Niektoré hry vydržia jedno prejdenie, niektoré dve a následne sa na ne zabudne, ale čas od času sa objavia hry ako F.E.A.R. a tie si zapamätáme navždy. Monolith, tvorca série NOLF a Alien vs Predator 2, sa naozaj ukázal a môžeme povedať, že touto hrou zdvihol akčný žáner na novú úroveň. F.E.A.R. totiž prichádza vo veľkom štýle a takmer v každom kúsku hry budete cítiť, že S.T.R.A.CH. je takmer dokonalý.

Bojíte sa tmy? Nehrajte Doom! Bojíte sa duchov? Nepozerajte Kruh! Bojíte sa oboch? Nespúštajte F.E.A.R.!

V hre preberáte člena špeciálnej jednotky First Encouter Assault Recon skrátene F.E.A.R. jednotka, ktorá práve ide zasahovať do komplexov obsadených neznámymi útočníkmi. Sú to klony, armáda ovládateľných replikantov - klonov. Tajne vyvíjaná zbraň, ktorá však padla do zlých rúk. Vy a váš tím ste jediná jednotka, ktorá je na to cvičená. Ste jediní, kto môže zvládnuť situácie, ktoré si nikto nevie predstaviť a zároveň aj jediní, komu sa dá veriť. Situácia je totiž príliš delikátna, aby sa mohla vymknúť spod kontroly. Vašou úlohou je eliminovať hrozbu za každú cenu.

Vydávate sa teda do akcie a vašim primárnym cieľom sa stáva Paxton Fettel, psychopatický telepat, ktorý prebral kontrolu nad armádou a obsadil budovu korporácie Armacham, zodpovednú za tento strašný projekt. Podľa získaných záberov z kamier sa v budove odohrávajú brutálne vraždy pod vedením Fettela. Neviete, čo ho k tomu vedie, ani čo chce. Vie sa len jedno, v prvom rade ho treba zastaviť. Ak zomrie on, klony prestanú útočiť.

Vy ste v jednotke FEAR nováčik, nie je vysvetlené, ako a prečo ste sa tam dostali, ale jedno zisťujete už na začiatku, ste s týmto miestom prepojený. Tajomné hlasy a malé dievča Alma, k vám hovoria a snažia sa vám ukázať temnotu, ktorá je všade okolo. Neviete však o čo ide, k poznaniu bude viesť dlhá a krvavá cesta. Budete vyvražďovať klony, postupovať stále ďalej, počúvať záznamníky pracovníkov korporácie, nazerať do ich počítačov a zisťovať, čo sa tu vlastne deje. K tomu často nájdete pustené rádiá, ktoré vám zase priblížia aktuálnu situáciu vonku. Budete počuť, čo si o tom myslia ľudia vonku a čo robí polícia. Vy však už viete, že je to inak, ako si to predstavujú a že tu nie je všetko s kostolným poriadkom.

Samotný štýl objavovania súvislostí pripomína štýl Doom a Half-Life 2, totiž prakticky vám nikto nič nepovie, viete len svoje hlavné poslanie a to je všetko. Detaily okolo pozadia situácie si musíte zistiť sami. Určite sa toho dá zistiť dostatok, ale dosť toho ostane aj nevysvetleného, stále budete mať otázky, ktoré autori nezodpovedali a vám ostane len dúfať, že expanzia alebo pokračovanie do toho vnesú toho trochu viac svetla.

Nepriateľov si človek hľadá ľahko, priateľov ťažšie. Týmto heslom sa zjavne riadili v Monolithe a prakticky celú hru vás nechali bojovať samého. Kolegov z tímu síce máte, ale tí asi bojujú niekde úplne mimo a ukážu sa len raz za čas, aby vám pogratulovali, aký ste dobrý a znovu sa odtrepali niekam na pivo. V prvých konceptoch hry boli spolubojovníci plánovaní, ale nakoniec sa to zmenilo a ostali len niekde v pozadí (alebo si ich nechali do expanzie?). To, že ste sám však pre vás nebude problém, máte totiž superrýchle reflexy a aj keď je armáda replikantov rozsiahla, na vás nemajú (každý z FEAR tímu má špeciálne schopnosti). Typov nepriateľov nebude veľa a hlavne pôjdete proti hordám telepaticky ovládaných replikantov, do bojov sa pripletie aj špeciálna jednotka ATC, náročnejší na zlikvidovanie budú obrnení klonovaní seržanti a kruté to bude s bojovými robotmi ozbrojenými raketami. K tomuto pribudnú aj zaujímaví pavúčí vojaci s možnosťou neviditeľnosti, behajúci bez problémov po stenách, neustále strácajúci sa a našťastie útočiaci na vás len rukami a nohami (veľká škoda, že si ich neužijete viac). Nakoniec tu je pár lietajúcich automatických robotov a samozrejme nesmú chýbať vysúvacie sa samopaly zo stropov detekujúce váš pohyb. Týmto ponuka nepriateľov ešte nekončí a v priebehu hry zistíte, že nie všetko, čo vás môže ohroziť, je z tohto sveta.

Ak si myslíte, že AI vo Far Cry bola vynikajúca, zahrajte si toto. FEAR prináša ďalšiu generáciu AI, kde nepriatelia s vami konečne naozaj bojujú. Skrývaju sa, takticky pred vami utekajú, komunikujú spolu, hovoria o aktuálnom stave a o tom čo potrebujú. Najkrajšie je, že sa vedia dynamicky pohybovať, napríklad pred granátom vedia rybičkou vyskočiť aj von oknom, vedia sa plaziť, keď sú pod útokom a snažia sa ujsť do bezpečia, preskakovať rôzne prekážky a spoločne na vás útočiť rôznymi zbraňami a nakoniec, ak sú blízko pri vás aj päsťami alebo nohami. Pekne sú spravené aj animácie vstávania nepriateľov zo zeme, alebo krátkeho vzpamätávania sa po silnejších zásahoch, ktoré ich nezabili. Ak sa snažíte nepriateľov prekvapiť, určite nemajte zapnutú baterku, ak uvidia lúč svetla, hneď začnú vykrikovať a zburcujú poplach. (Tu som však zistil, že ju nevidia ju všetci, možno iba velitelia. Ak niekto niekde stojí sám a vy potichu idete k nemu a zasvietite svetlo, ani si ho nevšimne.) Samozrejme reagujú aj na zvuky a streľbu, kde budete napríklad počuť, ako jeden vojak káže druhému, aby to odkiaľ vyšiel zvuk išiel skontrolovať. Ak by som to porovnal z Far Cry, tam ste mohli sledovať kvalitné skupinové koordinovanie na veľkej ploche, tu sú väčšinou uzavreté priestory a viac sa do popredia dostávajú akcie jednotlivých vojakov.

Oproti ladným pohybom AI postáv sú vaše možnoti trochu obmedzenejšie, ale predsa môžete okrem podliezania a preskakovania používať aj rozmanité údery na telo a to buď úder päsťami, zbraňou alebo dva typy kopnutí, ktoré väčšinu nepriateľov bez problémov zložia. Tie však budete využívať len ako posledné možnosti, keď sa minú náboje (a to sa mi stávalo dosť často). Ak náboje máte, môžete si vyberať z rozmanitej ponuky zbraní po padlých nepriateľoch. Niesť môžete len tri, ale je jedno aké. Môžete mať všetky tri rôzne samopaly alebo jednu si dáte pištoľ, ďalší samopal a tretiu necháte sniperku alebo inú špecifickú zbraň na občasné používanie. Celkovo vzaté okrem rôznych samopalov využijete ešte brokovnicu, poteší raketomet a pár špeciálnych energetických zbraní (particle gun napríklad spáli nepriateľa, druhá ho obrovským tlakom odhodí). Zbrane prakticky nemajú sekundárnu streľbu a maximálne majú len bližšie zamierenie. Nechýba ani séria granátov a diaľkovo ovládaných výbušnín. Z tých sa v mojom postupe uplatnili len klasické granáty. Je radosť sledovať ako nepriatelia uskakujú.

Čo sa týka vašich zranení, je to tu trochu zmenené oproti bežným FPS akciám. Môžete zobrať maximálne 10 lekárničiek, ktoré pridávajú 50 zdravia a k tomu máte aj automatické dopľňovanie zdravia do určitej hodnoty (podľa obtiažnosti). Čiže menej skúsení hráči sa nemusia stresovať veľkej náročnosti a prípadne ostatní si hru môžu na najľahšej obtiažnosti len vychutnávať. Samozrejme nechýba ani brnenie, tak potrebné proti tým tonám olova, ktoré na vás poletí, a ktorým sa ani vďaka vašim super reflexom (v slow mo móde) nedokážete výhnúť. Slow motion mód tu je veľmi slušný, dokonca je ešte kvalitnejší ako v Max Payne, ale musím povedať, že som ho používal len veľmi málo. Tieto akčné boje som si jednoducho musel užívať v reálnom čase. Podobný ako slowmotion efekt je aj pri všetkých paranormálnych scénach, kde sa vám zjavuje hlavne malá Alma, zaznieva podivná hudba a niečo vás vytrháva z reality do iného sveta.

Poznáte nezabudnuteľnú lobby scénu z Matrixu? Tu je každý boj ešte intenzívnejší!

Graficky je hra takmer dokonalá a celá je postavená hlavne na efektoch či už particle pri bojoch, alebo svetelných a tieňových. Všetky dodávajú hre tú pravú šťavu. Čakajte hlavne vnútorné priestranstvá kancelárií, skladov, hangárov, ale aj rôzne zničené činžiaky a podzemné priestory, v ktorých už budú nepriatelia netrpezlivo čakať, aby rozpútali ohňostroj iskier, ohňa, dymu a prachu, ktorý vás úplne pohltí. K tomuto nebude chýbať ani pár vonkajších rozsiahlejších priestrov, niekoľko zaujímavých sniper lokácií a aj pár striech s výhľadom na mesto. Treba povedať, že FEAR nie je založený na miliónoch polygónov, ale tie nahrádzajú spomínané efekty a vysoko kvalitné textúry.

FEAR je prepchatý aj množstvom vízií, kde sa vám rovnako spomalí čas a niekde objaví tajomná Alma, či už v skutočnom svete alebo vo víziách, ktoré vás presunú úplne na iné miesto v iný čas v pokrútenej realite. Nakoniec mi nedá nespomenúť dôvod, prečo je hra od 18 rokov. Totiž po každom boji je miestnosť nielen v dezolátnom stave, ale aj extrémne zakrvavená s porozhadzovanými končatinami, hlavami a ak ste používali špeciálne zbrane, tak aj s obhorenými kostrami. Ale masaker nepáchate len vy, často prídete do miestností plných krvi, narazíte aj na kopy mŕtvol, stane sa aj že náhodou uvidíte padať nejaké telo atď.

Rýchlosť grafiky nie je zlá, len musíte vedieť, kde sú hranice vášho počítača. Minimum je síce uvádzané 2 GHz procesor, ale ak máte aj slabší procesor a aspoň GF6600 alebo ATI9800 nemusíte vôbec fungovať na minimálnych detailoch. Obe karty by mali zvládať bez problémov Medium detaily, s tým že množstvo nastavení si môžete zvýšiť na maximum. Pozor si treba dávať na soft shadows, tie sú veľmi náročné na framerate a hlavne na maximalne textúry, tie sú len pre ľudí, ktorí majú 512 MB na grafickej karte. Na druhej strane rozdiel medzi medium textúrami a maximum nie je taký viditeľný, rovnako aj pri ostatných nastaveniach medium - maximum sú len malé rozdiely. Dramaticky sa to mení na minimálnych detailoch, ktoré si budete musieť zapnúť pri GF4 alebo ATI9000. Hra s takýmito nastaveniami už vyzerá o generáciu slabšie.

Ku grafike sa stále častejšie viaže aj fyzika, ktorá je tu rovnako ako v HL2 na Havok engine a aj keď tu nie je tak využitá ako v HL2, užijete si prestreľovanie drevených dosiek, plávajúce predmety na vode, ale aj fyzikálne závislé animácie nepriateľov, ktoré si hlavne pri klincovej zbrani poriadne užijete. Fyziku veľmi pekne vidieť aj na rozbíjaní skiel, len mohli pridať aj pár fyzikálne závislých úloh, ako posúvanie debien.

Zvuková stránka je rovnako na jednotku a vidieť, že sa do toho pustili profesionálni filmoví zvukári z Warner Brosu, ktorí vedia ako znie ZVUK. Do detailov je prepracované všetko od hlasov, cez zvuky prostredia, až po boje, kde priam počujete každý vystrelený náboj. Plus určite poteší aj množstvo hlasov nepriateľov, ktorí spolu komunikujú alebo spomínané rádiá pretínajúce ticho pred bojom. Určite tu odporúčam mať 5.1 zostavu, ktorá vás priam vtiahne doprostred bojov.

Multiplayer je kvalitný rovnako ako singleplayer a má šancu dotiahnuť to veľmi ďaleko. V základe je síce tvorený len, ako základný prídavok príbehov kampane, ale už tu zaujal svojou nepretržitou akciou. Nie je tu žiadny výrazný ani inovatívny mód, ktorý by hru odlíšil od ostatných, ale ak vyjdú kvalitné módy, ktoré budú vedieť dobre využiť všetky efekty, môže byť veľmi úspešný. Máte tu DM, TDM, CTF, teda klasiky, ale s tým, že napríklad v CTF móde môže ten kto má "vlajku" ovládať čas a spomaľovať ho, kedy sa mu chce. Ak ho zabijú, schopnosť preberá ďalší hráč. Na druhej strane všetci ostatní vedia, kde sa hráč s touto schopnosťou nachádza. Zaujímavosťou môže byť aj čisté používanie bojového umenia v mulťáku alebo možnosť nastavovania pascí.

Celkovo je FEAR jednoznačne najlepšia FPS akcia roka (teda zatiaľ, ale už ho nemá veľmi čo prekonať). Monolith ukázal, ako sa má robiť skutočná akčná hra a temným príbehom vytrel zrak mnohým vážnym konkurentom. Určite by som už chcel také akcie a také efekty vidieť v každej FPS akcii. Ostatní sa majú čo učiť, či už po stránke efektov v bojoch, alebo aj v AI, ktorá práve tu hráčom ukazuje, aké je v hre dôležitá a ako dopĺňa atmosféru. Hra vám zaberie slušných 10-12 hodín, po ktorých sa ešte odreagujete na sérii multiplayerových máp. Na druhej strane Monolith mohol trochu porozmýšlať nad rozmanitosťou levelov. Je jasné, že rozmanitosť ako v HL2 tu nemohli nasadiť, ale určite sa dali ešte aspoň jedna-dve ďalšie lokácie vsunúť. Napríklad vieme, že vo vývoji bol aj automobilový level, ktorý bol nakoniec vypustený a určite aj tímová podpora, ktorá bola ešte aj tento rok ohlasovaná, mohla atmosféru ešte vylepšiť.

Alma sa vráti, to si buďte istý... niečo tak zlé sa nedá zničiť v jednej časti. Strach musí pokračovať!