Čo sa vôbec ešte dá napísať o Diablo 3? Je to hra, na ktorú sme roky čakali. Zároveň je to hra, ktorá je tu už roky s nami a mnohí sa k nej stále vracajú. Je to už viac ako 6 rokov, čo sme sa mohli ponoriť do nových bojov proti hordám pekelných démonov. Alebo 5 rokov. Prípadne aj 4. Totiž Diablo 3 za tie roky prešiel všetkými možnými platformami a aj keď to bola vždy tá istá hra, vždy bola aj trošku odlišná. Najskôr tu bol základ, ktorý ponúkol slušný potenciál, no nebolo to úplne to, čo fanúšikovia čakali. Potom sme sa dočkali vydania na predchádzajúcich konzolách, v tom istom roku prišiel aj parádny datadisk Reaper of Souls, ktorý hru ukázal v najlepšej forme, no a nakoniec sme sa dočkali aj Ultimate Evil edície pre aktuálnu generáciu konzol.

No a teraz prekonávame náš rekord a prinášame už štvrtú recenziu na tú istú hru (GTA V ich malo len 3), keď sme sa na Switchi dočkali Diablo III: Eternal Collection. Titulu tak veľkého, že mu ešte aj Nintendo z cesty odpratalo svoje exkluzivity a väčšie 3rd party multiplatformy taktiež priniesli radšej skôr. Titulu, o ktorom by ste si mohli myslieť, že ho dokonale poznáte, ale aj tak vás stále dokáže prekvapiť na stále relatívne mladej konzole, kde aj toľké roky po pôvodnom vydaní naberá druhý dych.

Hodnotiť túto edíciu je veľmi zaujímavé, aj keď pôvodnú hru poznáte. Sám som ju niekoľkokrát prešiel v rôznych verziách na rôznych platformách. A Switch verzia do tohto pestrého koloritu zapadá naozaj zaujímavým spôsobom. Na jednej strane sú tu jednoznačné technologické limity, ktoré nás ťahajú tak trošku do minulosti, keďže sa napríklad v rozlíšení a niektorých ďalších aspektoch vraciame do éry PS3 a Xboxu 360. Na druhej strane práve toto bude pre mnohých tá najlepšia verzia vďaka tomu, čo umožňuje a čo so sebou prináša. Switch totiž pre Diablo 3 znamená nielen nové možnosti, ale tiež nové nutnosti. Predsa len nemôžete od konzoly, ktorá je ideálna na cesty, očakávať, že sa budete musieť s hrou pripájať k Battle.netu.

Diablo III: Eternal Collection pre Switch je asi jedinou skutočne offline verziou hry, kde máte takmer celý obsah hry k dispozícii bez ohľadu na to, či ste pripojení online. Samozrejme, online súčasti si bez pripojenia nezahráte, no to nič nemení na tom, že môžete kedykoľvek napríklad na letisku vytiahnuť Switch z tašky a natrieť to pánovi temnôt. Vždy tak máte poruke svoje postavy, pokojne môžete hrať lokálne vo štvorici doma a aj na cestách. Po Dark Souls Remasteri je toto ďalší veľký titul, ktorému tento formát až prekvapivo dobre sedí a funguje aj tak, že si hru chvíľku pustíte, zahráte pár minút, konzolu uspíte a neskôr ju stačí len prebudiť a pokračovať ďalej.

Diablo 3 vyšiel na Switch vo verzii 2.6.0 a aktuálne sa nachádza vo verzii označenej ako 2.6.2, čo pre vás znamená, že do rúk dostanete kompletný balík s aktuálnymi zmenami a obrovskou porciou obsahu, ktorej súčasťou nie je len základná hra, ale tiež už spomínaná expanzia Reaper of Souls a je tu tiež balík Rise of the Necromancer. Spolu s tým všetkým tu sú aj zodpovedajúce predmety, úpravy a nový obsah v podobe niekoľkých nových monštier, lokalít a nechýbajú ani Challenge rifty. Hneď od samotného začiatku to všetko máte k dispozícii, takže sa môžete vrhnúť na príbeh, na sezóny, na Hardcore príbeh, Hardcore sezóny. Adventure režim prístupný hneď od úvodu môže byť lákadlom najmä pre tých, ktorí si už príbeh hry prešli a teraz len majú chuť loviť odmeny a brať si hru so sebou kamkoľvek.

No a nakoľko Blizzard na hre pracoval nielen so štúdiom Iron Galaxy, ale tiež s Nintendom, nechýba aj nejaký ten exkluzívny obsah a možnosti. Tou hlavnou je už spomínaná možnosť hrať v handheldovom režime. Ak plánujete hrať s partiou za jednou konzolou, poteší možnosť hrať len jediným Joy-Con ovládačom. Ak ste hrali niekedy Diablo 3, asi viete, že potrebuje viac ovládacích prvkov, takže sa musíte pripraviť na zjednodušenú ovládaciu schému. Nie je to až tak pohodlné, pripravíte sa tým o presnosť, ale zase získate tým napríklad možnosť robiť kotúle pohybom ovládača. Na rýchlu lokálnu kooperáciu pokojne aj vo štvorici to funguje veľmi dobre. Bohužiaľ, absentuje dotykové ovládanie, ktoré by sa v handheldovom režime pre jedného hráča hodilo napríklad v inventári.

So Switchom prichádza aj možnosť lokálneho wireless hrania, kedysi si jednoducho zosieťujete niekoľko Switch konzol a spoločne si zahráte. Potom je tu kozmetika a drobné predmety, ktoré nenahnevajú majiteľov hry na iných platformách, keďže naozaj neprinášajú až taký exkluzívny obsah. Nájdete tu portrét, maznáčika a časti brnenia, vďaka ktorým môže vaša postava vyzerať ako Ganondorf (je to transmog vášho brnenia na vzhľad podobný Ganondorfovi). No a nakoniec je tu amiibo podpora, kde má hra dostať hneď niekoľko vlastných amiibo, prvým bude loot goblin. Už teraz ale podporuje bežné amiibo figúrky a po ich priložení vám cez portál zo zvláštnej dimenzie spawne nepriateľov, z ktorých dostanete nejakú korisť. Takto ale amiibo nemôžete spamovať a po použití musíte takmer deň počkať. Jedinou výčitkou proti týmto možnostiam je fakt, že hra nevie počas hrania vysvetliť, kde a ako ich môžete využiť, čo je škoda.

Ale vy ste Diablo 3 predtým nehrali a vlastne neviete, o čom som doteraz písal? V tom prípade sa rozhodne máte na čo tešiť, nakoľko v podobe, v akej hru s touto edíciou získate, je to akčná RPG v naozaj silnej forme. Síce s dôrazom skôr na akciu ako na nejaké detailné a zložité RPG budovanie buildov, ale v stále poctivom 3D spracovaní, ktoré navyše pripomína svojich izometrických predchodcov. Na svet a svoju postavu teda nazeráte z nadhľadu, no stále máte veľmi dobrý prehľad o dianí okolo seba a navyše sa môžete kochať tiež pekne krvavou akciou, o ktorú v hre rozhodne nie je núdza.

Celé to začína tvorbou vašej postavy (jednej z mnohých, keďže si pre sezóny a Hardcore môžete vytvoriť vlastné), ktorú si vyberáte z piatich rozdielnych tried a môžete jej určiť aj pohlavie. Triedy nijako nevybočujú zo svojich fantasy RPG archetypov a to ako výzorom, tak ani predurčenými schopnosťami. Je tu dobre známy Barbar, ktorý vsádza na fyzickú silu. Witch Doctor je novšia trieda, ktorá boja povoláva monštrá a využíva mágiu. Wizard je tradičný mág, ktorého kúzla využívajú elementy a hodí sa do boja na väčšiu vzdialenosť. Monk je bojovník nablízko s rýchlymi útokmi. Bomby, luky a šípy sú zase doménou Demon Huntera. Crusader pribudol v Reaper of Souls expanzii a je to mocný rytier so štítom, silnými zbraňami a schopnosťou jazdiť na koni. No a nakoniec je tu klasický Necromancer, ktorý do boja povoláva pomocníkov z radov mŕtvych a na jeho krvavú mágiu je radosť pozerať.

Vzhľadom na svoju povahu majú tieto postavy od začiatku dané isté schopnosti a štatistiky, no predsa len má Diablo 3 aj svoju RPG zložku, takže hraním svoje postavy levelujete a vylepšujete. Postupne si sprístupňujete nové aktívne a tiež pasívne schopnosti, ktoré si pridávate do slotov na určitých leveloch. Aktívnych schopností môžete mať celkovo 6 naraz, pričom v každom slote máte na výber z niekoľkých a všetky si následne môžete ešte vylepšiť runami, ktoré niekedy vylepšujú, no inokedy aj úplne alternujú efekty a výrazne menia hrateľnosť niektorých schopností. Potom sú tu ešte pasívne schopnosti vašej postavy, ktoré môžete mať nakoniec až 4 (level 70) a výber je naozaj veľký.

Je naozaj pravdou, že obrovská variabilita rôznych funkčných buildov už nie je tak silná v Diablo 3, stále však kombinácie postáv a schopností ponúkajú pestrý herný zážitok, ktorý umožňuje vybrať si v hre štýl, aký vám vyhovuje. Možno by to chcelo viac experimentovania, to však nemení nič na fakte, že hrateľnosť Diablo 3 je neuveriteľne návyková a čím vyššiu náročnosť ste si zvolili a čím lepších partnerov v kooperácii máte, tým ťažšie sa od hry vstáva. Jednoducho neviete prestať. Poviete si, že ešte jeden checkpoint a fakt už pôjdete spať, no zrazu vonku svitá, vy ste vyrabovali niekoľko bludísk, porazili bossa v danej kapitole a stále nemáte dosť, lebo vás hra jednoducho baví.

Pritom nie je ani krátka. Diablo 3 v základe obsahuje 4 kapitoly, ktoré vám v úvode predstavia vášho nenápadného hrdinu, z ktorého sa na konci musí stať záchranca sveta. Prejdete si súbojmi s rôznymi monštrami a démonmi, až kým sa nestretnete so samotným Vládcom temnoty. Diablo je totiž späť a vy ho musíte opäť poslať tam, kam patrí. Čaká na vás niekoľko častí tohto zaujímavého sveta, pozriete sa dokonca aj na nebesia a stanete sa súčasťou aliancie medzi ľuďmi a anjelmi. Príbeh pritom vôbec nie je zlý. Veľmi pekne odsýpa, je sprevádzaný naozaj parádnymi animáciami a ani v oblasti dabingu postáv Blizzard nesklamal, takže v rámci produkčných hodnôt hre niet čo vytknúť. Reaper expanzia so sebou priniesla ďalšiu kapitolu, ktorá nadväzuje na koniec základnej hry a proti vám v nej stojí Anjel smrti a opäť si aj túto príbehovú kapitolu naozaj užijete. Je len škoda, že pri spôsobe jej zakončenia sme sa doteraz nedočkali ďalšieho príbehu.

A toto všetko môžete opakovať dookola, levelovať si postavy a užívať si znovuhrateľnosť, ktorá v prípade hry rozhodne nechýba a to hneď na niekoľkých úrovniach. Tých úrovní obťažnosti je tu naozaj dosť, takže ak prejdete hru, môžete ju ísť znova, prípadne s inými ľuďmi v kooperácii. A bude to mať zmysel, lebo mnoho vecí  hre je náhodných. Či už sú to levely, bludiská, alebo aj korisť, ktorú dostanete. Žiadne dve prejdenia tak nebudú totožné, neprejdete úplne rovnaké levely a nebudete mať úplne rovnakú výbavu. A do toho je tu ten Adventure režim, kde môžete prechádzať herné lokality ako len chcete a zbierať odmeny.

Čo sa týka vybavenia a výzbroje v hre, tak vám to všetko teda padá náhodne a každá vec má nejaké svoje základné, ale môže mať aj špeciálne štatistiky, ktoré ďalej prispievajú k detailnejšiemu špecializovaniu vašej postavy. Veci si taktiež môžete kupovať, či dať vyrobiť, alebo upraviť, ak získate predmet, v ktorom je možné použiť drahokamy, aby ste im ďalej upravili štatistiky. Na to slúžia NPC postavy v mestách. Iné NPC postavy zas dokážete v určitých momentoch pozvať do svojej partie, aby vám pomohli v boji. V tomto svete vám tak nejde len o život, nájdete tu aj postavy, ktoré vám dokážu pomôcť.

Inventár, schopnosti a ďalšie veci tu riadite cez kruhové menu, ktoré vizuálne pôsobia veľmi dobre a intuitívne, avšak nie som si úplne istý, či som si na ne zvykol a považujem ich za intuitívne. Pritom toto nebola moja prvá konzolová verzia hry. Nehovorím, že je to nejaká prekážka či problém, no ak by sa snažili rozhranie lepšie prispôsobiť konzolovému ovládaniu a navyše sledovaniu na menšom displeji, určite by hráči neprotestovali.

Technologicky sa Eternal Collection na Switchi nachádza niekde medzi poslednými dvoma konzolovými generáciami, pričom sa zdá, že je to port z tej aktuálnej, ktorý je v niekoľkých ohľadoch osekaný. V prvom rade je to rozlíšenie, ktoré je v hre dynamické v oboch režimoch, pričom maximum v handhelde dosahuje 720p, v TV režime 960p. čím náročnejšia scéna, tým nižšie klesá, ale v zásade obraz nie je horší ako na predchádzajúcej generácii konzol. To isté platí aj pre textúry, tiene a kvalitu efektov, ktoré sú taktiež niekde medzi. Problémom je trošku handheld verzia, keďže v naozaj tmavých lokalitách detaily trošku zanikajú na malom displeji, ale opäť to nie je žiadna veľká prekážka.