Divočina severného Quebecu nepozná žiadne zľutovanie. Človekom nedotknutá príroda dokáže behom okamihu ukázať svoju skutočnú silu. Keď teplota klesne do mrazivých mínusov, z oblohy začne padať hustnúci sneh a zdvihne sa vietor, veľmi rýchlo oceníte hoci aj malé kachle či krb a oheň v nich. O pôsobivú atmosféru nebude v mrazivom dobrodružstve Kona, ktoré nás zaujalo už vo verzii s predbežným prístupom a podrobne sme vám ho predstavili v našich dojmoch z hrania, žiadna núdza. Tak ako to dopadlo po úspešnom dokončení prvej hry z niekoľkodielnej série?

Dobre. Síce máme výhrady, niektoré neduhy z preview verzie neboli odstránené, ale výsledný dojem z tejto neobvyklej adventúry je určite kladný. To, že sa hra dostala do finálnej fázy, berieme ako menší zázrak. Hlavne keď bola vo vývoji niekoľko rokov. Je to dané aj postupným vydávaním jednotlivých príbehov namiesto kompletnej plánovanej série. Kanadskí vývojári z Parabole sa rozhodli správne, pretože Kona má už teraz čo ponúknuť a rozhodne nepatrí medzi projekty, ktoré by stavili len na prvotné nadšenie. Nevedeli sme sa nabažiť ani po hodinách. Navyše každý odklad by len zbytočne znižoval záujem netrpezlivých hráčov - alebo chcete skutočne vedie,ť ako nám chýba príbeh v The Long Dark? Veľmi. Kona ho má a je zaujímavý.

Nie je to typická adventúra, ale ani žiadny lineárny walking simulator, kde stačí kráčať rovno za nosom a ono sa to nejako dohrá. Krátka herná doba je síce mierne na škodu, no obdobne ako vo  Firewatch aj tu je tým najvýraznejším podmaňujúcim prvkom mrazivá atmosféra. A navyše môžeme uplatniť osvedčenú formulku: ak chcete v hre objaviť všetko - a v lesoch skrýva nejeden poklad - o nejednu hodinku sa herná doba natiahne. Z pohľadu vlastných očí ovládate súkromného detektíva Carla Fauberta. Po návrate z Kórejskej vojny sa snaží pretĺkať životom ako to len ide a berie všetku prácu, ktorá sa vyskytne. To, že na list Williama Hamiltona, bohatého podnikateľa, nemal radšej reagovať, si uvedomí až príliš neskoro. Na druhej strane sa konečne po nudnom sledovaní neverných manželov a manželiek môže ponoriť do skutočného prípadu. Teda aspoň to tak spočiatku vyzerá.

Vandalizmus v miestnej ťažobnej spoločnosti, ktorá patrí zbohatlíkovi Hamiltonovi, je len čímsi v pozadí, čo vás v príbehu situovaného do októbra 1970 zaujme. Drsná príroda sa vám do zátylku zahryzne po menšej autonehode. Po niekoľkých hodinách v bezvedomí zistíte, že druhé vozidlo je po kolízii opustené, Carl je zranený, je mu zima a začalo husto snežiť. Carl má jednoducho šťastie a bude horšie. Inak ako s reťazami sa svojím Chevroletom nedostane nikam, takže sa ich vyberie hľadať do najbližšieho zrubu. Práve v tejto chvíli si začínate uvedomovať to vákuum okolo vás. Na živého človeka napokon síce narazíte, ale drvivú väčšinu hernej doby sa len neustále obzeráte okolo seba alebo sledujete príbehy zamrznutých obyvateľov. Okolie jazera Atamipek ukrýva nadprirodzené tajomstvo a zavraždený Hamilton, ktorého telo nájdete v miestnom obchode, je len jediným dielikom skladačky - a dá sa povedať, že tým najmenej záhadným a možno aj zaujímavým.

Ako budete postupne skúmať prostredie, navštevovať miestne príbytky domácich, uvidíte v pozadí zavýjajúceho vlka. Jeho podivne žiariace oči sú pre vás dostatočnou výstrahou a upozornením, kto tu teraz vládne. Lenže od koho sú tie podivne horiace šípy a čo označujú? Ako sa, preboha, mohlo stať, že človek zamrzol na mieste? Čo sú tie podivné kopy ľadu? A kde sú všetci? Rozmotávanie mikropríbehov, do ktorých sa nenápadne pridali nejaké tie konšpirácie s UFO tematikou, má svojské čaro a chcete ich pekne pomaly a s rozvahou odhaliť. Mierne desivé sú vaše prechádzky, avšak nie preto, že by na vás niečo vybaflo na každom druhom rohu. Toho sa nedočkáte, no strach pociťujete neustále: máte pocit, že vás niekto alebo niečo sleduje. Do toho si pridajte snehovú víchricu, vlkov a opustené mestečko.

Napredovanie príbehu sa deje prostredníctvom riešenia hádaniek, pričom tie sú pomerne prosté. Všetko dôležité o obyvateľoch sa dozvedáte z nájdených denníkov. V iných hrách to môžu byť tony textu, Kona naopak stavia na skromnejší rozsah a robí dobre. Nie ste zahltení zbytočnými informáciami, všetko podstatné si Carl zapisuje do denníka, v ktorom nenájdete riešenie úloh, ale vás hra len nasmeruje na správnu cestu. Okrem toho je Carl nemý, no úloha rozprávača je bravúrne zvládnutá prostredníctvom inej osoby. O hlavnom protagonistovi hovorí v tretej osobe, komentuje všetky akcie Carla, napovedá, kedy je na tom hrdina zle so zdravím a podobne. Hlas rozprávača akoby vypadol z rozhlasovej hry.

Inak je Kona pomerne jednoduchou adventúrou z vlastného pohľadu. Zopár úloh máte pred sebou ako na dlani, no ich riešenie je niekedy zbytočne naťahované. Niežeby ste museli veľmi premýšľať. Kona ponúka otvorený svet - teda sú tu isté hranice, za ktoré sa hra posunie vo vybranom okamihu - a vy viete, že máte nájsť lepiacu pásku alebo magnet, no kde sa daná vec nachádza, už netušíte. Preto musíte často znovu prechádzať už navštívené lokácie, hľadať malé a zabudnuté predmety, vraciate sa a znovu hľadáte. Je pravdou, že mnohé z dôležitých predmetov nájdete na viacerých miestach a stačí ich zobrať raz, no tápaniu a backtrackingu sa nevyhnete. Niekedy by stačilo trochu viac hráča postrčiť, tempo sa takto zbytočne kúskuje.

Spôsob presunu medzi jednotlivými miestami je čisto na vašich pleciach. Od začiatku máte k dispozícii nezničiteľný pickup, neskôr si opravíte snežný skúter. V snehovej fujavici sa budete presúvať pomerne často a je škoda, že jednotlivé časti sú postupne nahrávané a prechod medzi nimi tak nie je plynulý. Ak však máte v sebe dobrodružnú povahu, nemusíte sa spoliehať na motorové vozidlá a vyberiete sa do prírody po vlastných. Okrem achievementu za túto možnosť je to náležite napínavejšie. A zdĺhavejšie. Už sme spomínali, že ak neviete, čo a kde máte hľadať, musíte návštevy opakovať. Nehľadiac na survival prvky.

Ak vás oblial pot, neľakajte sa. The Long Dark to nie je, Carl nemusí každých 15 minút jesť a piť, nehľadá posteľ, kde by nabral energiu. Veď zápletka sa odohráva počas jedného dňa (a noci, no k tomu dôjde až v samotnom závere), tak prečo aj? Jediné, čo musíte sledovať, je Carlova energia, telesné teplo a stres. Na doplnenie toho prvého stačí hltať lieky, druhé zvyšujete prítomnosťou v blízkosti kachiel či ohniska a od tretieho si uľavíte pivom či cigaretami, no stačí aj ostať v pokoji. Väčšinou sa musíte snažiť nezdržiavať príliš dlho vonku, aspoň do momentu, kedy získate teplejšie oblečenie a zdravie zas strácate pri kostrbatom súbojovom systéme s vlkmi. Tých môžete zlikvidovať strelnou alebo chladnou zbraňou, no odlákať ich môžete pohodeným kusom mäsa.

Tempo hry nemá atribúty zbesilej akcie a všetko je podriadené pokojnému skúmaniu prostredia. Podobne ako v seriálovom Fargu sa jednotlivé situácie udejú bez väčších ovácií, no to neznamená, že by im chýbala iskra a absentoval v nich pozitívny dojem stupňujúci skľučujúcu atmosféru. Ak nemáte príliš v láske presúvanie sa prostredím, ktoré svojím spracovaním má výrazný vplyv na celkovú hrateľnosť, bude vám Kona pripadať akoby prázdna. Aj preto sa dá Kona prirovnať k Firewatchu, kde v nezanedbateľnej miere určuje, ako hra pôsobí a aké dobrodružstvo vlastne ponúka. Pri hraní doslova cítite mrazivú zimu, brodenie v snehu za zvuku vŕzgajúcich podrážok a fujavice len podporuje strach z neznámeho a nadprirodzeného. Paranoické otáčanie sa okolo seba, pretože cítite pohľad na svojom chrbte, je v cene.

Technické spracovanie nemá žiadny zmysel kritizovať. Minimum dabingu nevadí, rozprávač je vynikajúci. Skladieb od folkovej kapely Curé Label je len zopár, no každá vystihuje konkrétnu lokáciu. Grafika sa prezentuje aj z obrázkov a nechýba jej nič výrazné. Oči musíme trochu privrieť pri opakujúcich sa objektoch v interiéroch, ale to je takmer neviditeľná kritika. To, čo vizuálna stránka vystihuje a dopĺňa scenáristovu ideu, je atmosféra. Ovládanie je prirodzené, šoférovanie akčné, ale prehľadné a pochopiteľné. Jediné, čo nám prekážalo, je zobrazenie aktívnych miest. Symbol bielej bodky je často nenápadný a navyše nám vždy dlhšie trvalo, kým sme sa správne k predmetu postavili. Môžete tak niečo prehliadnuť, ale viac to vadí pri skúmaní skriniek a šuplíkov. Interface s inventárom a denníkom trpí vývojom i na konzolový trh. Navyše je inventár obmedzený a predmety si musíte ukladať do bezodného odkladacieho priestoru na korbe auta.

Kona sa podarila. Nie je síce dlhá, ale má svojské čaro. Zdĺhavosť je jednou z charakteristických čŕt hrateľnosti, takže vám musí sadnúť, v opačnom prípade sa budete trápiť pri neustálom chodení tam a späť. Nás mrazivé ticho oslovilo a každá prechádzka dokázala vybičovať atmosféru k napínavému vyvrcholeniu. Konu by ste nemali prehliadnuť, zaslúži si pozornosť už len preto, že ponúka trochu odlišný zážitok. Nie je to síce taká bomba ako minuloročný Firewatch, no po neustále odkladanom The Long Dark je severák v Kona príjemne mrazivý. Také herné, nízkorozpočtové Fargo.