Manhunt

James Earl Cash strávil v cele smrti za svoje činy 3 roky a dnes večer ho čaká trest smrti a to poprava smrtiacou injekciou. Poprava bola vykonaná, ale nič nie je také ako to na prvý pohlaď vyzerá a smrtiaca látka bola v skutočnosti iba silné sedatívum. V tmavej a temnej miestnosti tajomný hlas prebúdza podráždeného Casha zo spánku. Hlas z reproduktoru mu prikazuje, aby si nasadil slúchadlo a oznamuje mu, že dostáva druhú šancu, pokiaľ bude hrať podľa jeho pravidiel a pristúpi na jeho krvavú a úchylnú hru. Sedatívami omámený Cash nemá na výber a brána do Carcer City sa otvára. Najdlhšia noc v živote Jamesa Earla Casha sa práve začala.

Takto začína hra Manhunt od Rockstar North, tvorcov kontroverznej série Grand Theft Auto. Samotný Rockstar ma pravdepodobne záľubu v súdnych sporoch a škandáloch, pretože po sérii Grand Theft Auto je Manhunt ďaľšou hrou, ktorá si o aféry doslova koleduje. Prečo tomu tak je, to si hneď povieme. Manhunt by sa dal definovať ako akčná stealth hra s prvkami third person shooter, čerpajúca inšpiráciu vo filmoch Running Man (koncept), 8mm (prevedenie) a určité prvky atmosféry a násilia by hra mohla čerpat aj z filmu Cobra (aspoň z jeho prvej polovice). Už úvodné intro a menu v štýle snuff DVD naznačujú, že v tejto hre asi slnko svietiť nebude a milým úsmevom to dotiahnete maximálne tak do márnice. V hre sa zmocníte úlohy spomínaného kriminálnika Casha, ktorý za cenu svojej slobody a prežitia bude musieť počúvať a poslúchať hlas patriaci režisérovi tohto brutálneho divadla krvi a násilia. Je ním Lionel Starkweather, bývalý hollywoodsky režisér, ktorý teraz v podsvetí natáča svoje snuff filmy, alebo ako ich on nazýva - Manhunty a vás si vybral len ako svoju ďaľšiu „hviezdu“. Starkweather vás bude sprevádzať väčšiou časťou hry po starých a opustených štvrtiach mesta Carcer City, v ktorých vládnu gangy šialených vrahov, psychopatov a násilníkov. Jeho požiadavky sú jasné: zakrádať sa a čo možno najbrutálnejším spôsobom eliminovať každého, kto sa vám postaví do cesty. To je v podstate cieľom celej hry. Nič viac, nič menej. Na tom by však nebolo nič popudzujúce a kontroverzné keby...

Keby sa eliminácia nepriateľov nevykonávala spôsobom nutných popráv (ktoré mimochodom vyzerajú veľmi reálne), pretože klasický boj na „férovku“ sa v tejto hre naozaj nevypláca. Taktiež potešenie režiséra jasajúceho nad práve vykonaným krvavým dielom, či masakrom (výber je na vás podľa momentálneho duševného rozpoloženia), je oveľa väčšie ako z „klasickej“ pouličnej bitky. Princíp exekúcii je pritom veľmi jednoduchý, nenápadne sa priblížit poza chrbát nepriateľa a zaútočiť určitým predmetom alebo zbraňou. Popravy je možné vykonávať v 3 stupňoch: základná, násilná a brutálna. Čím dlhšie sa Cash sústredene plíži za svojou obeťou, tým vyšší stupeň popravy vykoná. V tom nasleduje strih a in-game animácia popravy z pohľadu priemyselnej kamery. Na obrazovke je okrem iného vidieť rôzne (aj krvavé) prskance a kixy v štýle analogového záznamu a taktiež uhol zobrazenia sa pri poprave variabilne mení, takže nehrozí nástup stereotypu počas sledovania exekúcii rovnakou zbraňou a spôsobom. Toto je hlavný dôvod, prečo je hra v Európe predávaná až od 18 rokov a v USA dostala hodnotenie Mature (17+). V krajinách ako Nový Zéland a Austrália je dokonca predaj Manhuntu (už klasicky) zakázaný.

J.E. Cash je síce tvrdý chlapík, ale prázdne ruky sú slabý argument proti presile, takže je nutné sa vyzbrojiť. Zbrane sú rozdelené do 4 skupín: primárna, sekundárna, vrhacia a jednorázova, pritom je možné z každej skupiny niesť súčasne len jednu zbraň, čiže bude treba si premyslieť, ktorú zbraň odhodiť a ktorú si vziať so sebou. A čím sa bude náš hlavný hrdina (ak ho takto možeme nazývať) oháňať? K dispozícii má celkom slušnú zásobu zbraní pozostávajúcu z mačety a drevenej alebo kovovej pálky (v samotnom závere sa k ním pridáva aj motorová píla) v skupine primárnych zbraní. K sekundárnym, ale tiež veľmi účinným patrí kladivo, páčidlo, sekáč na mäso, sekera, kosák, drevený a policajný obušok. Na odlákanie pozornosti dobre poslúžia tehly, fľaše, plechovky alebo hlava nebohého nepriateľa. Ako sa dá využiť dobre mierený hod tehlou určite netreba nikomu vysvetlovať. Bohužiaľ niektoré zbrane ako plastové vrecko, nôž, sklenený črep, drôt či drevený kolík majú nižšiu životnosť, takže je ich možné použiť iba raz. Avšak nie každá situácia sa dá vyriešiť po tichu a k slovu sa dostanú aj pištole, revolvery, samopaly, útočné pušky, sniperky a brokovnice.

Rôznorodosť nepriateľov je široká a gangy vyzerajú veľmi originálne, taktiež ich správanie a reakcia na rovnakú situáciu je rozdielna. Na začiatok sa stretnete s gangom prezývaným The Hoods. Členovia sú maskovaní roznými kuklami a pančuchami, proste klasický pouličný gang. Neskôr sa ocitnete na území ovládanom sadistickými neo-nacistami The Skinz, kde väčšina členov nosí hokejové masky. Charakteristickí sú svojími rasistickými pokrikmi a neustálym nadávaním na všetko možné i nemožné. Agresivní The Innocentz sa rozdeľujú do dvoch skupín: The Skullyz a The Babyfaces, pričom prvá skupina sa vyznačuje malovaním lebky na tvári a druhá detskými maskami. Posledným gangom sú blázni, psychopati, sadisti a sérioví vrahovia, ktorí si vravia The Smilies. Ich členovia svoju tvár skrývajú za žlté masky, zdeformované po predchádzajúcich bojoch a so zaschnutou krvou svojich obetí. Ich prejavy sú častokrát psychopatické, od rôznych škrekov až po rozprávanie sa samých so sebou. Do cesty sa Cashovi ešte postavia Wardogs, skupina bývalých členov špeciálnych jednotiek vedená Ramirezom, pravou rukou Starkweathera, ktorý má dohliadať na Casha, aby sa im nevymkol z rúk. V závere do hry ešte vstúpi podplatená polícia, členovia špeciálnej policajnej jednotky SWAT a Cerberus, osobná stráž Lionela Starkweathera.

AI oponentov je na celkom slušnej úrovni, takže keď Casha niekto spozoruje, zakričí a privolá si ostatných. Rovnako keď protivník zbadá, že máte lepšiu zbraň, tak utečie a zavolá si pomoc. Keď sa dáte na útek tak sú lovci obzvlášť vytrvalí a nedajú vám pokoj, kým im nezmiznete z očí a niekde sa neskryjete. Pri prestrelkách sa kryjú, snažia sa vás obísť a podobne. Najdú sa však aj nedostatky, hlavne pri skrývaní sa v tieňoch. Vtedy nepriateľ uprene pozerá vaším smerom do tmy a pri tom Cash od neho stojí vo vzdialenosti nie väčšej ako jeden meter. Taktiež keď v jeho blízkosti udriete päsťou do steny automaticky vás v tieni "zazrie" napriek tomu, že bola medzi vami stena. Aby ste to nemali predsa len také ťažké, tak vás Rockstar vybavil radarom, na ktorom Cash vidí svojich nepriateľov, keď ich začuje alebo ich má vo svojom zornom poli.

Po stránke zvuku nie je hre co vytknúť. Zvuky zbraní sú reálne a výkriky úbožiakov počas popráv sú dosť vierohodné a človek má z toho miestami až zmiešané pocity. Lovci po vás pokrikujú rôzne nadávky, vulgárnosti a provokácie, rovnako keď nájdu mŕtvolu svojho kamaráta, tak to patrične, niekedy vtipne, okomentujú. Soundtrack má na starosti Craig Conner (zodpovedný za všetky kompilácie GTA soundtrackov) a okrem úvodnej skladby ide väčšinou o ambientnú industriálnu hudbu doplnenú klasickými hororovými stringami, ruchmi a efektami. Jej účelom nie je sprevádzať vás, ako to poznáme pri iných hrách, ale dotvárať dokonalú atmosféru strachu (a nutno dodať, že sa jej to darí) spolu s tlkotom Cashovho srdca.

Graficky nie je na tom Manhunt práve najlepšie, čo sa dalo pri konverzii predpokladať, ale nie je to ani nejaká veľká katastrofa. Hru poháňa optimalizovaný a modifikovaný engine z GTA3, ktorý je použitý v GTA Vice City. Hra beží plynule aj na starších počítačoch a minimálna zostava s 1GHz procesorom, 192 MB RAM a 32MB GeForce 2 je viac ako optimistická a spolu s nenáročným ovládaním pomocou klávesnice a myši si hru užije takmer každý.

Samotný príbeh tiež nie je zrovna najsilnejšou stránkou hry. Je skôr žánrovou kombináciou spomínaných filmov. Od začiatku je jasný a priehľadný a žiadne veľké zvraty sa v ňom nekonajú, rozhodne však stojí za pozornosť. Manhunt obsahuje 20 úrovní (+ 4 bonusové). Od klasických opustených a rozpadnutých mestských štvrtí a vrakoviska, cez starú zoologickú záhradu, psychiatrickú liečebňu a väzenie, až po vlakovú stanicu a honosné sídlo. Hernú dobu predlžuje miestami až prehnane vysoká obtiažnosť v druhej polovici hry a v kombinácii s ukladaním pozície pomocou checkpointov je to niekedy horšie ako nedeľný obed u vašej „milovanej“ svokry. Napriek tomu by si Manhunt nemali nechat újsť predovšetkým hráči akčných hier a stealth, ak vám nevadí kombinácia týchto dvoch prvkov so značnou brutalitou, ktorá sa v tomto prípade stáva tak trochu dvojsečnou zbraňou a nemusí osloviť každého. Táto hra ale ide trochu inou cestou ako ostatné. Kto však akceptuje akciu, stealth a brutalitu bude sa baviť kráľovsky, ostatní asi nie.


Plusy
+ brutalita a variabilita popráv a zbraní
+ originálni nepriatelia
+ atmosféra
+ nízke HW nároky
+ herná doba

Mínusy
- brutalita nemusí sadnúť každému
- grafika
- vyššia obtiažnosť v druhej polovici hry
- spôsob ukladania hry pomocou checkpointov