Godfather

Keď sa mi do pahýľov dostal Godfather, potešil som sa, v srdci ešte i po rokoch nesúc hrejivé spomienky na dlhé a radostné hodiny strávené pri Mafii. V tej chvíli som nemohol tušiť, že tep sa mi zrýchlil zbytočne. Ale poďme postupe.
Hra vás uvedie do 40tych rokoch minulého storočia, do amerického mestečka zvaného New York, preplneného zločineckými gangami, skorumpovanou polícou a v neposlednom rade mafiánskymi rodinami, z ktorých každá bojuje o to, aby mala svoje koryto plné. Jednou z nich je i rodinka Corleonovcov, ktorých farby tu budete reprezentovať.
Po úvodnom intre, menších kozmetických úpravách na vašom antagonistovi a uvedení do ovládania vás hra hodí priamo do víru vrážd a zrád.
Musím podotknúť, že som nevidel ani film ani knihou sa neprelistoval, neviem teda posúdiť, nakoľko sa hra drží svojej predlohy a či sa jej vôbec dokáže vyrovnať. Pravdepodobne nie.
Príbeh sa vám predostiera prostredníctvom plnenia misíí, ako to býva zvykom. Autori pravdepodobne predpokladali, že ich výtvor budú hrať ľudia znalí Puzzovho diela. Behom hry totiž stretnete množstvo postáv, ktorých zámery a pohnútky vám nikto neodhalí a častokrát pôsobia dojmom, že existujú len na to, aby vám zadali nejakú úlohu či zhynuli ako palivo pre príbeh. V mojom prípade to však rozhodne nefungovalo a viac mi bolo ľúto obchodníkov, z ktorých tlčiete výpalné ako týchto mocných hráčov New Yorkského podsvetia. Príbeh samotný je taktiež podaný dosť útržkovito a väčšia celistvosť by mu na škodu nebola. Veľa určite napovie fakt, že tri dni po dohraní si už ani nespomeniem, o čo presne tam išlo.
Godfather je mestská hra, podobne ako GTA či už spomínaná Mafia. Máte teda plnú voľnosť pohybu po uliciach New Yorku. Ten je rozdelený na 5 väčších celkov, z ktorých každý ovláda jedna rodina. Všade sú roztrúsené obchodíky, reštaurácie či nočné kluby, ktorých nešťastný majitelia odvádzajú mesačnú daň z ochrany. Ako od správnej mafiánskej včeličky sa od vás očakáva, že týchto poctivo pracujúcich občanov presvedčíte, aby platili práve vám. Na niekoho stačí namieriť brokovnicou, niekomu treba vybiť zopár zubov a niekoho prevedčíte až keď mu prestrelíte obe kolená a pridáte trochu škrtenia. Ak prekročíte prah ich lámania, zatnú sa a nedajú vám ani cent. Ľahká je však pomoc, stačí človiečika odprevadiť zo sveta a vrátiť sa na miesto činu o niekoľko minút neskôr. Úsmev na vás vrhá tá istá osoba, ktorú ste zabili a tvári sa, že sa nič nedeje a spokojne vám zaplatí. Škoda, že to takto nefunguje aj v reálnom živote =)
Na pohyb mestom okrem nôh antagonistu slúžia i rozmanité druhy dopravných prostriedkov. Presnejšie, 4 typy aút. Áno, je to tak, v celom New Yorku v 40tych rokoch poznali len náklaďáky, pomalé hranaté autá, rýchlejšie oblé autá a nesmieme zabúdať na športiačiky, smažiace si to mestom ako speeder zo Star Wars. Vozidlá môžu byť dokonca rôznofarebné. Koľká pestrosť, autori sa priam vybúrili. Ich fyzikálny model je na tom ešte horšie a ani zďaleka sa nedá prirovnávať k tomu, čo ponúkajú konkurenčné tituly spred niekoľkých rokov.
Po ťažkom a namáhavom dni si môžte zložiť hlavu a uložiť hru v tzv. safehousoch. Spočiatku máte k dispozícii len jeden, ale postupom času a s tučnejúcou peňaženkou si ich môžte zaobstarať niekoľko desiatok po celom meste. Dá sa tu i obnoviť váš zdravotný stav či doplniť rýchlo miznúca munícia.
Je to tak, v tejto hre sa strieľa a strieľa sa tu veľa. Vaša postava so sebou môže vláčiť tri druhy pištolí, brokovnicu, samopal, baseballovú pálku, pár výbušnín a vlastné päste. Zostava je to štandardná, ničím neprekvapí a hádam ani nesklame. Hordy nepriateľských rodín môžte kosiť či už automatickým zameriavaním alebo sa spoľahnete na vlastnú mušku. Milé je, že si môžete zameriať jednotlivé časti tela a protivníka odzbrojiť ranou do ruky, znehybniť priestrelom kolena či poslať na večnosť ranou do hlavy. Mafiáni nestoja na mieste ako teľce na odstrel, ale relatívne úspešne sa kryjú za rôzne predmety či steny a podobné kúsky dokáže stvárať i vaša postava, čo podstatne zvyšuje jej prežitia schopnosť.
Najviac zábavy si však človek užije pri boji zblízka. Hra sa pýši pomerne prepracovaným modelom súbojov. Nepriateľa môžte obsýpať niekoľkými údermi, zdrapnúť ho a otrepávať o okolie, škrtiť a podobne. Niet nad to, prehodiť obchodníka jeho vlastným výkladom, ak odmieta platiť.
Hnacím motorom hry sú misie. Na nich tento žáner či už stojí alebo padá. Godfather sa jednoznačne radí do druhej kategórie. Úlohy, ktoré dostávate sú takmer výhradne zamerané na usmrcovanie nepohodlných osôb či rozvážanie osôb pohodlných, najčastejším prípadom je skĺbenie týchto prvkov. Taktiež sú smutné neuveriteľne jednotvárne priestory, kde sa to všetko odohráva. V hre existuje dokopy asi 5 druhov interiérov, ktoré sa opakujú donekonečna a ak ste prešli jeden, prešli ste všetky. Dokonca ani rozmiestnenie nepriateľov sa nezvykne meniť. Ďalší nepríjemný prvok, ktorý som si nemohol nevšimnúť, je akési teleportovanie útočníkov za váš chrbát. Nestávalo sa to často, ale občas sa z ničoho nič za vami objaví chlapík s brokovnicou a pošle vás do ríše snov. Väčšinou sa však nič nedeje, objavíte sa u najbližšieho felčiara či checkpointu, jediným postihom vám je strata smiešneho obnosu peňazí. Až sa stráca zmysel ukladania pozície. Celkovo ma napadá jediná misia, ktorá stojí za zmienku, a to je stealth akcia, kde musíte tvrdohlavému producentovi vložiť hlavu jeho obľúbeného koňa do postele. I tá však bola príliš krátka a jednoduchá, podobne ako i celá hra. Ak sa sústredíte len na samotné plnenie úloh, zvládnete to celé za pár hodín. Potom už je len na vás, či sa chcete trápiť zaberaním každého jedného obchodíka pre svoju rodinu. Ja som ju až tak rád nemal =)
Ako milé spestrenie slúži akési dvíhanie prestíže hlavného charaktera. Za každú novú úroveň prestíže dostanete bod, ktorý sa dá zadeliť medzi 5 rôznych vlastností, ako je rýchlosť, výdrž a streľba. Prestíž vám stúpa vraždením protivníkov, plnením misií či získavaním nových teritórií.
Grafika sa mi zdala pomerne zastaralá a pravdepodobne by ani nezvládla porovnanie s Mafiou. Myslím, že to hovorí za všetko. Zato hudbu by som hodnotil výlučne pozitívne a očarila ma natoľko, že som ju nevypol. Čo v poslednom čase pri mnohých hrách, hlavne od Electronic Arts, zvyknem robiť =)
Celkovo mal tento počin obrovský potenciál, ktorý sa autorom nepodarilo využiť. Dokáže pobaviť, ale rozhodne nie na dlhší čas. Je to škoda, ale ako menšie spestrenie popri čakaní na Mafiu 2 to poteší.