Nič nie je také, ako ste sa učili. Pohodlne si teraz sedíte medzi stenami svojho domu, školy alebo kancelárie a ani len netušíte, že za týmito múrmi zúri tisícročný konflikt medzi dobrom a zlom. Je skrytý pred očami bežných smrteľníkov, tí v ňom totiž figurujú len v úlohe štatistov, obetí a cieľov. Vždy, keď ste v novinách čítali o niekom, kto sa záhadne stratil, bolo za tým starobylé zlo. Zlo staré ako ľudstvo samo, pred ktorým nás ako posledná línia obrany chráni starodávny rád bojovníkov. V očiach verejnosti sa starajú o bežné problémy a nepokoje, no pod rúškom temnoty bojujú proti monštrám s pekelne ostrými tesákmi.

Celá naša história je prepletená konfliktmi dobra a zla. Či už to bol stredovek, technická revolúcia, alebo aj viktoriánske Anglicko, kde sa tá skutočná vojna ešte len začala. Vitajte v alternatívnej minulosti sveta, ktorý si v hlavách vysnívali Ready at Dawn. Po hrách na cesty sa vrhli nielen na svoj najväčší projekt, ale aj najambicióznejší titul pre konzolu PlayStation 4 od jej uvedenia na trh. Veľkolepá výprava, špičkové technické spracovanie a hlboký príbeh prepracovaného herného univerza. Na to všetko nás lákali už dlho dopredu. Dnes máme výsledok pred sebou a začína sa ukazovať, že si autori hry The Order: 1886 odhryzli možno až príliš veľké sústo.

Produkčné hodnoty sa hre nedajú odoprieť, no dalo by sa povedať, že ich pred vami skrýva. Svojou expozíciou si vás totiž nezíska. Rozprávanie príbehu neprebieha chronologicky a začínate vlastne koncom. Neviete, kto ste, kde ste a prečo sa vás snažia utopiť. Avšak práve teraz na tom príliš nezáleží, lebo musíte spraviť všetko preto, aby ste sa dostali z reťazí a pokúsili utiecť. Holý život má prednosť pred zvedavosťou. No keďže vás chcú zabiť všetci navôkol, už tušíte, že ste sa dostali do poriadnej šlamastiky. A vytiahnuť vás z nej môže len skok zo strechy. Až vtedy sa môžete vrátiť späť, na začiatok celého tohto kolotoča.

Voláte sa Sir Galahad a ste jedným z vážených rytierov jej veličenstva. Slúžite starodávnemu rádu, ktorý siaha až do čias kráľa Artuša. Už ten totiž bojoval proti rase miešancov - ľudský výzor na povrchu, zvieracia beštialita vo vnútri. Vlkolaci aj upíri mali dlho navrch, no Artušovi a jeho rytierom sa podarilo nájsť svätý grál a ten dal ľudstvu nádej na prežitie. Výrazne predĺžil život rytierov a dokáže hojiť takmer všetky rany. Jeho odkaz sa niesol až do viktoriánskeho Anglicka, kde spolu s ostatnými zasadáte za okrúhlym stolom a pomocou najnovšej techniky bojujete proti dávnemu nepriateľovi. Miešanci sú pre vás hlavnou hrozbou, no nemôžete ignorovať ani rebelov, ktorí sa snažia o rozvrátenie impéria.

V mnohých veciach The Order: 1886 pokrivkáva, no jedna sa autorom dokonale podarila. Aj keď v úvode pôsobí svet chladným dojmom, po prvej prechádzke v uliciach Londýna si vás získa. Nielen vizuálnym spracovaním, ale najmä bohatým pozadím. Celá mystika okolo rádu rytierov má niečo do seba, túžite sa o nej dozvedieť niečo viac a sem-tam vám to hra umožní. A taktiež svet okolo vás nie je ten z knižiek a učebníc dejepisu. Z oblohy na zem vrhajú tiene majestátne vzducholode, s ostatnými rytiermi komunikujete pomocou vysielačky a v rukách máte zbraň, ktorá vrhá blesky. Netreba ísť ďaleko, aby ste sa dozvedeli, že za mnohými z týchto revolučných vynálezov stojí Nikola Tesla, jeden z najväčších géniov vôbec. Práve jeho vynálezy dali ľuďom do rúk výhodu v boji proti miešancom.

Je pozoruhodné, ako Ready at Dawn dokázali vyhodiť potenciál takéhoto úžasného sveta von oknom. V unikátnom a skutočne prepracovanom univerze totiž pred vás servírujú len výber rôznych príbehových klišé, ktoré zabúdajú na svet okolo a ženu vás vpred po priamke opozeraného príbehu, v ktorom môžete dopredu čítať ako v otvorenej knihe. Z celého rádu v priebehu hry stretnete len malý výsek rytierov, história sveta vám zostane väčšinou zahalená a o svete naokolo sa dozviete len veľmi málo - aj to len z novín, ktoré počas hrania môžete zbierať. Akoby vás autori stále len držali za sklom, ktoré vám umožňuje vidieť svet vonku, no nedovolí vám dotknúť sa ho.

A keďže vám hra hneď v úvode naservíruje porciu príbehu, ktorú ešte len máte o pár hodín zažiť, odsúdila sa tým sama k veľmi predvídateľnému priebehu. Niežeby aj bez toho zrada a obrovské odhalenie, ktoré otrasie celým svetom, neviselo vo vzduchu. Ready at Dawn stavajú na overené herné mechanizmy a príbehové trópy. Je to vlastne veľkovýpravné hollywoodske béčko v štýle Van Helsinga alebo Frankensteina, a to so sebou, bohužiaľ, prináša veľmi ploché a jednoduché postavy. Dobrý je dobrý, zlý je zlý a ak sa na vás niekto škaredo pozrie, už budete tušiť, že ani tento dobrý nakoniec taký dobrý nebude.

Dojem z príbehu The Order: 1886 je rozporuplný. Dabing postáv je výborný, to isté platí o ich hereckých výkonoch a najmä sa zamilujete do všetkého, čo vidíte okolo seba. Svetom však prechádzate ako na koľajniciach, pričom stretávate jedno klišé za druhým a tento výlet horskou dráhou je skutočne namieste porovnať s filmom. Počas záverečných titulkov sa je však celkový dojem skôr negatívny. Zrazu sa budete cítiť podobne ako pri moderných epizodických adventúrach. Máte za sebou prvú epizódu, ktorá uvedie všetko do pohybu, no ten skutočný príbeh ešte len príde. Len škoda, že tomu nezodpovedá distribúcia a cena.

Pod tým všetkým sa ale skrýva veľmi slušná akcia z pohľadu tretej osoby, kde neoceniteľnú úlohu zohráva využívanie krytia. The Order sa však v tomto ohľade vymyká z označení ako „klon“ a iných, pričom sa hre slušne darí budovať vlastnú identitu. Zbrane nie sú také prepracované ako v iných hrách, o niečo viac kopú, dalo by sa povedať, že sú menej civilizované. Treba si na ne zvyknúť. A aj v rámci nich má každá svoju vlastnú „hlavu“ a aby ste z každej dostali maximum, musíte sa ich naučiť správne používať. Niektoré treba dlhšie nabíjať a potom poslať jeden silný výboj, ďalšia vám zas umožní na malú chvíľu nepriateľov ochromiť, no zamilujete sa do termitovej pušky. Najprv nepriateľov pokropíte termitom a potom ich stačí už len zapáliť.

Zbrane je vhodné kombinovať, a to nielen vtedy, keď pri ostreľovaní nepriateľov na druhej strane prístavu zo zeme zoberiete karabínu. Pri sebe nesiete jednu veľkú zbraň (veľa rôznych druhov), jednu ručnú (kolt a podobné) a dva druhy granátov. Granáty pomôžu pri útoku aj bránení, ručná pištoľ vie byť celkom presná, no hlavne ju využijete v momentoch, keď aktivujete blacksight – špeciálnu schopnosť, ktorá spomalí čas a sama vám zamieria nepriateľov – stačí už len vystreliť. V niektorých momentoch sa vám do rúk dostane aj elegantná kuša na tichú elimináciu, inokedy zas prídu vhod päste. Stealth a súboje s bossmi stavajú výlučne na QTE, čo nie je práve najšťastnejšie riešenie. Sú nudné a bez nápadu, často vás budú stáť život. Na QTE sú postavené aj menšie hádanky a celkovo vám hra veľmi rada a často ukazuje, čo chce, aby ste rýchlo stlačili. Najzbytočnejšie sú však QTE v prestrihových scénach, kde len plnia úlohu vaty, aby prebudili vašu pozornosť.

Veľkým problémom hry je aj kolísajúce tempo. Autori od začiatku hovorili o filmovom dojme z hry, no nielenže to s filmovosťou prehnali, no nedokázali ju vyvážiť s hrateľnosťou. Nájdete tu veľmi dlhé pasáže, ktoré sú celé len o prestrihových scénach. To by samo osebe nevadilo, keby cut-scény netvorili takmer polovicu hry. Tempo je narúšané prakticky neustále. Ste rozbehnutí po vynikajúcej prestrelke a zrazu vás hra spomalí len kratučkou, no zbytočnou scénou, ktorá by sa pokojne dala vyrozprávať aj počas hrania. A deje sa to aj naopak, keď sú scény narušené zbytočnými úsekmi hrateľnosti. Napríklad vás hra medzi dvoma scénami nechá prejsť krátkou chodbou. Veľmi tu chýba balans, nech by bol v prospech ktorejkoľvek zložky, stále by to bolo lepšie ako aktuálny stav.

V The Order: 1886 sa to takto nabaľuje, až sa dostaneme k tomu najväčšiemu problému celej hry. Skladá sa zo šestnástich kapitol, predchádza im krátky prológ, končia ešte kratším epilógom. Niektoré kapitoly sú dlhšie a zaberú desiatky minút, iné zas skromnejšie a zaberú zhruba päť. Dokonca v podaktorých ani nezasiahnete do hrania, keďže to bude len jedna scéna za druhou. Vrcholom je krátka kapitola, ktorú prakticky v scéne len preležíte v posteli.

Počas hrania budete umierať, budete sa snažiť vyzbierať všetko, čo je schované v drobných odbočkách (noviny, letáky, fotky alebo audio valčeky). Zrazu je pred vami záverečný súboj, ktorý si odklikáte (opäť QTE), posledné animácie a koniec. Neprebehne ani šesť hodín a na konte budete mať väčšinu trofejí a zberateľských vecí a už sa nebudete mať prečo k hre vracať. A to si pritom autori neraz pomohli menšími barličkami, nielen množstvom filmových scén. Často vám do cesty padnú prekážky, ktoré musíte obchádzať. Dvakrát prejdete cez podzemné tunely. A čo je najhoršie, záverečný súboj je takmer presnou kópiou súboja, ktorý si odbijete v prvej polovici hry. Presne tie isté modely, pohyby, presne to isté máte spraviť. Pritom ale bojujete s dvomi rozdielnymi postavami.

V The Order: 1886 si môžete všimnúť aj zaujímavé dizajnérske rozhodnutia. Celá hra stavia na vás ako hlavnej postave, no neraz sa dostanete do situácií, ktoré akoby boli vytvorené pre kooperatívne hranie. Často vás sprevádza minimálne jeden z vašich spolubojovníkov, ktorí by vám v boji mali pomáhať. Nie je však ojedinelé, že robia presný opak. Postavia sa vám do rany, zaseknú sa uprostred chodby alebo čudne zareagujú, ak ich na ceste k nejakému bodu predbehnete. Inteligenciou nevynikajú ani nepriatelia. To, čo nemajú v hlave, ale nahrádzajú respawnovaním. Pokojne aj za vaším chrbtom.

Pred vydaním hry bola najviac na každodennom pretrase technická stránka. Ready at Dawn toho nasľubovali skutočne dosť. A v oblasti grafiky sa im aj podarilo sľuby splniť. Hra vyzerá výborne, ako technicky, tak aj z hľadiska výtvarného štýlu. Je temná, ale plná detailov a čo sa týka vizuálu veľmi bohatá. Na väčších priestranstvách sú vzdialenejšie objekty prekryté filtrom, no v interiéroch sa už dá máločo vytýkať. To všetko si však vybralo daň v podobe čiernych pásov v obraze, ktoré zužujú vaše zorné pole a taktiež v nie práve najvhodnejšom FOV zábere kamery. Dá sa však na to oveľa lepšie zvyknúť ako v prípade The Evil Within. Za celú dobu hrania navyše framerate kleslo len v jedinej scéne a aj tá nebola zameraná na hranie. Veľa sa nasľubovalo aj v oblasti fyziky, ale tam už je realita niekde inde. Vlnenie materiálov a oblečenia vo vetre je síce fajn, no reálne deštrukcie a iné prvky tu budete hľadať márne. Opäť však hru pozdvihuje vynikajúci soundtrack, ktorý je správne komorný, aby presne dokreslil atmosféru a nerušil. Nechce sa stať dominantou, ale vynikajúco fungujúcou časťou celku.

Keď som si sadal za klávesnicu, mal som v hlave vyššie číslo, ktorým som chcel ohodnotiť hru. Zážitok však začal pomaly chladnúť a rovnako upadal aj výsledný dojem. The Order: 1886 je hra s obrovským potenciálom. V jej svete by ste sa najradšej úplne stratili a túlali, no nedovolí vám to. V príbehu by ste sa najradšej dozvedeli čo najviac, no zažijete len sprchu filmových klišé. A akcia vás skutočne chytí za srdce, či už rozdávate tvrdé údery päsťami alebo v sebe prebúdzate pyromanské chúťky s termitovou puškou. Len škoda, že ju často dusia niekedy až absurdné prestrihové scény a QTE. Takto tu máme rozhodne decentnú hru, kde je však pomer hodnoty a ceny výrazne v neprospech hráčov. Zdá sa však, že otvára dvere väčšej a rozhodne veľmi zaujímavej sérii.