Dlho predlho pred príchodom Európanov na americký kontinent tam žil kmeň Cherokee. Kmeň odvážnych, slobodných ľudí, žijúcich v súlade s prírodou, loviacich bizóny, obývajúcich kaňony a úzko spojených s duchovným životom. Slobodných, až pokým neprišli prví bieli nepriatelia. Tí s nimi bojovali, vraždili ich, zotročovali, aby ich následne zatvorili do rezervácie. Tam prežívali stovky rokov a čakali, kým nadíde ich čas. Váš čas. Čas mladého rebela, ktorý má po krk rezervácie a chce odísť, ale to nie je jeho osudom. Jeho osudom je zničiť temnotu, ktorá sa na svet valí. Nechcete to, nemáte záujem niečo ničiť, chcete ísť len preč. Ale nerátajte s tým, že sa vás niekto bude pýtať, čo chcete. Demokracia je niečo, čo pre indiánov neplatí.

Práve, keď už máte všetkého plné zuby, ako vášho starého otca Enisiho, tak aj frajerky Jen, ktorá nechce s vami ísť do sveta, začnú sa diať zvláštne veci. V televízii zaznieva výstraha a objavujú správy o záhadných svetlách na nebi a o sekundu na to sa už aj na vás z neba spúšťa tajomné svetlo, budova sa začína rozpadať a všetkých okolo to zrazu ťahá hore. Rovnako aj vás. Preberáte sa spútaný, dezorientovaný a prvé čo uvidíte je Zem, planéta Zem, vzdialená stovky kilometrov. Následne ako postupne precitáte, uvedomujete si, že pri vás sú spútaní ďalší ľudia a niečo vás všetkých ťahá dnu do obrovského kovového monštra usídleného pri planéte.

Mimozemské monštrum si z ľudí a aj iných rás berie energiu na svoje prežitie. Konzumuje ich. A vy spolu s vašimi priateľmi ste dnes plánovaný ako dezert po večeri. Ale veci nejdú tak, ako by si to vaši noví hostitelia plánovali a niekto vnútri lode zasabotuje prepravu pokrmu. Vy ste zrazu voľný, nahnevaný a odhodlaný vyslobodiť svoju Jen za každú cenu. Nezastaví vás nič, ste bojovník, ste Cherokee. Beriete svoj upgradovaný tomahawk, teda hasák a vyrážate do krvavého boja. Postupne ako prechádzate loďou, objavujete jej tajomstvá, nástrahy a aj prekvapenia. Sledujete, ako sú ľudia zabíjaní a požieraní, poznávate miestnych obyvateľov starajúcich sa o chod komplexu, bojujete s monštrami vytvorenými z asimilovaných národov a hľadáte Jen. K tej bude ale cesta viesť len cez Matku, hlavný mozog celej lode, tvora, ktorý to tu celé ovláda, a ktorý vás neustále sleduje. Vie, že ste iný, ste pre ňu zaujímavý a vie, že si idete po ňu.

Human Head Studios spolu s 3D Realms na hre pekne zapracovali a odkaz tvorcov Dukeho je tam viac ako zrejmý. Postava si sama pre seba šomre egoistické reči, môžete s ňou ovládať rôzne prístroje, herné, hudobné a aj výherné automaty, nechýba ani šťukanie programov v televízore alebo ovládanie terminálov. Cestou vás doprevádzajú rádia, z ktorých znie aktuálne spravodajstvo a rozhovory a celé to dopĺňa záhadnú atmosféru. Z Dukeho je tu aj jedna pikoška a to zmenšovací portál, ktorý z vás na chvíľu spraví miničloviečika. Podobných zaujímavostí je v hre oveľa viac a nechýbajú jej ani originálne nápady, na ktorých prakticky celá hra stojí.

Autori nás v hre od začiatku presviedčajú, že fyzika nie je všetko. A majú pravdu. Zatiaľ čo HL2 a podobné hry predvádzajú klasickú fyziku, táto hra prináša do FPS žánru gravitáciu a pekne ukázala, čo sa s ňou všetko dá robiť a ako sa vďaka nej môže úplne celá hra zmeniť, keď je zrazu strop zemou a zem stropom, keď každá stena má vlastnú gravitáciu, a útočníci nevedia, či sú oni hore a vy dole alebo naopak. Na zmenu gravitácie tu budú špeciálne chodníky, ale aj tlačidlá meniace gravitáciu v miestnosti na niektorú stranu, kde sa v  momente všetko presype na novú podlahu. Kvalitný pocit gravitácie zanechajú aj rôzne malé mesačné objekty, po ktorých budete chodiť a bojovať.  Po gravitácii sú druhou najzaujímavejšou vecou v hre portály, ktoré vám v strede miestnosti, alebo v rôznych malých debnách otvárajú prechod do úplne inej časti levelu.

Tie vás niekedy dokážu zchaosiť ešte viac ako gravitácia, ak východ z portálu vedie niekam za vás a vy v portále vidíte sami seba, alebo napríklad v hre nájdete bludisko vytvorené s portálov, kde neviete, kto ste vy a koho to vlastne vidíte pred sebou, vedľa seba a už ani netušíte, ktorá cesta je tá pravá a nie ešte to, odkiaľ ste vlastne prišli. Ale ani toto stále nie je všetko, čím sa hra odlišuje od bežných FPS. Nakoniec je tu duchovná sféra, s ktorou sa počas celej hry dôverne zoznámite. Ste predsa indián z kmeňa Cherokee, duchovno máte v sebe a budete ho aj patrične využívať. Vaša postava sa totiž môže hocikedy odpútať od vášho tela, dokáže po živých a mŕtvych strieľať svoje smrteľné šípy, čo je síce pekné, ale nie úplne to, k čomu ju budete využívať. Ako duchovná bytosť dokážete prechádzať rôznymi silovými poliami, alebo cestami, ktoré bežný smrtelník nevidí, aby ste na druhej strane niečo aktivovali a otvorili tak cestu ďalej. Alebo dokonca niektoré situácie vyžadujú byť na dvoch miestach naraz a to dosiahnete len kombináciou duchovnej a fyzikálnej svéry.

Všetky tieto tri inovatívne veci - portály, gravitácia a spirit walk - sú v hre dokonale zapracované. Dopĺňa ich slušný príbeh s prepracovaným pozadím a decentná akcia okorenená množstvom logických úloh, pri ktorých sa síce nezapotíte, ale donútia vás zastať a porozmýšľať, ako sa cez ne dostanete. Nečakajte bezhlavú akciu, skôr vychutnávanie si netradičných prostredí, rozmýšľanie nad úlohami, spestrené nepríjemnými nepriateľmi a nezvyčajnými zbraňami. Nakoniec táto hra ani nie je postavená na akcii, zabíjaní a ani snahe prežiť. Totiž v tejto hre ani smrť nie je smrťou a zomrieť sa prakticky nedá! Ste Cherokee a vaša duša je nesmrteľná. Keď vás nepriatelia zabijú, vaša duša odíde regenerovať sa do večných lovísk, kde si zalovíte na poletujúcu energiu, ako duševnú, tak aj telesnú, aby ste sa mohli vrátiť späť do svojho tela a bojovať ďalej (stáva sa to trochu repetívne, ak často umierate). Podobne v duchovnom stave navštívite aj posvätnú zem vašich predkov, kde sa vždy naučíte nové duchovné triky a rozšírite si svoje možnosti. Ale ani týmto štýlom hry to nekončí a okrem pešej akcie vám hra umožní  zalietať si a zastrieľať v malej bionickej raketke, v ktorej prežijete aspoň štvrtinu hry.

Vaša cesta mimozemským monštrom nebude žiadny med lízať, či už s ohľadom na obludy, žijúce v jej útrobách, alebo na nástrahy, ktoré treba prekonať. Práve preto vám váš starý otec dal k dispozícii duchovného sokola, ktorý vám bude pomáhať. Transcendentálne vám bude prekladať neznáme názvy na stenách a termináloch a ukazovať cestu ďalej, ale rád si za vás aj zabojuje. Jeho pomoc ale nebude valná, takže hlavná záťaž boja bude na vás.  Hasák, ktorý ste si odniesli z domova, nie je nič svetoborné a teda si treba zabezpečiť niečo poriadne. Tu nenájdete žiadne mechanické ľudské zbrane, ale všetko zbrane vytvorené z podivných žijúcich tvorov, vypľúvajúce ešte podivnejšie skupenstvá. Napríklad, granáty sú tu malé trojnohé kraby, ktorým keď jednu nohu odtrhnete, vybuchujú. Zaujímavo je koncipovaná mrznúco-spaľujúca zbraň, do ktorej čerpáte energiu z kolektorov, prítomná bude aj modifikácia sniperky, samopalu, prípadne vypľúvač kyseliny bude mocná vec. Trochu škoda, že zbrane využijete len na obmedzené typy a aj neveľké počty nepriateľov. Akčnosti raz za čas pridá nejaký ten boss. Viac vás budú otravovať neustále senzorické kanóny, ale tie väčšinou môžete logicky obísť.

Ak by vám bolo málo akcie v single časti, hre nechýba multiplayer, kde sa vystrieľate do sýtosti. Ten síce ponúka len módy Deathmatch a Team Deathmach na sérii máp, ale novou vecou sú tam práve tie gravitačné chodníky, alebo portály, ktoré spravia v boji naozajstný chaos. Vyzerá akoby s multiplayerom spravili autori len malý pokus na pár mapách. Mohli tam viac popracovať s portálmi a prípadne pridať duchovný mód s dávkou taktiky.

Grafika je postavená na Doom engine a treba povedať, že toto sa od tohto enginu nečakalo. Prináša totiž slušný framerate na vysokých nastaveniach aj na slabších zostavách, kde bez trhania zvláda všetky tie gravitačné a portálové anomálie. V hre nečakajte dlhé načítavanie z diskov pri prechode medzi jednotlivými miestnosťami, ako to bolo v Doomovi 3, ani nízky framerate ako v Quake 4, Prey je úplne na inej úrovni a bez problémov šlape v najvyšších detailoch aj na CPU 2 GHz s 512 MB RAM.  Na konzole Xbox360 je grafika prakticky rovnaká, ako pri najvyšších nastaveniach na PC, len s malým detailom; konzolistom autori pridali väčší bloom okolo svetiel. Ak to zhrnieme, vyzerá, že Doom engine ešte nie je na odpis a uvidíme, ako portály dokáže zapracovať konkurencia.

Zvuková stránka hry je trochu v priemere, síce potešia rôzne licencované skladby v jukeboxoch, a aj neustále objavujúce sa rádiá s nahovoreným vysielaním o dianí na Zemi (určite sa oplatí vypočuť si), ale zvuky zbraní, ktoré mate neustále počúvať, mohli byť výraznejšie a trochu atmosférickejšie. Nesedelo mi, že nejaký živý tvor v mojich rukách strieľa zvukom ako má samopal.

Prey je určite výrazne odlišný od bežných FPS akcií a práve tým vyskakuje z priemeru a má šancu vás zaujať. Ponúka zábavu, rozmanitosť, novinky ako gravitáciu, portály, transcendentálny pohyb a množstvo logických úloh. Na to, že je hra v prerušovanom vývoji už od roku 1997 sa pekne vyvinula a tí, ktorí ju už majú za sebou, vedia, že pokračovanie nás neminie a portálové peklo sa znovu skôr či neskôr rozpúta.