Prey

Najprv skúsime krátko zabrúsiť do histórie tejto akčnej pecky. Prvýkrát sa o Prey začalo hovoriť v roku 1995. O dva roky neskôr bola táto nádejná hra dokonca prezentovaná na E3 (okrem ročníka 1997 aj v roku 1998). Roku 1999 bola,, indiánska "strieľačka odložená. Za dva roky odkúpilo vývojárske štúdio 3D Realms práva na značku Prey od Infogrames. A až v roku 2005 bola hra oficiálne oznámená. To by bolo z histórie všetko (tí, ktorí nemajú v láske dejepis, sa určite po tejto vete zaradovali).

Väčšina hráčov sa sťažuje, že herná scéna dnešnej doby je bez nápadov a vývojári sa boja riskovať. Ale sú aj výnimky. A jednou z nich je práve Prey, hra, ktorá sa nebojí vojsť na inú koľaj, než po ktorých jazdia ostatné hry. Hlavným hrdinom je indián Tommy, ktorý bol nešťastný z toho, že patrí do indiánskej rodiny a túžil po opustení indiánskej rezervácie. Jediným človekom, ktorý ho tam držal je jeho priateľka Jen. Preto nebolo divu, že keď ju obťažovali dvaja ožranci, Tommy vzal do rúk hasák (zabudol som vám povedať, že pracuje ako automechanik) a obidvoch zabil. Avšak krátko potom sa začínali diať divné veci. Televízia vysielala núdzové vysielanie, a než sa celá trojica (Tommy, jeho dedo a Jen) stačila rozhliadnuť, už sa ocitla aj s ostatnými ľuďmi planéty Zem v mimozemskej lodi. Po malej exkurzii (tu sa zrejme vývojári inšpirovali Half Life) interiérom lodi sa Tommy pustil do nerovnej bitky (ako inak vo FPS, že ?) Počas ktorej stratil dedka a pokúša sa zachrániť svoju milovanú Jen.

Po krátkom čase však Tommy zistil, že byť indiánom nie je práve zlá vec. Dostal sa do posmrtných indiánskych lovísk a dedko ho zasvätil do zvláštnych schopností. Jednou takou je prevtelenie sa v ducha. Bez tejto schopnosti by sa hráč v hre vôbec neobišiel. Uvediem jeden príklad z hernej praxe. Keď ste uvideli jedinú možnú cestu, kde práve pôsobilo silové pole, čo ste urobili? Áno, určite ste uhádli. Prevtelili ste sa do svojho druhého ja (tzv. spirit walk), prešli ste poľom a na druhej strane ho vypli. Premenili ste sa na,, živého "Tommyho a mohli ste bez problémov prejsť.

Ďalšou novinkou boli hrátky s gravitáciou. Autori nás od začiatku presviedčali, že fyzika nie je všetko. A mali v podstate pravdu. Kým Doom 3 a podobné hry mali klasickú fyziku, táto hra priniesla do FPS žánru gravitáciu a pekne ukázala, čo sa s ňou všetko dalo robiť a ako sa razom mohol zmeniť strop v krajine. Na túto,, fyzikálno nemožnú "zmenu boli na lodi chodníky či zvláštne tlačidlá, do ktorých stačilo iba streliť a v tú ranu bolo všetko obrátene. Kvalitný pocit gravitácie vám zanechali aj rôzne malé mesačné objekty (najviac sa to dá asi prirovnať k planétam), po ktorých hráč chodil a bojoval. Ďalšou zaujímavosťou tochto, žúru "boli tzv portály umiestnené buď uprostred miestnosti alebo v malých prepravkách. Stačilo nimi prejsť a boli ste v úplne inej časti lode. Spirit walk, gravitácia aj portály boli v hre veľmi dobre zakomponované a prepracované.

Neoddeliteľnou súčasťou akčných hier sú bezpochyby zbrane. Na výber hra ponúkala celkom zo siedmych kúskov. Okrem už spomínaného hasáka  ste mali na výber vo svojom arzenáli už len samé mimozemskej hračičky. Napríklad pušku, ktorá vysávala energiu zo špeciálnych prístrojov, a tak pre seba získavala strelivo, kyselinovú kušu aspon to tak znie, ale má iný vzhľad ako v ostatných hrách K dispozícii ste mali tiež aj malé príšerky, ktoré vám zdarne poslúžili ako granáty za to, že ste im odtrhli nožičku. Niečo podobné už ale bolo k videniu v Doom 3.

Teraz prejdem ku tienistým stránkam hry. Aj keď sa to zdá zvláštne, boli ste po celú hru nesmrteľní. Žiadne nahrávanie poslednej uloženej pozície. Tommy sa len presunul do "iného sveta", kde si z luku zastrieľal do veľkých vtákov a tak ste si mali možnosť dobiť život na maximum. Avšak za niekoľko sekúnd už ste znovu vstupovali do liateho boja. Pre ostrieľaných hráčov (pokladám sa do tejto skupiny) tohto žánru to zrejme bola najväčšia slabina. Strácala sa tá pravá motivácia. Naopak toto možno uvítali herný začiatočníci. Rovnako ako zbrane, tak aj nepriatelia samozrejme nemohli chýbať. Hra mala v tomto smere značné nedostatky. Množstvo nepriateľov bol žalostný ao ich AI to platilo dvojnásobne. Tak sa stalo, že ste bojovali proti hlúpym a nespolupracujúcim nepriateľom. Slabá bola aj finálna bitka (o ktorej radšej pomlčím).

Tento retro článok zakončím dvoma kladmy. Hudbou a grafikou. Pri zapnutí hry vás okamžite očarila hudobná stránka. Soundtrack bol jedným z tých, ktoré sa oplatilo kúpiť a počúvať aj samostatne. Grafika tejto hry bola postavená na Doom 3 engine, ktorý pôsobil veľmi dobre. V hre sa nevyskytovalo dlhé Loadovanie pri prechode medzi jednotlivými levelmi, ako sme to zažili v Doom 3. Vývojári z Human Head Studio si zaslúžili za toto veľké uznanie, pretože podľa môjho názoru vyťažili z grafiky oveľa viac ako samotný tvorcovia tohto enginu.