Nezávislá hororová akcia z vlastného pohľadu so survival prvkami. S alternatívnym vyšetrovateľom nadprirodzených úkazov v hlavnej úlohe. Vraždiacimi figurínami, zmutovanými pavúkmi a inými nadprirodzenými bubákmi idúcimi vám po krku. A poctivo na nej pracoval jeden človek. Podobných pokusov sme tu mali už niekoľko, viac než niekoľko a už sa v nich málokto orientuje a oddelí zrno od pliev. Bude na tom Jack Holmes: Master of Puppets lepšie ako ostatní a podarí sa španielskemu zázraku preraziť? Bubáci už klopú na dvere.

Povedzme si to úprimne: z množstva pokusov indie vývojárov, ktorí sa tvrdohlavo snažia opakovane preraziť stokrát odskúšaným receptom, sme už viacerí unavení. Paradoxne sa nezávislá scéna začína podobať na tú korporátnu (chrlíme generický obsah pokým to nejako ide na odbyt) a začarovaný kruh na nás cerí svoje zuby. Desivé momenty sa začali objavovať v momente, kedy sa vývojárske nástroje stali dostupnými a definícia strachu sa obmedzila na vyskakovanie príšer spoza rohu. Nuda. Pretože strach (áno, myslím tým prvý, druhý a možno trochu aj tretí FEAR) je o niečom inom. A ide to aj bez nepriateľov (mrk mrk Amnesia a Penumbra a všetko od Frictional Games či maľovanie s Layers of Fear a podobne podarené kúsky, pri ktorých nie je hanbou si trochu cvrknúť alebo aspoň zdesene odhodiť myš do kúta).

Väčšinou však stoja hororové projekty za natrhnutú bačkoru zo zrejmého dôvodu: tuctovosť. Ani Jack Holmes nemôže povedať, že by chcel preraziť originalitou. Hlavný hrdina dlho odmietal zapojiť sa do rodinného biznisu, ale prázdna peňaženka ho prinúti vziať na prvý pohľad jednoduchý prípad. Tradičná schéma opusteného sídla ponoreného do tmy odhalí nielen vraždiace figuríny, ktorým vdýchol šialený vedátor babrajúci sa so skalpelom kade-tade, ale aj zmutované pavúky. Takže v pivnici nájdete nepodarené pokusy, experimenty, z ktorých vám môže byť nevoľno, ale počkajte si na bábiky s červenými očami. Nie, to že sa zaháňajú po vás ručičkami neznamená, že chcú dať high five. Utekáte, strieľate, utekáte a všade je tma.

Spočiatku je putovanie sterilné ako chirurgické nástroje pred operáciou. Nie tie z Master of Puppets, tam to bol riadne krvavý masaker a na čistotu sa zrovna nedbalo. Prostredie je umelé, nudné až strojové, s minimálnymi možnosťami interakcie. To všetko napriek tomu, že je motor hry kvalitný: hra beží na Unreal engine. Samotná kvalita textúr, efektov všetkých druhov je na podpriemernej úrovni. Vývojár sa zo všetkých síl snaží neduhy skryť za tmu, pretože kužeľ svetla z vašej baterky osvetľuje prostredie dostatočne mizerne. Nie je to najlepšie riešenie. Vidíte viete čo (nič, lebo tma), a to, čo teda už aj uvidíte, za veľa rozhodne nestojí.

O tom to však nie je. Napriek tomu, že interakcia je takmer nulová a prečítate si maximálne pár listov (pretože tak to predsa v hororoch chodí), párkrát niečo hrdina okomentuje, má Master of Puppets svojské, tak trochu amatérske čaro. Tak ako kedysi dávno zaujal Blair Witch (ten film, kde hrdinke do kamery tečú sople), je aj projekt jediného vývojára na prvý pohľad pútavým kúskom. Temné sídlo, do ktorého sa dostanete cez pivnicu a všade je krvavé híha (milovníci hororov vedia), sa cez podkrovie explozívne teleportujete k miestnym dolom, kde na vás rozhodne nečakajú milí trpaslíci, ale hniezdo zmutovaného pavúka.

Potom je to už len na skok do zábavného parku, kde sa všetko začne rozbiehať a môžete si dokonca aj vyskúšať niektoré atrakcie. Navštívite zopár značne bizarných svetov, medzi ktorými nechýba napríklad čarovne rozkošná dedinka zvieratiek (teda až do momentu, kedy roztomilé zvieratká nedostanú vražedné úmysly a črevá nezačnú lietať vzduchom), dom duchov (plyšový zajko s kuchynským nožom neveští nič dobré, dupľom vo svete spracovaný cel shade technológiou), westernové mestečko, strašidelné panstvo, pirátske mestečko a podobne. Už len samotný zábavný park je v noci strašidelným miestom, kde každý tieň môže byť ukrývajúcim sa strašidlom. A nemusí vám šialený klaun ani podávať balóniky. Tento prípad proste Jack nemal brať, nočné mory sa prebúdzajú. Ale príbeh necháme príbehom, nie je to žiadny spektákel, z ktorého by ste padli na zadok. Celkom fajn béčko, v ktorom viete, čo bude nasledovať a ako všetko skončí.

Samotná hrateľnosť sa síce maskuje za akčnú hru z vlastného pohľadu, ale nebudete rúbať pekelné monštrá po desiatkach. V tomto je Master of Puppets komornejšia a pomalšia akčná hra. Dokonca s prvkami adventúrenia (po lobotómii, ale je tu), pretože hľadáte kľúče a kódy. Takže beháte po úrovni sem a tam, v dome až hore, kde nájdete kľúč pasujúci do dverí dole, takže znovu späť a tam v izbičke je ďalšia nápoveda. Veď to dobre poznáte. Vzhľadom na to, že nie je všetko poriadne osvetlené, veľmi ľahko prehliadnete predmety, ku ktorým je potrebné sa niekedy až pedantne presne postaviť, aby ste ich mohli vziať alebo otvoriť dvere. O strieľaní do zámkov alebo dynamitu nehovoriac.

Akčná zložka je tupá a žiaľ aj absolútne nezáživná. Vezmete pištoľ (a neskôr brokovnicu a podobne), po úrovni sa nelogicky nachádza rozhádzaná munícia a strieľate bez akéhokoľvek spätného efektu. Proste do nepriateľa musíte nasúkať danú gramáž olova. Figurínam odstrelíte, hlavu, avšak to ich neobmedzí a ďalej vám idú po krku. Desivé prvýkrát, neskôr iritujúce. Po celý čas som nemal spätnú väzbu z akcie, dojem z toho, že strieľam do bubákov, kostlivcov, pavúkov, roztomilých (vraždiacich a morbídnych) zvieratkách. Ani nepriatelia nijakým spôsobom nereagujú na streľbu, o umelej inteligencii ani nemá cenu začínať.

A to je tak trošku problémom Master of Puppets. Vlastne nie len tohto konkrétneho produktu španielskeho vývojára. Hra sa snaží rozdať a mať z toho kúsok a z tamtoho ďalší, no napokon nič nerobí poriadne. Akcia tu je, ale je absolútne mdlá a nezábavná. Potom je tu príbeh, ktorý sa snaží byť zamotaný, ale ide o klišé nad klišé, navyše s hlavným protagonistom s nulovou charizmou. Adventúra je ohlodaná na kosť, takže hľadáte kódy, prípadne zapínate tlačidlá a do toho si čítate správy. Dokopy by to fungovať mohlo jedine v prípade, že by jednotlivé scény tvorca podával razantnejšie, hustejšie. Resident Evil 7 to predviedol na výbornú. Tu sa to vlečie cez hluché miesta až tak nezáživne, že atmosféra veľmi rýchlo stráca svoje ťažko nadobudnuté čaro.

Mierne nadpriemerné momenty strieda Master of Puppets s nudnými alebo niekedy až frustrujúcimi. Pokým netušíte odkiaľ bude protivník viesť svoj naskriptovaný útok, nie je to príliš zábavné. Hlavne ak vám zdravie ubúda pomerne rýchlo. Do toho si pripočítajte tmavé lokácie alebo napríklad pasáže, kedy musíte preskakovať prázdne miesta. V rukách nesiete dynamit, takže nevidíte príliš dopredu a oko po vás flusá nejaký zelený hnus, takže nemôžete ani strieľať, lebo si nesiete dynamit. A nesmú chýbať slepé uličky. Inokedy zas netušíte kadiaľ máte ísť, napredovanie je bez akejkoľvek nápovedy, hoci je prostredie striktne obmedzení, občas to zabolí. Aby toho nebolo málo, si pozíciu môžete uložiť len na presne určených miestach prostredníctvom staromódneho telefónu. Ekvivalent písacích strojov s klasiky od Konami.