Yoko Taro patrí medzi najvýraznejších japonských herných tvorcov ani nie tak tým, že by jeho hry hltali davy, ale jeho tvorba je naozaj unikátna a práve tým si získala svoje publikum, či už je to univerzum Drakengard, alebo jeho spin-off Nier, ktorý v posledných rokoch slávi veľký úspech. Hra Nier: Automata zabodovala až tak, že sa autor vrátil k prvej hre a tento rok priniesol jej rozšírený remaster. A okrem toho pracoval aj na mobilnej odbočke Nier Reincarnation, ktorá vyšla vo februári v Japonsku a v priebehu leta aj inde vo svete, pričom sa už dočkala prvého rozšírenia.

Série Drakengard a Nier sú naozaj komplikované a to aj pre tých, čo ich hrali. Rôzne konce rôzne vetvia príbeh, pridávajú nové prvky a ponúkajú inú perspektívu. A kým Replicant a Automata sa dajú aspoň časovo umiestniť a sú medzi nimi priame prepojenia (napríklad formou postáv), s Reincarnation je to ťažšie. Je pokračovaním Automata, ale priamych prepojení tu veľa nenájdete. Ako keby sa hra ani neodohrávala v tom istom svete, aj keď môžete si vybudovať teóriu o tom, kde sa vlastne hra odohráva. Jej zasadenie je však stále podmaňujúce, svet balansuje na hrane sci-fi a fantázie. Je doslova snový.

Ťažko povedať, kto je protagonistom hry. To je v prípade Nier série vždy ťažké zhodnotiť, keďže práve tajomstvo okolo hlavných postáv je v samotnom centre oboch doterajších hier. No a inak to nie je ani v tejto tretej. Ale dajme tomu, že hlavnou postavou, teda tou, ktorú v hre ovládate, je malé dievčatko. Je to dievčatko bez hlasu a aj pamäte, ktoré sa túla pustým, no stále veľkolepým svetom nazvaným The Cage. Je tam ako vo väzení? Možno, ale aspoň nie je sama. Sprevádza ju Mama. Nie jej mama, ale bytosť, ktorá sa hovorí Mama a dievčatku pomáha. Je to ako detská postava ducha, keď si cez seba prehodia plachtu. Akurát táto Mama levituje a spod plachty jej trčia chápadielka.

Je milá, nápomocná a vysvetľuje dianie a svet nielen dievčatku, ale aj hráčovi. Taktiež vám vysvetľuje herné mechanizmy a ako asi tušíte, keďže toto je mobilná hra sprevádzaná mikrotransakciami, vysvetlí vám aj niektoré z bočných mechanizmov, ktorými nazbierate veci navyše. Navyše nie je jedinou postavou v hre. Neskôr narazíte aj na čierne monštrum, ktoré síce pôsobí ako antagonista a možno ním aj je, na to už musíte prísť sami, ale od prvého stretnutia vidíte, že sa za ním skrýva niečo viac. Samotné hlavné odhalenie po 6 kapitolách príbehu je skvelé a presne v štýle série. Aj po ňom ale hra ďalej pokračuje a trochu mení perspektívu. Viac ale neprezradím.

Príbeh dievčatka putujúceho za obnovením vlastných spomienok nie je jediným, ktorý tu nájdete. Celá hra je sprevádzaná príbehmi a je na nich založená. Pomocou príbehov obnovíte stratené spomienky a zároveň spoznáte ďalšie postavy. Niektoré príbehy sú futuristické, iné zas vo feudálnom Japonsku, no nájdete tu aj vojnové a ďalšie. Každý príbeh je zložený zo 4 častí, z ktorých získate nielen spomienky, ale aj postavy, zbrane a ďalšie odmeny. Týchto príbehov je tu aktuálne 10 v hlavnej kampani (čo znamená 10 kapitol) a okrem toho aj veľa vedľajších, ktoré síce nie sú až tak prepracované, ale stále sú zaujímavé. Práve tieto všetky príbehy sú vecou, ktorá vás pri hre udrží a možno aj dlhodobo.

Medzi príbehmi sú dokonca aj crossovery, takže napríklad tu hráči mohli zažiť aj krátky úsek toho, čomu čelili 2B a 9S v Nier: Automata. Alebo zažijete príbeh vrahyne, ktorá síce zabránila vojne, ale stále musela spraviť niečo strašné. Vedľajšie príbehy naozaj nie sú povinné, ale raz za čas sa oplatí nejaký splniť. Jednak vám dajú predmety a menu navyše, ale taktiež dokážu chytiť a aj keď musím priznať, že hrateľnosť časom naozaj začne zaváňať stereotypom, tak odhaľovanie ďalších príbehov ma bavilo. Rovnako aj ich prepojenia, keďže, ako hra ukazuje, každý príbeh má vlastne dve ústredné postavy a dve perspektívy.

Možno sa v tom trochu strácate, čo je asi spôsobené tým, že sa hra vlastne skladá z troch častí a každá je iná. Je tu príbeh dievčatka v The Cage, čo je 3D prostredie, ktorým pobehujete, prebiehajú automatické dialógy medzi Mamou a dievčaťom a tu a tam kliknete na vranu skrytú v prostredí, za čo dostanete odmenu. Prídete k temnému strašiakovi, ponoríte sa doň a vstupujete do spomínaných príbehov iných postáv. To sú 2D animované segmenty pripomínajúce interaktívne maľby, ktorými pobehujete a klikáte na interaktívne body, ktorými sa dej posunie ďalej, prípadne sú tu aj momenty, kedy vám dá hra možnosť voľby. V určitom bode narazíte na nepriateľa, akúsi temnú časť spomienky, s ktorou sa musíte popasovať – a tam začne súboj.

Súboje sú treťou časťou hry a sú opäť úplne iné ako predchádzajúce dve časti. Je to taký mobilný štandard, ale v peknom 3D. Do súbojov zväčša vstupujete s trojicou postáv a stojíte proti trom nepriateľom (v troch vlnách). Postavy útočia samé, ale vy im určujete ciele a tiež môžete využívať špeciálne útoky a iné efekty, keď majú dostatok energie. Pre klasického PC/konzolového hráča to nie je žiadne terno, stačí len ťukať do displeja, ale o to tu koniec koncov ani nejde. Taktika tu funguje a môže vám pomôcť, alebo to necháte na automatiku a vy si súboje užívate len z vizuálneho hľadiska, kde sa je na čo pozerať.

Zatiaľ je všetko v poriadku a bol by som rád, ak by to tak aj zostalo. Jednoducho, aby sme do rúk dostali takúto hru, za ktorú si zaplatíme nejakú sumu a môžeme ju hrať, užívať si jej príbehy a odomykať postavy. Lenže toto je mobilná hra a to so sebou prináša aj nepríjemnosti prepchatých obrazoviek, odomykania množstva až zbytočných vecí a aj veľa náhody, kedy vám z niečoho môže padnúť postava, zbraň alebo len predmety na boostovanie. A hej, ešte aj to boostovanie. Boostovať tu musíte stále a všetko. Prešiel som 10 kapitol, viacero vedľajších questov, mnohé dokonca na Hard, pričom mám peknú paletu postáv a zbraní a to všetko ma nestálo ani cent.

Hra sa tak dá hrať aj bez platenia, ak autorom nechcete prispieť na živobytie, ale stále musíte sledovať, čo potrebujete na vylepšenie aktuálnej postavy, kde to získate a ako to získate. Dokážete bojovať aj proti nepriateľom nad vaším levelom, ale už to je trochu komplikovanejšie, takže musíte stále odklikávať všetky tie splnené úlohy, za čo niečo dostanete, využijete to zase inde a na inom mieste zase vymeníte medaile získané v Automata evente za iné boostery. A na to všetko som už asi trochu starý a lenivý, aby som sa tým všetkým preklikával.

Pritom samotné zakomponovanie RPG prvkov nemôžem považovať za zlé. Máte zbierku postáv, z ktorých si vyberáte aktívnu trojicu, každej pridelíte primárnu a sekundárnu zbraň, neskôr každej pridelíte aj pomocníkov a ďalšie aktívne a pasívne prvky. A to už trochu považujem za zlé. Je tu toho jednoducho príliš veľa. Len postavu vylepšujete tromi spôsobmi. Potom ešte tie zbrane a ďalšie veci. Nakoniec na to asi aj rezignujete, necháte to všetko na automatiky a vy sa budete starať len o manažment zdrojov, aby ste v správny čas mali tie správne zdroje pre správnu postavu.

Na jednej strane to hre pridáva hĺbku, avšak nie úplne v oblasti, kde by ste ju chceli. Je pravdou, že bez týchto gacha mechaník by to bola hrateľnostne pomerne tuctová sekačka, ale niekedy je menej viac a tu sa to potvrdzuje. Ani nebudete mať chuť skúmať tie ďalšie obrazovky, lebo však čo ak otvoríte kódex a vypadnú na vás ďalšie veci, ktoré môžete niekde odomknúť a niekde inde zase využiť. Teda aspoň podľa mňa dosť zabíja potenciál hry to, že často v nej vlastne ani nehráte. Tu si odklikáte odmeny, tam ich investujete do nákupu nejakých predmetov, ktoré zase na ďalšej obrazovke využijete na upgrade. Síce vás to nestojí peniaze, ale stojí vás to čas. A až potom idete vlastne hrať.