Ak dokážete poskladať zápletku zo zaujímavých, hoci už nie raz spracovaných a niekoľkokrát videných častí a prerozprávate ich pútavým spôsobom, možno vám to niekto otrieska o hlavu, no máte ohromnú šancu vyslúžiť si pochvalu za výborné dielko. Síce si vzalo inšpiráciu tu a tamto, avšak výsledok má šmrnc. Také je aj Blues and Bullets. Ukazuje, že klišé s trilerov treba vedieť dať dohromady. A nezávislým vývojárom to napodiv celkom dobre ide.

Príbeh sa točí okolo fascinujúcich čriepkov známych z mnohých známych detektívok. Únosy malých detí sa v priebehu rokov vystupňujú, nevyriešené zmiznutia sa dajú počítať na desiatky. Aby toho nebolo málo, pri hraní za jedno z detí na úplnom začiatku zistíte, že ide o akýsi šialený kult a jeho líder ma na hlave narazené parohy. K tomu si musíte pridať detektíva vo výslužbe, starajúceho sa o tradične americkú rodinnú reštauráciu/kaviareň, avšak potajomky pátrajúceho po únoscovi, ktorého sa mu nikdy nepodarilo odhaliť.

Hlavný protagonista Eliot Ness nesie tradičné známky životom zničeného policajta. Všetko okolo neho prestáva dávať zmysel, skorumpovaná polícia už dávno nemá motto pomáhať a chrániť a navyše to k poháriku Eliot nemá nikdy príliš ďaleko. Kriminálnymi živlami nerušený život mu nie je dopriaty ani vo výslužbe. Môže si za to sám svojou povahou. Hoci si vedie svoj podnik najlepšie ako dokáže (a mali by ste ochutnať jeho brusnicový koláč), minulosti sa nedokáže zbaviť a napokon jej svojím spôsobom ani neunikne. Kedysi ako jeden z Nedotknuteľných išiel po krku slávnemu Al Caponemu. Teoreticky úspešne, ten predsa skončil za mrežami. Alebo? K jednému zo zlomových okamihov Eliotovej kariéry a stretnutiu so samotným bossom si aktívne pričuchnete. Dostanete na výber aspoň čiastočne pozmeniť chod dejovej línie svojím rozhodnutím počas rozhovoru. Ako už býva zvykom, raz za čas dostanete v interaktívnej novele možnosť zvoliť si, ako budete pokračovať ďalej a ktorým smerom povedú vaše ďalšie kroky.

Ako čas plynie a šediny na Eliotovej hlave pribudajú, narastá i počet nezvestných detí. Všetko by to bolo len sledovanie úbohého trápenia sa depresiami sužovaného policajta vo výslužbe. Noir ako vyšitý - a aktívne tomu pomáha aj spracovanie. Napokon sa však Eliot môže vo svojom trápení posunúť trochu ďalej, osud ho znovu spojí s jeho večným rivalom z mafiánskeho sveta. Ponuka, ktorá sa neodmieta, leží potichu na stole a sami zistíte, že Blues and Bullets je vlastne mišmaš, ale s témami citlivo vyzobanými z iných (nielen herných) projektov. Akonáhle sa pozriete na napredovanie deja z diaľky, dostane to celé skutočne grády. Talent scenáristovi uprieť nemožno, pohráva sa so vznikutými scénami s rozvahou, ale nie raz sa stane, že je niekedy dej necitlivo useknutý alebo myšlienka nedopovedaná či banálne hodená pred hráča. Emócie občas chýbajú - ale skutočne len občas. Chýba to svojské čaro Fincherovho Sedem, ktoré sa, samozrejme, nedá len tak okopírovať.

Lenže Blues and Bullets má atmosféry na rozdávanie, nech hra čerpala kdekoľvek. Epizodický charakter prezentácie vôbec nevadí. Prvá časť (spolu ich dostaneme päť) zatiaľ len otvára knihu so zamotaným príbehom, predstaví postavy, nechá nahliadnuť do rôznych žánrov. Túto depresívnu detektívku by sme mohli prirovnať k The Wolf Among Us od Telltale - a skutočne tu podoba je a cítiť ju. Len dúfame, že atmosféra vyšetrovania sa napokon nezačne zbytočne topiť v balaste nezaujímavostí ako v prípade rozprávkového vlka. Zatiaľ má hrateľnosť vynikajúci spád. Dôvodov, prečo by sa tak nemuselo vôbec stať, by sme mohli nájsť hneď niekoľko.

Tak po prvé, atmosféra a zápletka je dospelá. Nebojí sa ukázať bezmocnosť, krutosť alebo ľudskú skazenosť, márnivosť jedného ľudského života v mori ostatných, nad ktorými nebdie dobrotivý vládca, ale nelegálne získané peniaze a s nimi prichádzajúca moc. Noirové spracovanie je podčiarknuté čiernobielym vizuálom. Nebudeme tu zbytočne plytvať slovami na umelecký feeling, pretože o ten skutočne nejde a bez prepáčenia naň v tomto žánri serie aj pes. Nie sme v hipsterskej kaviarni a nefilozofujeme tu o zmysle života. Svet Blues and Bullets je surový a k tomu  obsahuje ostré ťahy štetcom s dvomi výraznými (a navzájom si odporujúcimi) farbami, čo sadne ako zadok na šerbeľ. Červené šmuhy - a nie, kečup to skutočne nie je - sú o to viac drsnejšie a pôsobia animálne.

Blues and Bullets má svojsky pútavý štýl. Hrá sa ako vyššie spomínaný Wolf či ak chcete The Walking Dead. A milión ďalších, mierne zjednodušených adventúr. Úzko vymedzený priestor umožňuje minimálny pohyb, zablúdiť sa nedá kde a ani prehliadnuť dôležitý predmet, pretože ste naň upozornený tááákouto veľkou ikonou. Stačí naň kliknúť, ono sa už stane, čo sa stať má. Inventár sa tu nenosí. Idete stále dopredu za nosom, až sa niečo stane a vy si danú situáciu vychutnáte. Menšia dávka hrateľnosti ako takej nevadí, viac si užívate napísaný dej. Ruky položené na klávesnici sa vám rozhodne nezapotia, ale pokojné napredovanie si adekvátne vychutnávate. Navyše sa titul snaží doplniť osviežujúce momenty quick-time eventmi. Taká bitka je pomerne jednoduchá a máte čas na sledovanie toho ako si Eliot dáva do držky s neznámym chlapíkom. Zvládnete to ľavou zadnou, ani nemuste vedieť písať všetkými desiatimi.

Okrem zjednodušeného adventúrenia sú tu, samozrejme, rozhovory. Postavy si svoje odrapkajú a ide im to dobre. Jednak sú riadky rozhovorov napísané presne tak, ako by ste si predstavovali: ani dlhé, ani krátke, bez zbytočného pátosu a otrepaných fráz. Celé je to síce dobre známe divadielko, ale má gule. Eliot nie hláškujúci exot ako z Posledného Skauta či Odplaty, no vnútornú vyhorenosť mu bez váhania veríte. Raz za čas sa rozhodnete ako ďalej, na ktorú stranu sa prikloníte, v závere vám to hra zosumarizuje, avšak teraz to berieme len ako náznak čohosi, čo vyhodnotíme po ukončené celej sezóny. Zatiaľ nič extra, dej plynie dopredu tak či tak. Ale aj tieto náznaky voľby potešia. Netvárte sa že nie, ak by tu neboli, nadávali by ste na absenciu týchto okatých odbočiek.

Okrem toho si aj zastrieľame a pekne v štýle akčných hier. Dobre teda, nie tak bežne ako v každej inej a tuctovej strieľačke z pohľadu tretej osoby, máme tu predsa adventúru, ale ako výplň tieto vsuvky v sídle Al Caponeho fungovali. Gangstri padali k zemi, AI je stupídna, cítite sa ako na strelnici, ale... ale je to zábava. Eliot je automaticky ukrytý za prekážkou. Pravé tlačidlo myšky slúži na presnejšie zameranie a vyklonenie ostrostrelca, ľavým strieľate z nekonečnej zásoby munície. Všetkých na obrazovke pošlete do mafiánskeho nebíčka a Eliot sa sám presunie k ďalšiemu checkpointu. Nič náročné, nič ťažké, postačí dlho nevystrkovať nos spoza múrika. Môžete to pokojne brať ako umelé predlžovanie hrateľnosti, o nič iné sa skutočne nejedná, avšak ako príjemné osvieženie túto hernú pasáž berieme. Odklikávanie dialógov a možností dostalo poriadnu vzpruhu.

Ešte viac sme si užili obhliadnutie miesta činu. Nebudeme zbytočne prezrádzať, kam nás dej zaviedol, na to je každá z piatich kapitol prvej časti príliš krátka - zápletka zahlási konečnú po približne dvoch hodinkách poctivého hrania. Ale späť ku krvavému masakru, ktorému sa nevyhnete. Aspoň minimálna sloboda v chodení vám predstaví niekoľko aktívnych miest v dome. Po priblížení si inkriminovaných miest musíte nájsť niekoľko dôležitých stôp. Ak sa tak stane, čo nie je problém, nakoľko sú zvýraznené, môžete ich použiť pri zodpovedaní niekoľkých otázok (ukladáte fotky z miesta činu ku kľúčovým slovám), pomocou ktorých zistíte, čo sa vlastne stalo. Znovu ide o osviežujúci moment, spestrujúci tradičný pochod vpred, kde vám nestojí nič v ceste. Nemusíte príliš zapájať mozgové závity, všetko preklikáte a dáte dohromady po nazbieraní dôkazov - no, prinajhoršom skúsite osvedčenú metódu pokus-omyl a dostanete sa do tajomnej izby s pokladom v skrini aj hrou na slepú babu.

Ako hra vyzerá, vidíte sami a svedčí jej to. Len by sa postava mohla pohybovať trochu rýchlejšie, animácie pohybov sú akoby spomalené. Ústredná melódia ujde, aj keď pestrejší jazzík by neuškodil, takto sa jej rýchlo prejete. Dabing je skvelý. Či už ide o Eliota alebo jeho pomocníka Miltona, každé slovíčko si budete užívať. Žiadne odrapkané vety, bezducho rozprávané súvetia. Prirodzene pôsobiace dialógy alebo myšlienkové pochody postáv nekladú dôraz na kvantitu, ale kvalitu. Pomalšie a precítenejšie prerozprávanie. Obtiažnosť nie je nijako závratná, nenájdete miesto, na ktorom by ste sa zasekli. Jediné, čo môžeme hre vytknúť a skutočne jej to trieskame o hlavu s razanciou buldoga, je absolútne nezvládnutá optimalizácia. Vlastne ani neexistuje. Na jednej zostave vám hra raz pobeží bez problémov, aby po druhom spustení dokázal počet snímkov za sekundu klesnúť na neúnosnú hranicu. A to sa bavíme o adventúre, kde nepotrebujete ani 25 fps! Na druhej zostave to je utrpenie neustále. Naprogramovanie je hrozné, hra nebeží ako by skutočne mala, a pritom nemá dôvod vyžadovať nadpriemerný hardvér. Vytrpíte si svoje a napokon radšej oželiete vizuálne hody a zvolíte nižšiu kvalitu, kde to aspoň ide.

Ak teda potrebujete hodnotenie a musíme voliť, dávame Blues and Bullets palec smerom nahor. Epizodická detektívka evidentne čerpá z noiru a pohltenie funguje. V prvej časti načrtla, o čo všetko pôjde a rozohraté to má dobre, pretože chceme vedieť, čo sa stane ďalej a do ďalšieho hrania sme sa nenútili, ale sa chceli dostať čo najskôr na samotný záver. A úprimne, to sa v poslednej dobe nestáva príliš často. Možno by sme privítali viac hrateľnosti na úkor „filmového" napredovania deja, kedy sú niektoré scény v hre len preto, aby sa prehralo video, no vedeli by sme predstaviť, že si ich aj zahráme. Aspoň kúsok tu a kúsok tamto. Šlo by to, len by rozprávanie bolo viac rozťahané. Svoje čaro by nestratilo, no potom by to od autorov chcelo aj viac snahy vymyslieť herný obsah.

Na Blues and Bullets sa po prvej epizóde dobre pozerá. Nie je ničím iným ako interaktívnou novelou, časťou seriálu, do ktorého občas zasiahnete, aby ste sa posunuli ďalej. To nám neprekáža, potenciál tu skutočne je a cítiť ho. Či sa voľby skutočne prenesú do dejových zvratov, budeme môcť posúdiť až neskôr. Ale už teraz vám odporúčame celú sezónu nezávislej interaktívnej adventúry, ktorá možno nakope aj produkciu Telltale do zadku. Všetko podstatné leží na pleciach scenáristu. Ak to nespacká, môžu sa v Telltale ísť hanbiť do kúta. Na ďalšie časti preto čakáme so zatajeným dychom.