Baldurs Gate 2

Upozornenie pre mladistvých: Táto hra nie je v 3D, nenájdete v nej bullet–time a nepotrebujete na jej spustenie 256 MB pamäti na grafickej karte. Tak, týmto upozornením som zároveň odhalil slabé stránky hry, teda ak by mali byť hodnotené podľa najnovších trendov. Myslím a poviem to otvorene, že „Baldur“ dnes už nemá čím zaujať mladých hráčov a to aj napriek všetkým kvalitám, ktoré z nej urobili legendu. Silný príbeh, prepletené osudy postáv, prepracovaný bojový systém a kúzla od výmyslu sveta jednoducho už nie sú v kurze, ak nie sú zabalené do precíznej grafiky a odprezentované ako hollywoodsky trhák.

Keď sa ma jeden kamarát opýtal, čo práve hrajem, povedal som mu, že to asi nebude poznať, lebo je to RPG a už trochu staršie. Potom Baldur’s Gate 2: Shadows of Amn uvidel v plnej paráde, počas boja s tieňovým drakom, no vysvitlo, že tú hru naozaj nepozná a ešte mi povedal, že som exot, keď hrajem takéto oldie gamez. Vraj sa na to nedá pozerať a Counter Strike je oveľa väčšia sranda (hlavne mapa de Dust päťstokrát za sebou).

Nemám mu to za zlé, ja som mal totiž pred piatimi rokmi (keď som bol v jeho veku) podobný názor na BG 1. Od súbojov som vtedy očakával väčšiu dynamiku, anglickým dialógom som skoro vôbec nerozumel (čeština z webu v nedohľadne) a keď som zablúdil do akéhosi dungeonu, kde ma zložil prvý vampír, s radosťou som to odinštaloval. Baldur’s Gate je klasické izometrické RPG od BioWare, ktoré si vyžaduje niečo viac ako rýchle reflexy a túžbu mať to čím skôr z krku. V tejto hre je potrebné uvedomiť si, že pravidlá, boj, kúzla, zbrane a všetky akčné momenty, aj keď sú brilantne prepracované, predsa ustupujú do pozadia kvôli ohromujúcemu príbehu, spleti osudov hrdinov a antihrdinov a živému hernému svetu. Hráč by mal byť otvorený všetkým dobrodružstvám, vyskúšať všetky questy a ochotný dôsledne čítať dialógy. Skrátka, mal by vyzrieť. Dal by som tejto hre rating 17+ a to nie kvôli násiliu, ale skôr preto, aby hra neostala nevychutnaná a neprežitá.

Po viacerých odporúčaniach zo strany skúsenejších hráčov som sa na tento kúsok odhodlal aj ja. A dobre som urobil. Hoci som pomyselnú vekovú hranicu splnil, ajtak som ostal po začiatku hry mierne sklamaný. Odchovaný na plošinovkách a racingoch, neskôr na FPS som podobne ako pri BG 1 čakal krvavé bitky, ohromné sekery a ultramegasilné kúzla. Namiesto toho som videl len zopár postáv uveznených v celách a akéhosi Irenica, ktorý kecá niečo o Bhaalovej esencii a snaží sa hrdinu v sklenej klietke umoriť pomocou kúzel, ktoré veľmi efektne nevyzerali. Neskôr sa môj hrdina (warrior – berserker, ako inak ) prebil z Irenicovho žalára na denné svetlo, no stratil Imoen, výbornú kúzelníčku a tak ju bolo treba nájsť v obrovskom meste Athkatla. Vyzeralo to na hlavný quest, ktorý sa zvyčajne rieši sám, tak som sa tým nezaoberal . Potom som sa dlho nezaoberal celou hrou, lebo mi pripadala extrémne nudná a zamotaná. Ničomu som nerozumel, o motívoch konania hrdinu a NPC postáv som nemal ani potuchy (rozhovory som len odklikával a vyberal najmierumilovnejšie odpovede – aby som si niekoho nepohneval) a potulovať sa vo veľkom meste zbierajúc questy sa mi tiež nepáčilo.

Na mierny nátlak istého Baldurana som napokon hru dokončil a som rád, že som ju nevymazal. Aj keď som preto musel obetovať viac času, ako som pôvodne chcel. Na internete som sa dozvedel o pozadí motívov v BG 1, čo je dosť dôležité, lebo dvojka na prvý diel takmer priamo nadväzuje. Dialógy som začal poctivo čítať, niekedy aj so slovníkom (hurá, hurá, onedlho je... ) a po prvých úspešných questoch sa otvorili nové, zaujímavejšie a náročnejšie, ktoré napokon nasmerovali kroky mojej partičky do blízkych hôr a tiež do temného Podtemna. Je samozrejmé, že s pribúdajúcim herným časom pribúdajú skúsenosti, zbrane, artefakty, kúzla, elixíry a rôzne špeciálne schopnosti. Ale taký náhly rozvoj postavy sa len tak nevidí. Počas prvých krokov v Athkatle a priľahlých oblastiach (prvé kroky tvoria skoro tretinu hry) sa postavy párkrát dostanú na vyšší level, no zmeny sú len minimálne. Keď si však poviete, že máte už mesta dosť a chcete zažiť poriadnu divočinu a postúpiť tak v príbehu, stačí zájsť za určitými postavami, ktoré majú informácie, kde sa Imoen nachádza a po splnení pár úloh zaplatiť sumičku a vybrať sa do skutočného sveta Baldur’s Gate.

Akonáhle opustíte mesto, začína sa konečne popri zaujímavých dialógoch aj rovnako zaujímavý boj. Nepriatelia zosilnejú, hra sa stane trochu lineárnejšou a expy, super zbrane a špeciálne vlastnosti sa pohrnú jedna radosť. Tieto pasáže by si iste vychutnal i mainstreamový hráč, škoda len, že začiatok je trochu viac textový ako bojový a to odradí väčšinu neskúsených hráčov. Boje nie sú tak strašne ťažké, aby neboli zvládnuteľné, každý povinný súboj „sa dá“ ale majú super vlastnosť. Sú vždy napínavé. (Ak vás samozrejme nenapadne partia namyslených škretov, ktorí odletia po jednom Fireballe.) Mágovia využívajú slušný repertoár kúzel a v boji nikdy neviete, čo a v akom poradí si na vás pripravili. Rôzni nepriatelia si vyžadujú rôzne taktiky a myslím tým skutočne rôzne, skúste napríklad vletieť medzi Mind Flayerov len tak naľahko a nevydržíte ani minútu, hoci za rovnakých podmienok ste zložili partiu Golemov, ktorí vôbec nie sú slabí. Proti nemŕtvym nájdete špeciálne zbrane a v súbojoch s démonmi pomôžu kúzla kňaza, ktorý inak do boja priamo nezasahuje. Zlodej môže využívať skryté útoky z tieňa a zostať tak neodhalený a druid sa môže premeniť na extrasilného veľkého vlkodlaka.

Možností, ako hrať je veľa, záver je síce ten istý, cesta k nemu je tiaž len jedna, ale na nej sú stovky odbočiek. A práve tie robia z BG 2 hru, ktorú si budete chcieť zahrať ešte raz. Do šesťčlennej partie si okrem hlavnej postavy vyberáte ešte asi z 15 ďalších spoločníkov a na ich výbere závisí aj celá atmosféra hry. Každý je jedinečný a svojimi hláškami spríjemňuje, pobavuje alebo znepokojuje. Máte v družine bezcitného a krutého Korgana a zároveň jemnú a nevyrovnanú Aerie? Korgan pravdepodobne slovnými útokmi a nemiestnymi žartíkmi zabezpečí, že Aerie odíde. Arogantný ale inteligentný Edwin tiež nemá veľa spoločnej reči napríklad s pomäteným dobrákom (a silákom) Minscom. S každou postavou sa spája osobitný quest, ktorý napovie viac o osude dotyčného. S niektorými postavami opačného pohlavia ako hlavný hrdina je možné mať vzťah, iným zase môžete prehovoriť do duše a zmierniť ich chuť pomstiť sa alebo zdieľať bolestné spomienky spoločne. Práve vzťahy medzi postavami a ich spojitosti s hlavnými zloduchmi a celkové pozadie postáv vytvárajú z tejto hry skvost. Niektoré časti sa naozaj vyrovnajú knihám. Rozuzlenie príbehu nie je prekvapivé, na to si musíte zahrať nemenej kvalitný datadisk, v ktorom sa cesty odvážnej družiny za tajomstvom Bhaala a jeho posolstva definitívne končia.

Alebo nie? Pripraví nám BioWare ešte jednu nádielku kvalitnej hry, na ktoré vám ostanú úžasné spomienky? Na tom nezáleží, rovnako ani na tom, aké je tu maximálne rozlíšenie, prečo grafické efekty nevyzerajú k svetu a že hudba je až príliš patetická. Hlavné je, že si to zahráte pekných pár hodín a kvalita hry prekonáva súčasné tituly poľahky. Kto chce, ten si Baldur’s Gate nájde. Nebude ľutovať napriek pomalému začiatku a zložitosti dialógov. Nie je to dokonalá hra. Nie je dokonca ani moja najobľúbenejšia, ale má v sebe niečo neuveriteľne pôsobivé a jedinečné. Ja s radosťou odporúčam.