Autor A Way Out je chorý z ľudí, ktorí sa zaoberajú dĺžkou hry a znovuhrateľnosťou, na The Game Awards nebol pod vplyvom drog

A Way Out je zatiaľ poslednou hrou štúdia Hazelight, ktorá sa zameriava na gaučovú kooperáciu dvoch hráčov a jej dĺžka je približne šesť hodín. Prináša nové myšlienky, udržiava dej v pohybe a skončí. Jej režisér Josef Fares tvrdí, že šesť hodín je perfektnou dĺžkou, ktorá dokázala naplniť jeho vízie. Hovorí, že by urobil aj desaťhodinovú hru, ak by mal pocit, že v nej dokáže veci rozprávať rovnakým tempom a vtiahnuť hráčov tak, ako to teraz urobil pri šiestich hodinách hrateľnosti. 

Fares si myslí, že zápal herného odvetvia k dĺžke hry a jej znovuhrateľnosti by mal okamžite odísť:

„Keď sa pozrieme na štatistiky o tom, koľko ľudí naozaj hrá hry ako A Way Out, myslím, že miera prejdenia bola na PS4 okolo 52 %. Keď si vezmeme štatistiky dohrania hier, je to vlastne naozaj pekné číslo. Napríklad menej ako 30 % hráčov GTA IV sa dostalo až na koniec tejto hry. 52 % je tak pre hru naozaj dobré. 

Predstavte si niekoho, ako je James Cameron. Povedal by si - och, len 50 % ľudí odišlo po mojom filme z kina s pocitmi, že to bolo skvelé - je to šialené. Máme vyučujúcich herných dizajnérov, ktorí hovoria svojim študentom, aby sa najviac sústredili na prvých 40 % hry, pretože zvyšok? Ľudia ho pravdepodobne nikdy neuvidia. Načo potom míňať toľko úsilia do hry pre nič? Mali by sme hry vnímať ako skúsenosti a zážitky. Nezáleží na tom, aké dlhé sú.

Ak je také bežné, že ľudia skrátka nedohrajú hry do konca, prečo by sme mali vôbec komentovať ich znovuhrateľnosť a dĺžku? Prečo by to vôbec malo mať vplyv na hodnotenie hry? Nič také by sa diať nemalo. Keď sa môj vydavateľ opýta na dĺžku hry, vždy reagujem otázkou, prečo sa to pýtate? Na takéto kraviny naozaj nebudem odpovedať.”

Fares tvrdí, že je ťažšie vytvoriť dlhšiu hru a udržať v nej rôznorodosť či tempo. Preto sa radšej sústredí na to, čo považuje za správne pre svoje projektové ciele, namiesto umelého nafukovania, čo pre mnohých môže dávať zmysel. Napriek tomu sú tu mnohí, ktorí hry dohrávajú a dĺžka ich naozaj zaujíma.

„Niekedy sa cítim, akoby sme servírovali stôl plný jedla, ale ľudí rozruší, že na ňom nie je všetko. Nechápem to. Budú predsa jesť iba určitú časť tohto jedla, pretože nedokážu zjesť všetko. Zvyšok budú musieť vyhodiť alebo jednoducho nechať zhniť. No aj napriek tomu ich rozruší, že na stole nie je všetko jedlo.”

Josef Fares sa do povedomia ľudí zapísal svojim kontroverzným vystupením na minuloročnom udeľovaní cien The Game Awards, kde sa pomerne nelichotivo vyjadril na adresu Oscarov. Konkrétne povedal vetu: "F*ck the Oscars." Teraz sa k tejto téme vyjadruje s odstupom času, keď tvrdí, že si niektorí ľudia po jeho vystúpení mysleli, že užil kokaín. Sám sa však od drog dištancuje:

„O Oscaroch sa vtedy toľko hovorilo, tak som skrátka povedal, že na Oscary seriem. Keď som to povedal, celé publikum sa naozaj vzrušilo. Nevidíte to síce vo videu, ale všetko to vzrušenie a povzbudenie z ich strany tam naozaj bolo. Poznáte ten pocit, keď ste úplne vyhecovaní? Nebral som drogy, nikdy som nefajčil ani marihuanu. Viem, že niektorí ľudia si mysleli, že som na kokaíne, ale nie.”

Fares hovorí, že pracovať na hre je oveľa ťažšie než pracovať na filme, preto by sa o hry malo zaujímať viac ľudí a preto by si ich prácu mali vyskúšať všetci filmoví tvorcovia, ku ktorým patrí dokonca aj on sám, keďže má na konte niekoľko filmov. Napriek jemnej kontroverzii však bolo pre mnohých osviežujúce vidieť, že počas nablískaného galavečera hovoril niekto naozaj o tom, čo si myslí:

„Pred mojim vystúpením sa ma opýtali, či nemám záujem o mediálny tréning. Robíte si zo mňa srandu? Odvetil som. Prineste mi sem tých trénerov a ja ich budem trénovať, ako sa nastupuje na mediálny vlak, (hovorí so smiechom). Viem, že niektorých ľudí som podráždil, viem, že niektorí reagovali, že som blázon alebo čokoľvek iné, len nie normálny. Pokiaľ však viem ja sám, kto som a že sa s ľuďmi okolo mňa zaobchádza dobre, je to v poriadku.”

Fares od tohto momentu dostal oveľa viac mailov od fanúšikov než bolo zvykom. Hovorí, že veľa z nich bolo pozitívnych. Dokonca sa zdá, že jeho reč nevadila ani EA, ktoré stojí za vydaním A Way Out:

„Mám oveľa viac láskavých emailov. Väčšina z reakcií ľudí na moju reč bolo naozaj pozitívnych. Napriek tomu sa však našli niektorí, ktorých to rozrušilo alebo pobúrilo. Opýtal som sa ich, prečo sú naštvaní? Čo je na tom? Je predsa dobré, keď sme skrátka samými sebou. Nemôžeme nasledovať scenár. Ak sledujem scenár, som zo seba nervózny. Nemôžem to robiť a EA to vie. Je to skrátka tak a musíte to prijať. A oni to robia.”