Metal Gear Solid 2: Substance

Metal Gear Solid. Tri slová, ktoré majú pre drvivú väčšinu majiteľov - nielen - Playstationu magický význam. Hra, ktorá právom patrí do siene slávy, medzi azda najlepšie videohry, ktoré kedy uzreli svetlo sveta. Séria, ktorá spôsobila skutočnú revolúciu síce až svojím tretím dielom, no tá revolúcia je badateľná dodnes - o stealth akciu by ste pred rokom 1998 sotva narazili a dnes má aspoň tieto prvky snáď každá druhá hra. A majstrovsky napísaný námet a scenár Hidea Kojimu nie je o nič menej dôležitým dôvodom kultového statusu tejto hry, možno práve naopak.

Toto však nie je recenzia jednotky - a hovoriť o nej by bolo zbytočné. Veď snáď každý hráč už o nej aspoň počul, ak už nie hral. Druhý diel Metal Gear Solidu, no v skutočnosti štvrtý diel série Metal Gear, bol po svojom predchodcovi netrpezlivo očakávaný.
Po istom čase, tak ako v prípade jednotky, vyšla reedícia, tentokrát pod menom Substance. Najskôr na Xbox, neskôr na PS2 a nakoniec aj na PC - a práve z poslednej z týchto verzií sa vám pokúsiť podať moje zážitky.

Snáď najdôležitejšou zložkou tejto hry je jej príbeh. Aj tentokrát je vidieť, že Kojima sa vyžíva v komplikovaných, politických, konšpiračných a všemožných iných zápletkách. Scenár je napísaný skutočne dobre, postavy pôsobia v podstate ľudsky, nie sú vykreslené čiernobielo. V tomto sa mi páčil najmä charakter Fortune, ktorá tu síce nevystupuje príliš často, no v závere hry sa stala jednou z mojich obľúbených postáv v tomto príbehu. A pretože je to Metal Gear Solid, stretnete tu starých známych ako sú Solid Snake, Revolver Ocelot či Otacon.
Za Snaka si však zahráte iba úvodnú časť hry, kapitolu Tanker, ktorá slúži ako akýsi prológ k druhej, hlavnej kapitole Plant. Snake sa po udalostiach na ostrove Shadow Moses (MGS) stal členom organizácie Philantrophy, spolu s Otaconom a Mei Ling, ktorá sa venuje zabraňovaniu hrozby zbraní Metal Gear. A práve nový typ, Metal Gear RAY, sa má nachádzať na tomto tankeri, kde ho má Snake vyfotiť a získať tým dôkaz o jeho existencii. V prekvapivom slede udalostí sa však celý tanker potopí a Snake je prehlásený za mŕtveho.
Tu sa začína hlavná dejová osa hry. Na mieste havárie je vybudované zariadenie Big Shell, ktoré sa venuje čisteniu toho, čo po katastrofe v mori zostalo. A práve sem je vyslaný nový člen jednotky FOXHOUND, Raiden, do ktorého kože sa na zvyšok hry prenesiete. Jeho úlohou je zachrániť rukojemníkov, medzi ktorými sa nachádza aj prezident a sú tu držaní teroristami - bývalými ruskými vojakmi, ktorých vodcom je údajne práve Solid Snake. Čoskoro však zistí, že všetko je omnoho komplikovanejšie - sú tu ešte štyria členovia skupiny Dead Cell, každý so smrteľne nebezpečným talentom, a istý generál Pliskin, ktorý sa až príliš nápadne ponáša na Solid Snaka. Ale na konci nič nebude také, akým sa na začiatku zdalo...

Podľa môjho názoru bola konverzia prvého dielu na PC viac než podarená - bola vylepšená grafika, ovládanie nebolo predimenzované a celkovo sa dala táto konverzia označiť za podarenú. Bohužiaľ, hneď na začiatok treba povedať, že pri druhom dieli sa to nestalo pravidlom. Grafika je síce krajšia, no v súčasnosti je bez patchu nemožné túto hru už ani rozbehnúť (teda rozbehnúť áno, ale bez textúr :)). Aj pri súčasnej dostačujúcej konfigurácii (Tomb Raider Legend som si zahral bez problémov a v plynulosti) sa pri vyššom počte postáv na scéne hra rapídne spomaľuje, aj keď našťastie tých postáv na obrazovke až toľko bývať nezvykne - najvýraznejšiu výnimku tvorí možno iba záverečná časť prológu Tanker, kde sa zúčastníte prednášky pre vojakov o novom Metal Geare.
Pri technických nedostatkoch mi nedá nespomenúť ovládanie. Praktickému ovládaniu z prvého dielu môžete tak akurát zamávať aloha, a ak ste odkázaní na klávesnicu, pravdepodobne podstúpite zvykaciu fázu. Našťastie som si ja hru zahral (z veľkej časti) s gamepadom, kde je ovládanie predsa len omnoho pohodlnejšie. Ale ani to nebolo bez problémov - v záverečných fázach hry musíte používať meč, ktorý sa na PS2 ovládal pravou analógovou páčkou. Na PC je to myš - no nie je to až tak strašné, ako to môže znieť. Pohodlné však tiež práve nie. Potom je možno trochu zarážajúce, že pri zameriavaní z prvej osoby myšou možné mieriť nie je. A to by najmä v sniperských pasážach iste nebolo na škodu. Navyše sa mi ešte doteraz túto hru nepodarilo žiadnym prirodzeným spôsobom vypnúť - escape vás hodí na plochu windowsu a nepomôže ani alt+F4. Takže po stlačení escapu sa žiadne menu ako minule nekoná.
Drobné výhrady som mal možno aj k scenáru, najmä v závere hry. Ako taký je, myslím si, vynikajúci a originálny. No tak ohurujúci ako ten jeho predchodcu mi už neprišiel. No aj tak sú jeho myšlienky veľmi, veľmi zaujímavé. Taktiež boli členovia FOXHOUNDu v jednotke lepšie vypracovaní po charakterovej stránke - v Dead Cell z tohoto hľadiska možno vyčnieva len Fortune. A bez prezrádzania čohokoľvek len poviem, že záverečná scéna mi prišla možno trochu príliš "americká".

Scenár však treba jednoznačne spomenúť ako klad hry. Možno nie je úplne dokonalý, ale bude to zrejme práve dej, ktorý vás k hre priková a nepustí. Ja osobne som aj uvítal zmenu hlavného hrdinu - sérii ako takej to iba dodáva na rozmanitosti (aj keď sa za Raidena hrá presne tak, ako za Snaka) a musím povedať, že mi Quinton Flynn (daboval Raidena) pripadá byť lepším hercom ako David Hayter (Snake), ktorého prejav mi prišiel neskonale monotónny už na začiatku hry. A v závere hry, kedy mal svoje repliky podfarbiť nejakými emóciami, sa tak jednoducho nestalo.
Nespočetné animácie, ktoré si počas hrania pozriete, sú tiež vynikajúce a ani náhodou nudné. Mnoho z nich trvá mnoho minút, ale stoja za to - a tie ingame vyzerajú, prirodzene, lepšie ako tie z jednotky.
No a potom sú tu bonusy edície Substance - desiatky VR misií a extra misie Snake Tales, ktoré, myslím si, určite minimálne vyskúšate.

Záverom však musím povedať, že túto hru môžem každému len odporučiť. Napriek jasným nedostatkom, ktoré pramenia predovšetkým z toho, že ide o port z konzoly (je však prinajmenšom čudné, že si nikto nebral príklad z predošlého dielu), ide stále o Metal Gear Solid, ktorý svojmu predchodcovi hanbu ani náhodou nerobí.