba vyblednutý tieň toho, čo mal byť vrchol najnovšej série.