Silver

Ó, sladkých štrnásť! Bol som bezstarostný ako nikdy, za každú srandu a takmer nepoškvrnený žiadnym erpégéčkom. Čo – to som počul o akomsi Baldurs Gate, no nevenoval som tomu pozornosť, veď ako by meče a kúzla mohli byť zábavnejšie, než adrenalínové preteky alebo logické rýchliky (vtedy som to vážne hral ). Ale akousi náhodou som sa dostal k dvom CD s nápisom SILVER (presnejšie cédečká sa dostali ku mne) a po tom, čo mi bratranec nahovoril, že je to celkom pohodová gejma, som to v radostnom očakávaní nainštaloval. Môžem už teraz povedať, že bratranec sa mýlil. Silver je totiž omnoho viac než len celkom pohodová hra.
Infogrames hru vydali na PC, rovnako aj na Sega Dreamcast už v roku 1999, takže sa jedná o hru „v strednom veku“. Japonsky sa tváriaca grafika a takmer nulová reklama majú na svedomí to, že v západných krajinách ostala hra takmer nepovšimnutá, čo je škoda, pretože minimálne za pozornosť stojí. Silver jednoducho nenápadne prišiel, zažiaril (ale len u toho, kto si všimol oný nenápadný príchod), rovnako nenápadne odišiel a nezostalo po ňom takmer nič okrem krásnych spomienok na krásnu hru...
Rozpráva o príbehu Davida, hľadajúceho svoju Jennifer, ktorú uniesol zlý Fuge pre Silvera, ktorý si má vybrať nevestu a neskôr sa stať krutovládcom. Našťastie, David na to nie je sám a na ceste za Silverom ho sprevádza jeho starý otec, no neskôr si nájde schopnejších spoločníkov a spolu s pomocou skupiny ľudí, hovoriacich si Rebels sa postupne dostáva na stopu Fugeovi, nachádza tajomné orby a nespočetnými súbojmi sa pripravuje na boj so Silverom. Hmmm, neznie to príliš invenčne a originálne, no celé je to oživené množstvom odhalení, zvratov a zvláštnych postáv, ktoré posúvajú príbeh ďalej. Dej má jednoznačne spád, v priebehu jednej hernej hodiny sa tu odohrá to, čo by inde trvalo trikrát dlhšie. Napríklad stretnete čarodejníka Othiasa, u ktorého nájdete prvý orb a napovie vám, kde máte hľadať ďalší, po jeho úspešnom nájdení sa už rozprávate s Thaddeusom o prekonaní zaplavenej časti v meste Rain a keď sa vám to podarí, na scénu vstupuje Silverova dcéra Glass, ktorá hrá na obe strany a informuje vás o najbližších úskokoch svojho otca. Od stretnutia s Othiasom neprebehla ani hodina... Pritom sa nejedná o žiadne subquesty, všetko sú to udalosti z hlavnej dejovej línie. Z toho vyplýva, že takéto tempo deja si hra nemôže udržať celú hraciu dobu, teda ak by nemala scenár hrubý ako Vojna a mier. A to nemá. Takže... áno, je to krátka hra. Myslím, že dnešný skúsenejší hráč by ju v pohode zvládol za dva - tri dni pohodlného hrania. Niekedy je naozaj lepšie príbeh trochu naťahovať a nezavaliť hráča haldou informácii naraz.
Silver je lineárna hra, no nebral by som to ako zásadné mínus. Možno voľnejšie, slobodnejšie hry práve dnes letia, no určité prvky voľnosti sú aj tu, hoci je ich málo. Je to jednoducho hra, kde je vám jasné čo máte urobiť, ako to máte urobiť a kam máte ísť a ak v tom nebudete hľadať zápory, bohato sa vám odmení jedinečným zážitkom. Linearita a stereotypnosť sú dva rozdielné pojmy, hoci často je lineárna hra považovaná za nudný stereotyp. V tomto prípade je však opak pravdou, prejdete sa po mnohých lokalitách, každá je graficky iná, s osobitými nepiateľmi, hudbou a aj atmosférou. Fráza: „Hra ma zaujala najmä svojou atmosférou,“ sa dnes zmenila na otrepané klišé, ktorým vyjadrujeme to, že hra nie je ničím výrazná, no až taká stratená nie je. Skrátka ak chceme niečo pochváliť a niet veľmi čo, prichádza na rad atmosféra. No tu je však práve ona silnou zložkou hry, veď napríklad súboje s elitnými vojakmi v temnom oplechovanom hrade, kde krv nie je nič výnimočné, majú niečo do seba. Alebo zúfalý beh za loďou, ktorá odnáša Davidovu nastávajúcu v modrosivom upršanom doku mesta Rain sa radí medzi situácie, ktoré výrazne prospievajú atmos... ehm, dobrému pocitu z hry.
Všetky lokality vyzerajú tak dobre preto, že hra sa neplašila za vtedajším trendom – Tri dé hry = dobré hry, ale celý čas sa pohybujete po predkreslených obrazovkách. Tu si už iste mnohí hovoríte, že škoda strácať čas s niečim, čo je takmer sedem rokov staré, lineárne a ešte ani preskúmavať prostredie im to nedovoľuje v plnej miere. Rád by som však zahnal vaše obavy tým, že postavy, predmety a truhlice sú kompletne v 3D. A tým, že tie nakreslené obrazovky sú nakreslene skutočne vynikajúco. Designérom nerobí problém nakresliť napríklad na jednu obrazovku ulicu, schody a aj hradby a pritom to vyzrá celkom prirodzene a orientuje sa v tom ľahulinko. Všetko má vyzerať tak ako má, možno, že ešte aj lepšie. Kanály sú dostatočne slizké, väzenie pochmúrne, lúky plné teplých prieteľských farieb (lenže aj dosť nepriateľských nepriateľov ) a z ľadových jaskýň ten chlad priam sála. A pritom to lahodí oku aj výtvarne aj technicky – žiadne chybné textúry a bugy v grafike. Postavy sú zvyčajne na obrazovke malé, no keď sa na nich pozrieme bližšie, uvidíme, že na ich modeloch sa podpísal zub času. Poznať, že je to z „raného 3D“.
Počas hry David stretne ďalších päť postáv, ktoré si môže naverbovať do družiny, no maximálne môže mať naraz dvoch spolubojovníkov. Najprv to je lukostrelkyňa Sekune, potom bojovníčka Vivienne, ďalej nekompromisný killer Jug a dvaja mágovia, Cagen a Chiaro. Každý má svoje špecializácie, no to neznamená, že nebôže bojovať iným štýlom. Ak proste na nepriateľa zaberá len ohnivá mágia, tak nasadíme oheň aj Davidovi a napr. Jugovi, ale ich rany nebudú také účinné ako Chiarove. Alebo, ak je to nutné, aj Chiaro a Cagen vedia zaobchádzať mečom. Nepriateľov je veľa a iný typ znamená iná taktika. Zo začiatku samozrejme všetko sejmete mečmi na pár kliknutí, no čím ste ďalej, tým viac musíte taktizovať. Bossovia sú neoddeliteľnou súčasťou takýchto RPG sekačiek a tu majú obzvlášť vysoké postavenie. Každý z nich je iný, no ak odhalíte ich slabosti, poraziť ich nie je problém. David a jeho družina nezískava levely poda skúseností, ale level, hitpointy a mana sa zvyšujú každým bossom. A to teda poriadne. Na začiatku máte asi 80 životov, no na konci sa toto číslo blíži k 10000. Taká obluda vybavená dvojitým mečom a kombom armageddon prevalcuje jednoducho všetko. A keď je nablízku mág s liečivým orbom, tak je úplne po problémoch (teda ak nejaké nastali). Asi tušíte, o čo ide... podobne ako v novšom RPG SW:KoTOR je celá hra takmer prechádzka parkom až na záverečného bossa. Poraziť Silvera nie je až taký problém, no on však nie je tým najhorším a do skutočne posledného súboja idete s mizivou šancou. Niekto mal skvelý nápad neoddeliť Silvera a hlavného záporňáka savepointom, takže po každom neúspešnom pokuse treba znovu skoliť aj toho starčeka (on sa vážne ide ženiť ) Silvera. Spomenul som savepointy – vždy keď prejdete určitý úsek, zjaví sa levitujúci dedko, ktorý vám povie, že je kronikár a vaše skutky chce zaznamenať do svojej knihy legiend. S niečím podobným som sa ešte nestretol.
Zvuky a hudba sú na výbornej úrovni, hudba sa významne podpisuje pod výsledný zážitok a hlavne sa vždy mení. Iná hudba sa hodí na lúky Havenu (nie je to pravopisná chyba) a iná do pevnosti Metalon. Dabing je ušitý každému charakteru na mieru, len je chyba že ak si dáte titulky, dabing nie je, nepočujete nič a ešte musíte odklikávať monológy.
Celkovo patrí Silver medzi vynikajúce jednoduché RPG so zaujímavým príbehom, vysokou hrateľnosťou, trefnou hudbou, variabilnými prostrediami, ktoré vedia navodiť tú správnu atmosféru (sakra, povedal som to slovo!). Máte k dispozícii množstvo zbraní, mágie, magických zbraní, ktoré len čakajú na to, aby ste nimi pošteklili zopár potvoriek. Ak nepotrebujete ku šťastiu megalomanské RPG s dychvyrážajúcou slobodou a tony možností, naopak, dávate prednosť jednoduchosti a priamočiarosti, Silver by ste mali rozhodne vyskúšať. Hoci má už sedem rokov, stále nie je po záruke.