Prey

Táto hra sa dosť dlho vyvíjala. V roku 1997 3D Realms tvorci Duke Nukema mali v rukách FPS strieľačku Prey a predstavili ju verejnosti. Hráčom sa začala ľúbiť, ale keď o rok vyšiel Unreal, tak projekt padol do zapomenutia. O Prey sme nič nevedeli, až do minulej E3. Prey tam bol znovu predstavený a znovu nadchol všetkými súčasťami hry a dostal nový nádych v podobe spracovania na Doom3 engine a spoluprácou s Human Head Studios. Od tej doby sme boli zásobovaní rôznymi videami a screenshotmi, ktoré ukazovali Prey ako celkom zaujímavú FPS strieľačku. Pred niekoľkými dňami autori konečne vypustili plnú verziu. Už bolo ohlásené aj pokračovanie. Chudák Duke. Ako táto hra po toľkých rokoch vývoja dopadla? Tak sa na ňu pozrime!

Po spustení hry sa vám objaví menu.. Nájdete tu Singleplayer i Multiplayer. Keď si pustíte singleplayerovú kampaň, tak bude treba si ešte vybrať obtiažnosť. Na výber tu sú tri: Casino, Normal a Cherokee- táto obtiažnosť je dostupná až po ukončení hry za obtiažnosť Normal.

Volám sa Domas Towadi. Chcel by som vám porozprávať niečo z môjho života. Som Indián z kmeňa Cherokee a žijem v Indiánskej rezervácii. Asi vám trochu pripomínam Duka, tým že na rôzne situácie nadávam napr. ÓÓ, Shit, F*ck off. Chcel by som vypadnúť a spoznávať svet. Ale nemôžem, lebo som zamilovaný do jedného dievčaťa menom Jen. Práve som bol v jej bare na záchode, keď som prišiel do miestnosti, kde bola ona, môj starý otec a dvaja pravidelní zákazníci. Jen mi dala hasák, aby som jej niečo opravil či čo. Ach, jaj, čo má zase pokazené? Keď už Jen musela zavrieť bar, tak tí dvaja si na ňu dovoľovali a chceli ju vidieť nahú, lebo inak neodídu a Jen by nemohla potom zavrieť bar, ale potom na to starý otec: „Domasi urob niečo“ a ja tým zákazníkom: „Nechaj ju tak!“ Náhle začala bitka. Jen mi dala hasák, tak ho bolo treba na čase vyskúšať. Po domlátení tých dvoch sa to začalo. V správach oznámili, že videli nejaké neidentifikovateľné objekty nad Severnou Amerikou, ale to bola loď Sphere(Sféra, Guľa),ktorá si pritiahla mňa, Jen a starého otca na palubu. Táto loď sa živila ľuďmi. Ee, fuj! Na tejto lodi som bol uväznený v niečom čo sa hýbalo, ale stala sa nehoda a mňa to vyslobodilo a mohol som ísť zachranit svojho starého otca a moju milú Jen. Keď som sa ich pokúšal nájsť, tak ma Sféra považovala za votrelca a musel som sa brániť jej strážam. Boli to rôzny vojaci so samopalmi, lietajúce potvory s raketometmi, rôzne obludy, sondy podobné tým, čo boli v Matrixe, bossovia... Nemohol som proti nim ísť neozbrojený a tak som dostal do rúk: hasák, samopal, ktorý som mohol použiť aj ako snajperku, roztomilých chrobáčikov, ktorých som použil ako granát alebo ako mínu, guľomet, ktorý strieľa aj granáty, raketomet, ktorý na diaľku zabije a na blízko vypúšťa nejakú ochromujúcu vôňu, niečo podobné kuši z Half Life 2, ale môže strieľať menej účinné alebo viacej účinné trubice naplnené kyselinou a jednu univerzálnu hračku z ktorej som si mohol urobiť plasmovku- v dvojom prevedení, väčší blaster, ľadomet... Počas hľadania mojich drahých a cesty preč som sa stretol s rôznymi hroznými vecami, ako je napr.: keď môjho starého otca zabili alebo moju priateľku Jen premenili na potvoru... Aby som sa k nim dostal, tak keď starý otec zomrel si ma povolal na miesto, kde sa dostávajú duše Cherokeeovcov, kde som sa naučil jednu malú sviňárničku v podobe opustenia môjho tela a ak som mal dosť astrálnej energie, tak aj streľby z luku. Dopĺňaval som si ju zabitím rôznych nepriateľov, alebo na lovisku. Dosť často som musel opúšťať svoje telo, lebo som musel stlačiť nejaké tlačítko, aby som napr.: zrušil silové pole na dverách alebo aktivoval gravitačný portál... Ale aby som mohol hľadať mojich drahých a cestu preč, tak som musel prekonávať rôzne gravitačné portály na stenách, okrúhle portály do ktorých som vstupoval...(konečne niečo nové v takýchto FPS strieľačkách). Občas som musel prechádzať cez tmavé chodby, kde som si svietil mojim verným zapaľovačom. Trošku takým adrenalínom bolo pre mňa jazdenie v malej raketke, kde som musel ničiť sondy alebo nejaké veci a odťahovať ich vlečným lúčom. Keď som cez všetky tieto veci prešiel bojoval som so sférou, ktorú som nasmeroval na slnko a starý otec si ma pritiahol na to miesto a tam bola aj Jen a spolu mi zagratulovali a povedali že som pripravený. Ach jaj, žeby niečo ďalšie takéto podobné? Dúfam, že nie. Konečne som sa po šiestich mesiacoch vrátil späť do rezervácie a tam prišla za mnou indiánka, ktorú som spoznal na lodi a povedala mi, že tu je to všetko, ale inde to ešte je(niečo oveľa horšie) a tak som išiel s ňou na ich planétu, kde mali niečo takéto. Uvidíme čo pre mňa na tej planéte tvorci vymyslia v Prey 2. Zatiaľ sa majte! pozdravuje vás Domasi Towadi.

Hrateľnosť sa v Prey opiera o portály a rôzne fyzikálne anomálie. Mne sa veľmi páčila. Ako som už porozprával , tak príbeh oplýva rôznymi dejovými zvratmi a je veľmi prepracovaný. Z neho priam srší parádna atmosféra, ktorej napomáha aj hudba, ktorá sa púšťa iba pri nejakých situáciách napr.: zápas s bossmi. Určite jej tu je viac ako v Doome 3, ale myslím si, že sa vydarila a vystihuje atmosféru danej situácie. Herná doba sa približuje najnovšej Lare Croft. Má takých najviac 10 hodín, ale nehrozí, žeby ste sa nudili, alebo pociťovali nejaký pocit stereotypu. Čakal som niečo oveľa dlhšie, lebo môj čas bol 8:56:04. AI je tu celkom dobrá a neznamenal som nejaké chybičky. Hlavné je, že to nie je umelá dementita, ale dobré spracovaná AI( umelá inteligencia).

Multiplayer je v Prey označený ako MultiPrey a môžete si ho zahrať cez internet ako aj cez LAN. Na výber máte dva módy Deathmatch a Team Deathmatch. Multiplayer obsahuje dosť máp na ktorých sa môžete vyšantiť. Ja som ho nemal možnosť vyskúšať, ale myslím si, že by to bolo veľmi zaujímavé vyskúšať Multiplayer v Prey.

V Prey sa vlastne nedá umrieť. Samozrejme, že tu máme ukazateľ zdravia, ktorý si dopĺňate klasickými lekárničkami alebo špeciálnymi terminálmi. Je to trochu podobné Doomu 3, ale tu je to organického pôvodu. Ak zomriete, tak sa presúvate do večných lovíšť, kde pomocou svojho luku lovíte zdravie a duševnú energiu.

Sejvovací systém je podobný tomu z Quake 4. Hra sa vám sama občas uloží, ale väčšinou to nechá na vás. Tento systém sa mi veľmi páčil. Ovládanie hry je veľmi jednoduché a to: a, s, w, d alebo šípky, tlačítko e, f a myš.

Grafika sa mi veľmi páčila. Autori vyťažili z Doom3 enginu maximum a tak tu máme vynikajúci interface a veľmi dobre spracované postavy a aj ich animácie. Vynikajúco vyzerali aj nepriatelia. Grafický dizajn misií sa mi veľmi páčil. Ja som si túto hru užil v rozlišení 1024x768 v plných detailoch. Ale inak Prey rozbehnete i na: Procesor 2GHz, 512 MB RAM, 32 MB grafická karta, 2 GB na harddisku. Čo ma na tejto hre najviac prekvapilo bola optimalizácia. S týmto mal Doom3 engine problém v každej hre, na ktorú bol použitý. Ale autori sa s touto vecou fakt pohrali a preto tu máme prvú hru na Doom3 engine, ktorá je konečne rozumne optimalizovaná. Čo sa týka grafiky, tak hra na Xboxe360 vyzerá tak isto, ako aj verzia na PC s najvyššími detailmi. Vyzerá to tak, že Doom 3 engine ešte stále nie je na odpis. Hra vyšla okrem PC i na Xbox 360.

Ak by som mal Prey porovnať, tak by som ju porovnal s Doomom 3. Tam, kde Prey zaostáva, tam zase exceluje Doom 3 a tam, kde Doom 3 zaostáva tam exceluje zase Prey.

Po toľkých rokoch som rád, že Prey vyšla. Má síce svoje chybičky ako aj každá iná hra, ale je to hra, ktorá vás na pár hodín určite zabaví.


Plusy
+grafika
+hlavná postava
+ výborná optimalizácia
+ hrateľnosť
+hudba
+AI
+ atmosféra


Mínusy
- herná doba