Toto bude pravdepodobne jedna z tých rozporuplných Zelda hier. A nie kvôli tomu, že v centre diania je vôbec po prvý raz v hlavnej sérii ženská postava. Skôr kvôli tomu, že výrazne otáča dekády zabehnuté princípy série na hlavu. Zelda hry patria k tomu najlepšiemu vôbec, ale v zásade vychádzajú z rovnakej formulky, okolo ktorej sú vystavané nové herné mechanizmy. Tu je to naopak. The Legend of Zelda: Echoes of Wisdom prináša nové mechanizmy a na ich základe obmieňa formulku hry. Líši sa tak od ostatných Zelda hier z minulosti, ale možno niektorých konzervatívnych fanúšikov až tak baviť nebude.

V zásade tu platí jednoduchá rovnica: Link's Awakening remake + Tears of the Kingdom = Echoes of Wisdom. Teda nie je to až také jednoduché, ale v zásade to stačí na to, aby ste si o hre vytvorili obraz. Echoes naozaj esteticky a trochu aj hrateľnostne vychádza z remaku vydaného pred 5 rokmi. Dokonca by som povedal, že je jeho pokračovaním, ale nie nejako priamo. A čo sa týka toho Tears of the Kingdom, tak výrazne rozširuje svet aj možnosti, ako to táto hra spravila s Breath of The Wild. Možno tak Echoes nie je najoriginálnejšou hrou, ale rozhodne patrí medzi tie najlepšie a najzaujímavejšie v tomto roku.

Ja viem, že niektorí v diskusii hneď vytiahnete, že Zelda už bola hlavnou postavou v tých zlých Philips hrách, ale tie v zásade neexistujú, takže toto je jej premiéra v čele poctivej Zelda hry. Akurát si na ňu musíte chvíľku počkať. Keď sa pustíte do hry, ovládate niekoho iného – toho malého zeleného, ktorý síce podľa mnohých neznalých je Zelda, ale v skutočnosti sa volá Link. Bojujete proti Ganonovi, už už sa vám ho podarilo zložiť, keď sa zrazu stalo nemysliteľné – svojim posledným útokom vypustil do sveta temnotu a vás vtiahol niekde k sebe do akéhosi podsvetia. A tak na scénu prichádza Zelda.

Prečo práve ona, keď kráľovstvo Hyrule je plné rôznych iných silných postáv? Ona jediná ho totiž dokáže zachrániť, ale nie sama. Ako sa zmazali hranice medzi svetmi a do Hyrule vtrhla temnota, prešla aj drobná guľka čarovnej energie nazvaná Tri. Tá má schopnosť temnotu zahnať späť, ale je slabá. Vy jej musíte pomôcť zosilnieť a ona vám na oplátku pomôže zachrániť kráľovstvo a nakoniec aj Linka. Ďalej to nejdem rozpitvávať, je tu nejaká tá prastará veštba, ešte staršie sily, božstvá a celkovo rozšírená mytológia tohto krásneho sveta. Možno v tomto ide hra hlbšie ako všetky predchádzajúce. Nepotrebujete ich poznať, rovnako ani Link's Awakening remake. Túto hru si užijete aj bez nich.

Link nikdy nebol nejaký všemocný tank, ktorý by nepriateľov sekal po desiatkach, ale aj tak bola jeho hrateľnosť založená na akcii. Tu je to naopak. Zelda je slabučká, ale zase ovláda iné schopnosti. Hlavne zo začiatku boje veľmi neprichádzajú do úvahy a často tak musíte postupovať nenápadne a obozretne. Dokonca by sa dalo povedať, že si niektoré pasáže vyžadujú stealth prístup, aby vás stráže nevideli. Alebo aspoň nedobehli, inak sa vraciate späť za mreže. Toto vám krásne ilustruje, ako sa tu obmenila hrateľnosť. Bez štítu či mečíka to je o niečo ťažšie, ale keď si uvedomíte, že v boji nie ste sami, hneď vám to hranie pôjde viac od ruky.

Zelda sa tak síce nezaháňa mečom, ale zato dostane do rúk čarovnú palicu. Ak si ale myslíte, že s ňou budete vo veľkom čarovať, ste na omyle. Tu chceli autori prísť s niečím originálnejším, takže čary síce využijete, ale nie priamo. Svet hry je plný rôznych objektov aj príšer, na ktoré postupne narazíte. A čarovnou schopnosťou tejto palice je, že to všetko vie pri prvom stretnutí skopírovať. Následne si to viete vyčarovať podľa potreby. Takže ak v úvode utekáte pred strážami a potrebujete niekam vyskočiť na plošinu, jednoducho si vyčarujete debničku, s ktorou ste interagovali predtým niekde inde. A takto postupne nachádzate iné veci, ktorým neskôr zase nájdete využitie pri prekonávaní nejakých prekážok.

Z tohto pohľadu je Echoes viac adventúrou ako akciou, lebo naozaj tu Zelda samotná veľmi nebojuje. Proti vám ale stoja obrovské hordy nepriateľov, takže čo s nimi? No, vyčarujete si vlastných poskokov. Lebo predtým ste už napríklad narazili na bokoblinov, tak si vyčarujete vlastných a pošlete ich proti tým, ktorí pustošia kráľovstvo. Neviete ich priamo ovládať, ale sami sa za vás pustia do boja. Dlho nevydržia, ale zato naozaj pomôžu. No a zoberte si, že takto v priebehu hry narazíte na snáď stovku nepriateľov. Silnejších, slabších, lietajúcich, plaziacich, ohnivých, ľadových, bleskových, jednoducho rôznych. A väčšina z nich tu má svoje miesto, takže musíte zistiť, kedy a ako ich čo najlepšie využiť. Niekto vám vyhrabe dieru v zemi, iný zase rozpustí ľad, ďalší niečo zmrazí.

Tieto postavy, ktoré si môžete vyčarovať, sa nelíšia len silou a elementmi, ale aj energiou, ktorú vyžadujú. Vrán si dokážete vyčarovať pomerne veľa, lebo si vyžadujú najmenej energie. Silného nepriateľa ale môžete mať len jedného. To isté ale platí aj pre objekty. Niektoré objekty si vyžadujú viac energie, iné menej. Energia je pritom reprezentovaná orbami na „chvostíku“ tri. Takže vždy viete, koľko toho môžete vyčarovať. Postupom príbehom ale Tri „upgradujete“, takže dokáže vyčarovať viac, ale zároveň si aj znižujete energiu potrebnú na vyčarovanie postáv či objektov. Takže neskôr aj toho veľkého bojovníka doplníte nejakým netopierom, aby vám pomohli, keď sa na vás vrhne horda nepriateľov.

No a taktiež časom získate ďalšie schopnosti na manipulovanie s tým všetkým, čo vyčarujete. Napríklad to vyčarujete vo väčšej vzdialenosti. Napríklad niekde ďaleko za mrežami, kde sa síce nedostanete, ale aspoň takto na diaľku spustíte debničku na tlakové tlačidlo, ktorým si otvoríte zamknuté dvere. Ako pred vás hra pomaly kladie čoraz komplexnejšie situácie a hádanky, tak sa aj vy musíte naučiť využívať vo svoj prospech všetko to, čo sa naučíte. A že toho bude naozaj obrovské množstvo. Možno až priveľké. Všetky tieto neučené kúzla vám hra zoraďuje do jedného radu. Môžete si tam veci filtrovať jednoduchými filtrami, ale keď toho máte okolo stovky, je to už veľmi neprehľadné a dlhšie budete hľadať, kým nájdete to, čo práve potrebujete. Hlavne, ak to často nepoužívate.

Skvelé však je, že je dizajn hry naozaj veľmi inteligentný, takže necháva riešenia často na vás. Sú tu prípady, kedy má niečo len jedno riešenie, ale zväčša je na vás, ako vyriešite hádanky či si postavíte cestu na nedostupné miesto. A veľmi to pripomína práve Tears of The Kingdom. Tam ste veľa vecí riešili nekonečnými mostami zo zlepených stromov, tu zase veľa vecí vyriešite ukladaním postelí za sebou. Áno, je to primitívne a v zásade aj hlúpe riešenie, autori v hre plánovali určite niečo iné, ale v zásade to funguje. A ak to funguje, prečo si komplikovať život tým, že sa pokúsim prísť s komplexnejším riešením? Ale je len a len na vás, ako situácie v hre budete riešiť. Možno tam uvidíte iné riešenie ako ja.

Už som písal, že Zelda v hre veľmi nebojuje. To ale neznamená, že nebojuje vôbec. Jej schopnosti totiž v priebehu hry rastú a časom si osvojí aj niektoré Linkove schopnosti, respektíve využije Linkovu silu, aby dočasne dokázala bojovať mečom, strieľať z luku, dokonca aj používať bomby. Teda tá zeldovská klasika už od roku 1986. Trvá to však len krátko a vyžaduje si to špeciálnu energiu, ktorej hra nerozdáva priehrštia, takže si musíte dobre rozmyslieť, kedy vytasíte meč. Napríklad v boji proti bossom sa to hodí. Inokedy to skôr pôsobí ako plytvanie, ak si to nevyžaduje priamo nejaká hádanka.

V priebehu hry si Zelda osvojí ešte aj schopnosť previazať sa s niektorými objektmi a na diaľku nimi pohybovať. Prípadne sa o ne zachytiť a využiť ich pohyb, ako napríklad v prípade plošín. Celkovo toho pred záverečnými titulkami budete vedieť naozaj dosť a mnoho z tých schopností si ešte vylepšíte. Okrem zlepšovania Tri schopností si taktiež upgradujete Linkovu silu, ktorú Zelda využíva. Takže meč bude silnejší a dokážete ho využívať dlhšie. Ale musíte na to zbierať špeciálne vecičky, ktoré sú naozaj poctivo skryté vo svete. Keď ich dáte dostatok dokopy, u jedného mudrca v chatrči vám ich rád vymení za upgrady.

A celkovo budete v hre pomerne dosť cestovať po rôznych domčekoch a chatrčiach, kde nájdete obchodíky alebo predajcov rôznych smoothie. V obchodoch nakúpite suroviny alebo vybavenie. V stánkoch so smoothie si zase vyrobíte nápoje, ktoré vám v hre pomôžu rôznymi spôsobmi. Doplnia vám život, dobijú energiu, ale napríklad vám aj zvýšia rýchlosť, dodajú nejakú špecifickú odolnosť a podobne. Predstavte si, že idete do ľadovej časti kráľovstva. Ak si nedáte pozor, Zelda tam umrzne. Ale ak si dáte nápoj na odolnosť voči mrazu, môžete tam spokojne behať, kým nevyprchá jeho účinok. Takže tie rupie, ktoré počas hry zbierate, sa oplatí aj takto investovať. Počas hry sa budete učiť rôzne recepty, aby ste zo surovín nevyrobili nejakú grcku, ale smoothie s čo najlepším (a želaným) efektom.

Svet hry je obrovský, členitý a bohatý. Síce vychádza z Link's Awakening, ale je väčší a ponúka toho oveľa viac. Nemyslím to tak, že by bola mapa rovnaká, ale ak hrávate Zelda hry, zhruba viete, čo bude kde. Navyše tu ten svet nie je len jeden, ale Tri vás v určitých bodoch prenesie aj do toho druhého, temného sveta, aby ste zahnali temnotu. Ten je rozbitou a pokrútenou verziou reálneho kráľovstva Hyrule, takže vás tam čakajú úplne iné nástrahy. No a potom sú tu dungeony a side-scrolling pasáže, kedy hra zrazu prepne do perspektívy ako Zelda II. Dáva to ale zmysel a hlavne to funguje veľmi dobre. Dungeony pridávajú nové druhy výziev, často ponúkajú mnoho podlaží, sú rôzne členité a minimálne jeden je vlastne jednou dlhou hádankou cez 5 podlaží, ktorá vám poriadne poláme hlavu, ale o to viac si ho užijete.

A aké to je z pohľadu dĺžky? Mne to trvalo zhruba 25 hodín, kým som sa dopracoval k záverečným titulkom. A to som mal splnený celý príbeh a povedal by som, že drvivú väčšinu vedľajšieho obsahu. Ale až keď som si teraz pri písaní recenzie prečítal inštrukcie o tom, čo všetko vám v recenzii nemáme vyspoilovať, tak som si vyspoiloval, čo som ešte v hre neodhalil. A nebolo toho málo, pričom mapu som mal celú odhalenú, takže sú tieto veci dobre skryté. Nie sú to nejaké kľúčové body hry, ale ďalšie výzvy, z ktorých niektoré vás poriadne potrápia. Akurát teda škoda, že si niečo takéto nevyskúšate po prejdení príbehu. Jeho prejdením totiž hra končí a ak si chcete niečo neskôr dokončiť, tak sa musíte vrátiť na posledný save pred dokončením príbehu. Toto by už Zelda hry fakt mohli vyriešiť a umožniť pokračovať v hraní aj po prejdení. A ideálne rovno pridať New Game +. V každom prípade je však hra výrazne dlhšia ako Link's Awakening.