Dá sa povedať, že roky čakali hráči na ohlásenie tretej časti kultovej akčnej RPG Diablo. Sen sa stal skutočnosťou a nahradila ho iná túžba, aby sa Diablo III objavil čo najskôr. Uplynie veľa vody, kým sa táto hra napokon ocitne na našich hard diskoch a my sme si povedali, že dovtedy nezaškodí trošku nostalgicky zaspomínať na jej predchodcov a zamyslieť sa nad tým, kam obľúbená séria od Blizzardu speje.

Diabolská (Diablovská) história

Diablo (1997)

Ani sa to nezdá, ale prvý Diablo má za sebou už viac ako desať rokov a ja si dodnes spomínam na demoverziu, ktorá predchádzala vydaniu tejto hry. A na havrana, ktorý v úvodnom videu, vyďobol oko z pohodenej mŕtvoly... Dedinka Tristram s hŕstkou obyvateľov, s ktorými ste mohli obchodovať, bola jediným spojením s týmto svetom. Drvivú väčšinu času hráč strávil v podzemí s dokonalou desivou atmosférou a hordami všakovakých kreatúr, roztrúsených po jednotlivých podlažiach.

Hra ponúkla tri hrateľné postavy: bojovníka, mága a lukostrelkyňu (respektíve zlodejku). Každý mal samozrejme lepšie predpoklady pre to svoje povolanie plus jednu špeciálnu schopnosť. Bojovník dokázal opravovať poškodené zbrane a brnenie, mág dobíjať magické palice a zlodejka videla a odstraňovala pasce. Vhodným rozložením bodov na každej novej úrovni ste mohli vytvoriť aj celkom dobrý kompromis hoci aj medzi všetkými povolaniami (údajne preto, že povolanie malo byť pôvodne len jedno s tým, že hráč sa bude orientovať podľa chuti). Totiž všetka výstroj a naučenie kúziel v hre boli podmienené iba atribútmi.

Určite nezabudnuteľnou postavou je Deckard Cain, ktorý hrdinu oboznamoval s temnou históriou Tristramu, rozprával mu o boji nebies a pekla o troch pekelných bratoch, z ktorých najmladší - pán teroru - má meno Diablo. Hovoril aj o mágovi Horadrimovi, ktorý uväznil diabolskú trojicu do takzvaných kameňov duší. Diablov kameň dlho spočíval ukrytý v jaskyniach pod Tristramom a slabol. Lenže pánovi teroru sa telepaticky podarilo získať služobníka spomedzi ľudí. A bol to práve arcibiskup Lazarus, ktorý doviedol do pasce kráľovho syna, princa Albrechta, ktorého telo sa po zlúčení s kameňom stalo základom novej formy Diabla. Kráľ Leoric bol zúfalý a v slepej dôvere posielal ľudí za sprievodu zradného Lazarusa do bludiska, kde však našli len záhubu. Vrátila sa len hŕstka rytierov a panovník, obalamutený arcibiskupovými lžami, ich chcel dať popraviť. Chrabrý sir Lachdanan dal kráľovi ranu z milosti, aby ukončil jeho šialenstvo, Leoric však stihol prekliať svojich niekdajších ochrancov a tak sa z nich stali nemŕtvi rytieri v službe pekelných mocností.

A vtedy prichádza na rad hráč - hrdina, na ktorého čaká 16 podzemných úrovní od kamenných chodieb katedrály (1-4 úroveň), cez katakomby (5-8) a jaskyne (8-12), až po pekelnú priepasť (13-16), kde po zabití arcibiskupa Lazarusa číha samotný Diablo.

U hry Diablo sa často zvykne uvádzať rok realizácie 1996, to však bola hra len „gold“ a oficiálny dátum vydania je 3. január 1997 a má ju na svedomí Blizzard North. V tom istom roku, ale o niekoľko mesiacov neskôr, sa objavila jediná oficiálna expanzia Diablo: Hellfire, tentoraz však z produkcie Sierra Entertainment. Ponúkla niekoľko extra úrovní a malé vylepšenia. V roku 1998 bol potom Diablo zrealizovaný v ochudobnenej verzii na platforme PlayStation a hru publikovala spoločnosť Electronic Arts.

Diablo ponúkol náhodne generované úrovne a mal obsahovať niektoré veci navyše, ktoré však napokon neboli do hry implementované. Napríklad knihy kúziel mali obsahovať 6 strán, nakoniec však obsahovali len 4, na 18 stránke manuálu dokonca bol záber so 6 stranami a údajne niektoré nepoužité kúzla by zručný hacker dokázal extrahovať a sprístupniť, pretože sú ukryté na CD s hrou. V dedinke sa mal pôvodne nachádzať aj kňaz Tremain, na CD sa nachádzajú zvukové stopy s jeho hlasom. Medzi nezrealizovanými úlohami bolo aj zničenie a oslobodenie padlého anjela Izuala a zabitie démonky Andariel. Tieto questy sa napokon objavili až v Diablo II. Na CD sa majú nachádzať aj dve predelové scény nepoužité v hre. Prvá sa mala zobraziť po vstupe do hniezda krvilačného mäsiara (butchera), v druhej sa mal zjaviť Diablo zbierajúci silu, keď hráč nesplní (nakoniec vypustenú) úlohu Map of The Stars.

Diablo II (2000)

Záver prvého Diabla naznačoval, že by sa mohlo objaviť pokračovanie. Pokoriteľ temného lorda nakoniec sám podľahol sile kameňa duše a stal sa novým Diablovým hostiteľom. Počas štyroch rozsiahlych aktov sa hráč dozvedá pravdu o temnom pútnikovi a o tom, ako napokon pôvodný hero podľahol pekelnej moci. Aj o tom, ako Diablo použil kamene duše a oslobodil svojich bratov, pána nenávisti Mefista a pána deštrukcie Baala a ako mu padlý anjel Izual poradil, ako ďalej naložiť s týmito kameňmi. Hráč musí poraziť až štyroch mocných bossov na konci každého rozsiahleho aktu, ktoré sa odohrávajú v otvorenej krajine v blízkosti Tristramu, na púšti, v džungli a napokon v samotnom pekle. Medzi nimi je Mefisto a napokon Diablo, ale hráči dobre postrehli, že chýba Baal...

Tentoraz je povolaní až päť: barbar, palatín, amazonka, nekromancer a kúzelníčka. Sú vyhranenejšie, mnohé predmety sú určené výlučne pre danú postavu a do hry je implementované priam revolučné členenie zručností, ktoré sa v miernych úpravách dodnes používa v mnohých RPG, ale aj MMORPG. Každý hrdina má tri druhy schopností, ktoré obsahujú rozvetvený sortiment konkrétnych, vzájomne prepojených kúziel, pasívnych a aktívnych bonusov a útokov, ktoré sa dajú zlepšovať o niekoľko úrovní.

Okrem toho v hre zaujali runy a farebné kamene, ktoré sa dali vkladať do výstroje a zlepšili tak efekt vybraných zbraní a brnení. Priam famózna je však Horadrimova kocka, do ktorej sa dali ukladať tieto kamene, ako aj klenoty a ich vhodným kombinovaním vznikli silnejšie predmety, runy a prstene. Vtipným doplnkom je aj tajný kravský level, ktorého základy naznačil už prvý Diablo. Jedná sa o eliminovanie šialených kráv (zaujímavé, že sa to objavilo ešte pred reálnou chorobou s týmto označením :-)) v špeciálnej úrovni. Dalo sa tam dostať po prejdení celej hry na normálnej úrovni a potom bolo treba vložiť do Horadrimovej kocky zvitok mestského portálu a drevenú nohu chlapca Wirta, ktorého zvyšky sa objavili vo vypálenom Tristrame.

Diablo II sa stal jednou z najpopulárnejších online multiplayerových hier a svoju popularitu si zachováva prakticky až dodnes. Okrem živých hráčov vám pri boji mohla pomôcť jedna z niekoľkých bojových postáv, ktoré ste získali v mestách a dokonca bolo možné dať jej vlastnú výstroj, čím sa zlepšil jej efekt.

V roku 2001 si hráči konečne mohli vyrovnať účty s tretím pekelným bratom vďaka expanzii Diablo II: Lord of The Destruction. Datadisk priniesol dve nové povolania, vrahyňu a druida, vyššie rozlíšenie (800x600), nové teritórium, zasneženú barbarskú vysočinu, kde vo finále, v piatom akte, samozrejme číhal Baal. Diablo II sa dočkal špeciálneho prídavku na battle.net s názvom Uber Tristram, so špeciálnymi úlohami a tromi „uber pekelnými bratmi“. Taktiež sa objavili aj rôzne mody a editory, žiadny však nebol oficiálny.

Diablo III

Bol vytúžený ako prvé milovanie a Blizzard skrátka raz musel oznámiť, že je vo vývoji. Tak sa aj stalo na prestížnom evente, ktorý sa konal v Paríži koncom júna 2008. Už v prvých dňoch hra vzbudila búrlivé ohlasy, nevyhla sa však ani prvým kritikám a to, prekvapivo, zo strany samotných fanúšikov. Nič to však nemení na tom, že Diablo III je túžobne očakávaný, hoci aj s určitými pripomienkami na jeho adresu. Prognózy sú, že hra vyjde v roku 2010, ale jediná reakcia od vývojárov je k tomu: „Hra bude vydaná, keď bude pripravená.“ Čakatelia sa rozhodne dajú počítať na milióny.

O hre zatiaľ vieme, že je plánovaných 5 postáv, medzi ktorými sa objaví barbarian, disponujúci hrubou silou a witch doctor, ktorý bude vyvolávať rôzne kreatúry a zosielať na nepriateľov choroby a ničivé insekticídy. Všetky postavy budú mať mužskú aj ženskú alternatívu. Nový 3D engine bude zahrnovať Havok fyziku, zničiteľné objekty (ako napríklad padajúci múr) sa budú dať efektívne využiť pri eliminovaní oponentov. Tvorcovia sľubujú nový systém úloh a vývoj postavy s využitím praktického ovládania pomocou myši. Užívatelia sa môžu tešiť na kooperatívny postup s iným hráčom, a prepracovaný multiplayer v rámci online systému battle.net.

Diablo v knihách.

Svet Diabla sa stal natoľko populárnym, že sa ocitol aj v knihách. Ich počet sa blíži k desiatke. Väčšinu príbehov v znamení troch pekelných bratov, napísal Richard A. Knaak a ak ste žiadnu z nich nečítali a máte vzťah k fantasy literatúre, určite to napravte. Zo stránok, na ktorých prežijete osudy rôznych hrdinov, na vás dýchne tá správna atmosféra, na akú ste zvyknutí z hier a súčasne preniknete trochu hlbšie do sveta Sanctuary. Najnovším knižným prírastkom je kompilácia Diablo Archive, ktorá sa má na trhu objaviť práve v tomto období a zahrňuje diela Demonsbane, Čierna cesta, Dedičstvo krvi a Kráľovstvo tieňov.

Diablo vs Diablo II vs Diablo III

Prvý Diablo mal na svoju dobu výbornú grafiku, ktorá spolu s kvalitným ozvučením a hudbou vytvorila neuveriteľne pôsobivú atmosféru. Diablo II sa niesol v podobnom duchu, svet však už nemal len čierno-červený nádych, typický pre prvý diel a samozrejme pribudli moderné efekty. Farebnejší svet a niektoré menej temné lokality vyplynuli prirodzene z prostredia. Napríklad púštne mestečko Lut Golein a jeho okolie zaliate slnkom nemohli byť tmavé, ale to, čo sa ukrývalo pod piesočnými dunami, či v infikovanom paláci, už áno. Hre by však pristalo vyššie rozlíšenie, čo čiastočne vyriešila expanzia Lord of the Destruction, hoci maximum 800 x 600 náročnejším užívateľom už tiež nie celkom postačovalo (na tú dobu to bolo najviac rozšírené rozlíšenie, ale zďaleka nie maximálne).

Prvé prezentácie titulu Diablo III jasne dali najavo, že základný look hry a pohľad kamery sa neodklonia od svojich predchodcov, čo je len dobre. Lenže prostredia sú evidentne opäť farebnejšie a v hre ubudli aj efektívne tiene. Miestami až príliš jagavé a pestré zafarbenie, akoby pohltilo časť desivej atmosféry, ktorá spolu s prepracovanými doplnkovými videami dávala Diablo hrám príchuť jedinečnosti, niečo, čo sa iné hack and slash tituly až dodnes márne snažili napodobniť. Taktiež nadmerné veľkosti zbraní a priklonenie sa ku komixovo ladeným modelom v štýle Warcraft III, fanúšikov Diabla veľmi nenadchlo.

Blizzard však obhajuje tento krok tým, že doba pokročila a lepšie efekty a aplikovanie najmodernejších doplnkov si skrátka žiadajú viac farieb a jasu, aby bolo všetko prehľadné a fungovalo tak, ako má. Ale môžeme sa domnievať, že farebnejšou hrou si chcú tvorcovia získať aj nové kategórie hráčov, najmä mladšie ročníky, ktoré sú dosť zaťažené na „pastelkový“ vzhľad hier.

Lenže bude to tak naozaj v poriadku? Aj hry zo série Silent Hill majú svojskú grafiku, kde sú typické temné zákutia a tajomná hmla. Myslíte si, že by táto séria nestratila svoj štandard, keby sa nechala ovplyvniť modernými trendmi a odbúrala to, čo ju robí strašidelne dobrou? Podobne treba vnímať aj Diabla. Nejde totiž len o vzhľad tretieho dielu, ale o fluidum, ktoré sa nesie s celou sériou a ktoré by skrátka nemalo byť narušené.

A práve kvôli tomuto vytvorila komunita hráčov petíciu, do ktorej každým dňom pribúdajú nové hlasy. Namiesto pekných a elegantých inštancií žiadajú temné strašidelné a špinavé priestory v gotickom slohu. Taktiež chcú zachovať svetelný rádius, od ktorého sa odvíja spracovanie tieňov na obrazovke. Chcú realistický vzhľad a veľkosť brnení a zbraní a odmietajú pastelové textúry. Toto predsa nie je Final Fantasy, ani Warcraft III, ktoré stavajú na prehnaných rozmeroch predmetov a gýčových farbách. Univerzá Diablo a Warcraft majú rozdielnu štruktúru a nie je dôvod, aby sa podobali ako vajce vajcu. A preto ani modely postáv, pripomínajúce komixových hrdinov z WoW tu nemajú čo hľadať.

Aj pohľad na obrázky upravené fanúšikmi tak, aby zodpovedali ich predstavám, dáva za pravdu, že Diablo III by sa mal skrátka niesť v znamení špiny, hrozivých tieňov a strachu, ktorý so sebou prinášajú pekelné mocnosti. Samozrejme, nie všetci hráči zdieľajú tieto názory, ale už takmer 40 000 podpisov na petícii (aktuálny stav v čase písania článku) svedčí o tom, že nespokojní nie sú len jednotlivci, ale dosť široká komunita, ktorú by Blizzard nemal podceňovať. Napokon, hry sa robia pre hráčov a tak by bolo správne prihliadať na ich požiadavky, v opačnom prípade je jasné, že ide len o smutne nemilosrdný biznis.

No nech to napokon s grafikou v Diablo III dopadne akokoľvek, je jasné, že keď hra vyjde, bude sa veľmi dobre predávať. Veď, kto si nechá ujsť pokračovanie jednej z najvýraznejších legiend v dejinách videohier? A tak spoločne držme vývojárom z Blizzardu palce, aby im práca šla od ruky, pretože na výsledok netrpezlivo čakajú hráči celého sveta. Doteraz nás nikdy nesklamali, tak snáď to bude platiť aj v prípade hry Diablo III aj prípadných ďalších pokračovaní.