Shinji Mikami je meno, ktoré musí poznať každý fanúšik poctivého hororu. A teraz je späť. Priniesol horor, ktorý všetci chceli a vo svojom vnútri úpenlivo žiadali. Titul však prišiel v podobe, ktorú ste rozhodne nečakali a pravdepodobne ani nechceli. O The Evil Within ste už pravdepodobne počuli a čítali takmer všetko. Autori s radosťou uvoľňovali hromadu informácií a aj videí z hrania hry. Aj napriek tomu však zostalo mnoho skryté a neodhalené. A našťastie, v tých najdôležitejších veciach, ktoré robia horor hororom.

Zdesenie, strach, zimomriavky na chrbte – to všetko sú negatívne pocity, ale zbožňujeme ich. Priťahuje nás temné miesto v kúte a tak trochu aj čakáme, že odtiaľ na nás niečo vyskočí. Srdce sa nám rozbúcha a do žíl sa valí adrenalín. Mikami v The Evil Within neskúša nič nové. Úprimne povedané, v survival hororoch to ani nie je treba. Autor stavia na istotu, overené postupy a svoje skúsenosti, ktoré v žánri zbieral 20 rokov. A výsledkom je takmer presne nastavený mix, ktorý vyvolá správny efekt v tom pravom momente a budete sa pri ňom náramne zabávať práve vďaka strachu.

Kým konceptom Mikami nevybočil zo zaužívaných koľají a ponúka skutočne výbornú žánrovú klasiku, v príbehových ideách je to presný opak. Svet The Evil Within je kolážou nápadov a pocitov, ktoré akoby sa v autoroch dlhé roky zbierali a tu sa im ich podarilo všetky naraz vhodiť do jednej hry, kde sa prelínajú postavy, príbehy, prostredia, časy a dimenzie. Pri tom všetkom však hra stále pôsobí konzistentne a jej variabilita prirodzene. Je to ako keď jediný svet vystaviate zo spomienok mnohých ľudí. Každý doň prinesie niečo vlastné a úplne unikátne.

V strede toho všetkého stojí detektív Sebastian Castellanos. Začína s čistým štítom, je to hrdina ako každý iný. Prichádza na miesto činu v psychiatrickej nemocnici, kde sa zrazu dejú čudné veci. Otvoríte dvere a všade vôkol vás ležia mŕtvoly. Steny sú pomaľované krvou a aj keď by to všetko mohol dokázať jediný psychopat, vo svojom vnútri tušíte, že v tom bude oveľa viac. No je len jediný spôsob ako to môžete zistiť. Musíte ísť hlbšie, viac skúmať a keď sa naskytne možnosť, skúsiť aj záznam z bezpečnostných kamier. Avšak vo chvíli, keď máte pred sebou tento záznam, padáte strmhlav do problémov.

Všetko okolo vás padá, svet sa rúca a len o vlások unikáte katastrofe len preto, aby ste sa dostali do ďalšej šlamastiky. V hre nemusíte pobudnúť dlho a pomaly zisťujete, že v tomto prípade sa budete cítiť pohodlnejšie, keď vaša postava bude sama. Vždy, keď aj náhodou niekoho stretnete, je to totiž zlé znamenie. Výsledkom je jedinečná atmosféra, kde sa musíte spoliehať len sami na seba. Chvíle stretnutia s niekým iným, aj keď so spriatelenou postavou, sú sprevádzané neistotou. A aj keď vám niekto pomôže, netrvá to dlho a hra vám po chvíľke „oddychu“ naservíruje ďalšie nervy drásajúce momenty.

Písať o The Evil Within nie je jednoduché. Vo viacerých ohľadoch je to totiž ako písať o niekoľkých tituloch. Hra vám naservíruje 15 kapitol a každá je iná a svojská. Niektoré zaberú len 15 minút, iné vyše hodinu. Niektoré sú akčne zamerané, ďalšie sa zas orientujú zas na stealth - tu bojujete, tam je zas jedinou možnosťou útek. Nikdy si nemôžete byť istí, čo vás čaká za ďalším rohom. Hra si tak udržuje výbornú dynamiku. Tu a tam síce zakolíše, ale neustále vám dávkuje nový obsah, ktorý si jednoducho užívate a to bez ohľadu na jeho konkrétnu podobu. Okrem nosného príbehu však súčasne budete prežívať aj Sebastianov osobný príbeh a čím hlbšie sa ponoríte do jeho minulosti, tým väčšiu tragédiu tam nájdete.

Je to práve takmer ideálne namiešaná zábava, ktorá vás pri hre udrží a nepustí. Čo sa týka hrateľnosti, je to pomerne obyčajná third person akcia bez výraznejších odklonov. Postupne vylepšujete svoj inventár, do ktorého pribúdajú stále zaujímavejšie kúsky, no až na špeciálnu kušu je to všetko len štandardná výbava. Ani pištoľ či brokovnica však vo vašej výbave nehrajú takú významnú úlohu ako nôž. Ten využijete pri stealth postupe. Sú hry, kde vám je ľúto každého vystreleného náboja, ktorý neskolil protivníka. A presne tento pocit zažijete aj tu. Aj preto sa budete často zakrádať, pokúšať sa všetko riešiť ticho nožom a zbytočne na seba nepútať pozornosť  presily nepriateľov.

Problém nastáva vtedy, keď hra v prípade niektorých častí upustí od hororu a začne sa viac sústrediť na akciu. Dokonca vám dá v jednom prípade aj prístup k ťažkému guľometu, ktorým kropíte desiatky zombíkov. Vtedy stráca väčšinu zo svojho čara a mení sa na tuctovú a občas aj trochu nemotornú akciu. Našťastie, v rámci tých 15-20 hodín (podľa obtiažnosti, štýlu hrania a skúmania prostredia) je priamočiara akcia vo výraznej menšine. Asi tak ako pasáže, keď v priamom boji nemáte šancu a jedinou cestou je útek. Rovnako je herný mix okorenený aj štipkou logických hádaniek, ktoré vám nedajú veľmi zabrať, no rozhodne prospievajú variabilite hrateľnosti.

Bežne v hre narazíte na pokrútené zombie kreatúry prešpikované železom a omotané ostnatým drôtom. A vo väčšine herných pasáži vám budú bohato stačiť na to, aby ste sa museli poriadne obracať. Avšak neskôr prituhne a do cesty sa vám postavia aj silnejšie verzie nepriateľov. Samostatnou kapitolou sú bossovia. V hre nájdete zhruba 4 typy, ktoré hra dvakrát recykluje, no každý zo súbojov je iný. V niektorých prípadoch dokonca nemá zmysel ani bojovať, stačí len utekať a schovávať sa pod posteľou. Bossovia sú však navrhnutí veľmi dobre, na každého musíte uplatniť inú taktiku a najskôr odhaliť jeho slabinu. Ten záverečný je skôr prestrihová sekvencia. Samostatnou kapitolou sú však pasce, ktoré sú na každom kroku. Niekedy vybuchnú vedľa vás, inokedy vás pripravia o hlavu. Pri pomalom postupe ich však dokážete odstrániť a získať z nich súčiastky.

Súčiastky vám neskôr padnú vhod pri výrobe šípov do kuše. Dalo by sa povedať, že do nej dokážete napchať dva typy šípov: obranné a útočné. Medzi obrannými je elektrický, ľadový alebo oslepujúci. Medzi útočnými zas klasický a výbušný. Menej tradičnou formou boja sú zápalky. Aj keď vám v úvode môžu pripadať zbytočné, neskôr by ste ich vyvážili zlatom. Nie každého súpera zabijete jednou ranou. No jednou ho môžete zložiť na zem. A aby ste ušetrili muníciu, na zemi ho môžete upáliť. Zároveň sa tak ubezpečíte, že už neožije. Podobne pri stealth postupe dokážete niektorých nepriateľov rovno upáliť a ušetriť si tak zdĺhavú konfrontáciu. A v neposlednom rade vás zápalky niekedy dokážu dostať aj na neprístupné miesta, keď sa cez prekážku dostanete ohňom.

Z definitívne mŕtvych nepriateľov navyše občas vytečie mláčka zeleného slizu a ten sa vám rozhodne oplatí zbierať, aj keď zo začiatku nebudete vedieť, na čo slúži. Rovnako ho nájdete aj rozosiaty po úrovniach vo väčších alebo menších zaváraninových fľašiach. Každá kapitola obsahuje niekoľko miestností, ktoré vás cez zrkadlo prenesú do psychiatrickej nemocnice, kde ste zjavne pacientom. Milá sestrička ponúka jediné útočisko pred netvormi, no ani tu nie ste tak úplne v bezpečí. No môžete tu ukladať hru, za zelený sliz vylepšovať svoje zbrane, vlastnosti (život, stamina...) a možnosti v niekoľkých kategóriách. A ak sa vám počas hry podarí nachádzať aj poctivo poschovávané kľúče, v márnici si môžete odomykať aj bonusové náboje.

Graficky na tom The Evil Within nie je najhoršie. Hra by síce súťaž krásy nevyhrala, no rozhodne, zvlášť pri hre svetla a tieňov, ponúka veľmi pekné a najmä atmosferické scenérie. Problémom je „umelecké rozhodnutie“ a technické spracovanie. Po celý čas vás budú sprevádzať nepekné čierne pásy hore a dole. Hra disponuje aj šialeným FOV a vďaka týmto dvom veciam často pred sebou nič poriadne nevidíte. A ak si k tomu pripočítate ešte aj nestabilný framerate, môže to mať nepekné následky. V prvých hodinách si na to treba zvykať, dokonca vtedy môže hra spôsobovať bolesti očí (vlastná skúsenosť), čo jej rozhodne neprospieva. PC verzia sa dá upraviť módmi a časom aj autori zrejme prinesú fix, no na konzolách si musíte len zvyknúť..

Hra je na tom oveľa lepšie po zvukovej stránke, ktorá je jednoducho bez chýb. Hudba je krásna, atmosferická, akoby šitá na každú scénu zvlášť. Príjemne sa počúva, mrazí z nej, no predstavuje aj svetielko nádeje. Každé šuchnutie pocítite hneď na pokožke a špičkovú prácu odviedlo aj dabingové štúdio. Relatívne neznámy Anson Mount prepožičal hlas hlavnému hrdinovi, no charizma mu nechýba. Ďalším postavám prepožičali hlasy napríklad Jennifer Carpenter (Debra z Dextera) alebo Jackie Earle Haley (Rorschach z Watchmenov).

Na The Evil Within je badať Mikamiho podpis. Je to Resident Evil, ktorý nikdy nevznikol. Je to horor, po akom sme túžili. A dokáže chytiť aj pri opakovanom hraní. Obsahuje hromadu zberateľných predmetov, ponúka New Game + a spolu s tým aj nové vybavenie. Výborne a veľmi dlho zabaví a hre radi odpustíte zakopnutia a rovnako aj bugy. Len v ojedinelých prípadoch vás prinútia reštartovať  a vrátiť sa na checkpoint, ale niekedy na chyby ani nemusíte natrafiť. Zväčša to budú len kolízie objektov a zaseknuté (mŕtve) postavy. Čo už ale prehryznete ťažšie, je nevyladené technické spracovanie.