Mohol by som skopírovať veľkú časť úvodu recenzie na remaster Dark Forces, čo bolo vlastne povzdychnutie nad tým, že kedysi sme mali Star Wars hier kopy, teraz nemáme takmer nič. Na jednu z najsilnejších značiek vôbec je to veľká bieda, ktorú v poslednej dobe zachraňujú akurát rôzne remastre či nové porty. Ako napríklad tento. No kým návrat Dark Forces bol niečo, po čom skupina hráčov už nejakú dobu volala, návrat klasických Battlefrontov nebol nutný a ani žiadaný.

Prečo? Lebo na PC si viete obe pôvodné hry stále bez problémov zahrať. V spätnej kompatibilite sú dostupné aj na Xbox konzolách, takže si ich viete zahrať aj tam. Mimo zostáva akurát Switch a PlayStation konzoly, čo je podobná situácia ako pri vydaní Red Dead Redeption portu. Tam to smrdelo cashgrabom a inak to nie je ani tu. Akurát teraz sa Aspyr rozhodol hry vydať na všetky platformy, teda aj na tie, kde ste si Battlefronty mohli zahrať. Nečakajte remaster alebo niečo podobné, sú to viac menej naozaj len porty v spoločnej kolekcii, ale je tu aj niekoľko vecí navyše. Bohužiaľ, niektoré z tých nových vecí sú aj bugy či problémy.

Vlastne ani neviem určiť, aká je veková hranica hráčov, ktorí o týchto hrách nevedia nič. Majú pomaly 20 rokov, takže hráči, ktorí ich môžu poznať, budú mať minimálne 25 rokov. A aj to v prípade, že s hraním strieľačiek začali vo veľmi nízkom veku. Takže asi väčšina čitateľov nepozná prvé dve Battlefront hry, ktoré vyšli v rokoch 2005 a 2006. Star Wars: Battlefront Classic Collection by mohla byť ideálna príležitosť spoznať ich, ale rozhodne nie teraz. Úvodný stav nebol dobrý a aj keď už nejaké opravy vyšli, stále to nie je ono. Navyše sa ukazuje, že nás nostalgia trochu vodí za nos a pôvodné Battlefronty nezostarli až tak dobre.

Pred vydaním som čakal, že to bude trochu viac ako len štandardná kolekcia dvoch hier. Napríklad ich ponuka mohla byť spojená, aby ste sa vlastne nemuseli prepínať z jednej do druhej, ak si chcete zahrať niečo iné. Nie sú oddelené úplne, majú spoločný launcher a aj spoločnú úvodnú obrazovku, kde si vyberiete, ktorú hru si chcete spustiť. Ale potom sa už spustí samotná hra, kde má každá vlastné nastavenia, vlastný obsah a aj vlastné servery. Naozaj si myslím, že by bolo lepšie, ak by Aspyr trochu viac zapracoval a spojil obsah oboch hier do jedného titulu.

Nie je to len o praktickosti. Po prvých hodinách hrania totiž zistíte, že prvý Battlefront je dnes už naozaj nadbytočný. Je príliš simplexný, ako mechanikami a hrateľnosťou, tak aj obsahom. Dvojka ho prakticky vo všetkom prekonáva a osobne naozaj nevidím dôvod, prečo by som si dnes mal zahrať jednotku. A zjavne v tom nie som sám. Stačí rýchly pohľad na zoznam serverov v hre a minimálne na PC je to veľká bieda, občas dokonca dokážete hráčov na serveroch spočítať na prstoch rúk, neraz aj na prstoch jednej. No a to je v prípade multiplayerovej hry veľmi zlé.

Pritom papierovo to nevyzerá zle, akurát to už dnes hráčov nezaujíma. Nečakajte tu nejaký príbeh, obe hry si len zobrali scény z filmov, respektíve zo známych bitiek v nich, no a tam zasadili svoje mapy. Sú tu síce dve kampane, ale to je akurát to, čo som opísal. Takže boje na mapách známych z filmov, kde musíte vyhladiť nepriateľov. Je to presne ako multiplayer, akurát proti botom. Ono v roku 2005 to mohlo pôsobiť zábavne, ale dnes je to strašne málo. Z týchto kampaní prejdete len máličko a zabudnete na ne, radšej sa vrhnete do niečoho iného.

T režimov je tu klasický Galactic Conquest alebo rýchla akcia. Battlefront sa odohráva na mapách rôznych veľkostí, ale všeobecne platí, že sú skôr väčšia. Tak totiž na nich môžete využiť nielen pechotu, ale aj vozidlá a prípadne aj stacionárne delá. Na mapách je niekoľko spawnpointov a postupne so svojím tímom bojujete o to, aby ste ich ovládali a súperom minuli životy. Každý tím totiž štartuje s nejakým počtom respawnov a vám ide len o to, aby ste ich súperom minuli. Prípadne vyhrávate aj vtedy, ak obsadíte všetky body na mape.

Prvá hra ponúka multiplayer pre 64 hráčov naraz, no to sa v nej len ťažko naplní. Hráči zjavne túto hru nechcú hrať a nie je ich ani dosť. Navyše tu nie je ani crossplatform podpora zjavne, čo je škoda. Síce by to nebolo úplne fér, ale aspoň by bolo na kope viac hráčov. Pritom je na výber 17 máp, dostanete sa aj k postavám známym z filmov (alebo seriálov). Len teda nemáte s kým hrať. Pritom možnosti hry tiež nie sú na zahodenie. Okrem online hrania je tu aj splitscreen a dokonca LAN podpora, čo je dnes už naozaj nevídané. Servery si môžete vytvárať vlastné s vlastnými zostavami máp a aj upravenými pravidlami. To, či je u dostatok serverov, je zbytočné riešiť. Dedikovaných je pár, ale hráči si môžu vytvárať vlastné.

To už dvojka je iná káva a je jasné, prečo je v nej aj viac hráčov. Pričom predstavuje zlepšenie po každej stránke – viac obsahu, viac možností, viac všetkého. A hlavne pribudli vesmírne boje. Ale to už trochu predbieham. Možnosti sú rovnaké – singleplayer, multiplayer, splitscreen kooperácia a aj hranie cez LAN. Môžete si zahrať tréning a potrénovať, kým sa pustíte do ostrých bojov. Ale lepšie bude, ak si prejdete kampaň. Tá sa v dvojke dočkala aj niekoľkých zmien a aj keď to stále je niečo, čo sa zakladá na multiplayeri, už dáva väčší zmysel.

Nie sú to len tupé boje proti botom obohatené scénami z filmov medzi jednotlivými „misiami“. Tentoraz máte postupne aj nejaké útočné či obranné ciele, ktoré musíte plniť. Áno, v zásade je to zase zážitok, ktorý vychádza z multiplayeru, kde máte po svojom boku botov, ale tie jednotlivé ciele z toho robia niečo hlbšie a zaujímavejšie. Takže to nie je len o tom, aby ste súperom zničili pool respawnov. Teraz musíte napríklad niekam prísť, dostatočne dlho bod brániť a potom dostanete ďalší ciel na danej mape. Rovnako sú misie aj vo vesmíre. Takto si osvojíte hrateľnosť, akciu a aj princípy hry. V kampani prežijete príbeh Vaderovej 501st Legion od Geonosisu po Hoth.

Instant Action je klasika, ktorá vás rýchlo dostane do akcie, takže niečo pre chvíle, keď si chcete rýchlo zastrieľať. Galactic Conquest je opäť to zaujímavejšie v singleplayeri, kde postupne dobýjate galaxiu a posúvate svoju flotilu po mape. Teraz si ale môžete kupovať rôzne dočasné vylepšenia a boosty, ktoré vám pomôžu v boji. Na mapách je to zase už o boji dvoch väčších armád, kde sa snažíte likvidovať súperov, vyberáte si z niekoľkých jednotiek tú, ktorá sa vám hodí najviac, a obsadzujete body a podobne.

Multiplayer pre 64 hráčov je späť a v rozšírenom zozname režimov – Conquest, Assault, Hero Assault, Capture The Flag a Hunt. Režimy dobre poznáte, prípadne ich obdoby. Nie je tu vlastne žiadna prelomová vec, akurát stávka na dobre známu a aj zábavnú istotu. Takže v Conqueste obsadzujete body a likvidujete nepriateľov. V Hunte napríklad potrebujete čo najviac eliminácií. No a v Hero Aassault je to o boji hrdinov. Je to 11 postáv na strane dobrákov, 8 na strane zloduchov. Nechýbajú Obi-wan, Anakin, Luke, Leia, Han, Maul, Boba Fett, Dooku, Grievious a ďalšie známe tváre. Poteší však, že je tu aj niekoľko tých menej známych - Aayla Secura alebo Asajj Ventress.

Takže ste si už asi všimli, že hra v tejto kolekcii ponúka aj niečo navyše. Niektoré z týchto postáv totiž boli dostupné len v konzolových verziách, avšak tu už ich už nájdete všade. Taktiež je tu celkovo až 28 máp, z toho je 6 vesmírnych. Mapy z prvej časti boli v dvojke prepracované, takže sa aj ich dizajnu venovalo trochu viac energie, čo je na nich vidno a sú na hrateľnosť navrhnuté fakt lepšie. Lepšie sú využiteľné aj vozidlá a podobne. Dvojka je celkovo lepšia hra a vidno to aj na číslach hráčov, ktoré sú síce stále slabé, ale rozhodne lepšie ako v jednotke v rámci kolekcie. Aj serverov tu nájdete viac, takže si kedykoľvek môžete vybrať z viacerých možností hrania.

Poďme na to dobré. To sú napríklad vesmírne boje, kde si naozaj užijete 64 postáv (bohužiaľ nie hráčov, takže tu bude stále kopa botov). Vyletíte zo svojej lode, bojujete vo vesmíre, zaútočíte na dôležité systémy nepriateľskej lode a prípadne pristanete v hangári, aby ste si to s nepriateľmi rozdali priamo tam, na ich palube. Alebo budete brániť tú svoju. Vesmírne boje sú zábavné, sú pestré a aj keď limitujú jednotky (nemáte taký výber ako v štandardných režimoch), zase dostanete možnosť nasadnúť do kokpitov mnohých ikonických strojov zo Star Wars univerza. Áno, na dnešné pomery je to už pomerne základná hrateľnosť, ale stále zábavná. Navyše taktika tu je veľmi dôležitá.

Ale tie ostatné režimy? Pár hodín som si to užil ako nejakú rýchlu arkádovku, ale dnes je multiplayer už niekde inde. Veľa vecí, ktoré dnes považujeme za štandard, tu chýba. Rebríčky, tabuľky a ďalšie? Márne ich tu budete hľadať. Hranie za hrdinov vám síce dá do rúk silu, ale v zásade je to len o bezhlavom stláčaní dvoch-troch tlačidiel. A celkovo ten multiplayer? Je fajn, zabaviť dokáže, ale fakt neviem, či mi to dnes stačí. Aj CSko sa dnes hrá inak ako pred 20 rokmi, multiplayer sa tiež vyvíja. Nemusia to byť veľké skoky, ale drobnosti, ktoré robia rozdiel medzi moderným zážitkom a niečím zastaraným. Napríklad Party systém, ktorý dosť pomáha zážitku. Tu sme bohužiaľ v oblasti niečoho zastaraného. Dvojka by sa s prižmúrením oka ešte mohla držať aj dnes, ale jednotka je už príliš plytká.