Tie najlepšie príbehy v sebe majú kúsok skutočnosti, okolo ktorého vystavajú rozvetvený naratív, ktorý vás dokáže zobrať da neuveriteľnú cestu prakticky kamkoľvek, čo už na svete alebo aj mimo neho. Napríklad Malý princ, čo je fenomenálna malá knižka s obrovským príbehom. Je postavený na zrnku skutočnosti a obrovskej dávke fantázie. A je to jedna z najlepších vecí, ktoré môžete čítať. Ak čítaniu veľmi neholdujete, sú tu iné príbehy, ktoré vás môžu zaujať, vystavané na podobnom princípe – zrnko skutočnosti a hromada fantázie. Napríklad tento. Nie je nový, má už skoro 30 rokov, no za tú dobu ani trochu nezostarol.

Sám Charles Cecil mi v rozhovore povedal, že podľa neho je čaro tejto série to, že kombinuje skutočnú históriu s vymysleným príbehom. Tá história dodáva príbehom v sérii Broken Sword uveriteľnosť, hĺbku a aj schopnosť chytiť vás za srdce. Celá séria stavia na histórii okolo templárov a celého mýtu, ktorý sa za tie veky vytvoril. Rôzne miesta, artefakty, osobnosti. To všetko je tu tak neuveriteľne pútavé už samo o sebe. Do toho ale prichádza príbeh o tajnej konšpirácii s historickým prepojením a odvekým bojov templárov a hašašínov. To poznáte možno aj z iných herných sérií, ale tu je to spracované fakt dobre. Ako dobrá kniha, pri ktorej si hovoríte, že ešte jednu kapitolu, ale položíte ju až po prečítaní.

Broken Sword - Shadow of the Templars: Reforged vás zoberie na začiatok toho celého, akurát teda v poriadne naleštenom, novom spracovaní. Spoznáte tu mladého amerického turistu v Paríži, ktorému chuť na rannú kávu zmenila celý zvyšok života. Kaviareň, kam sa na tú kávu vybral, sa totiž behom okamihu zmení na hromadu trosiek, keď tam vybuchne bomba. Prečo tam vybuchla? To sa George Stobbard rozhodne zistiť. Z vraždy sa však vykľuje niečo, čo rozhodne neočakával. A vás spolu s ním čaká cesta nielen uličkami Paríža, ale zavítate aj do rôznych kútov sveta, aby ste túto záhadu rozlúštili a zároveň vlastne aj zachránili svet.

Je to trochu ako diela Dana Browna, ale lepšie. A vyšlo to s veľkým predstihom. Ale tematicky je to trochu podobné. Hrdina a jeho šarmantná spoločníčka sa dostanú na stopu obrovskej a tajomnej historickej záhady, ktorá môže ohroziť svet. Spoločne odhalia tajomstvá, vyriešia spletité hádanky a nakoniec si aj padnú do oka. Ten príbeh je naozaj veľmi dobrý s parádnym tempom a nechýba mu ani humor či napätie. Všetko je presne dávkované a humor nie je groteskný ako napríklad v Poldovi. Je tu len ojedinele, aby vypointoval nejakú situáciu či dialóg. No a jedna postavička je tu karikatúra ako Inšpektor Clouseau svojho času. Akurát si po toľkých rokoch uvedomujem, že tá romanca je vlastne trochu silená. Patrí to k tomu, ale v priebehu hry nevidíte, že by si George a fotoreportérka Nico k sebe budovali nejaký romantický vzťah.

Je to drobná chybička na kráse a keďže toto je len verný remaster, nemalo zmysel rozširovať či upravovať ich scény tak, aby to k tej romantike lepšie viedlo. Nico je k Georgovi často uštipačná, uťahuje si z neho a podobne. A zrazu na konci bozk. Nechcem vyznieť ako hnidopich, akurát že mi to po toľkých rokoch pripadá ako niečo, čo síce v príbehu má svoje miesto, no dej k tomu nesmeroval nejako výrazne. To je však snáď jediná výhrada voči príbehu a musím priznať, že za ten čas až na tento detail zostarol veľmi dobre a užíval som si ho rovnako ako pred mnohými rokmi, keď som hru hral po prvý raz.

George je sympatický protagonista, Nico mu skvele sekunduje a je tu aj celá plejáda ďalších postáv, ktoré vám utkvejú v pamäti. A to ako kladných, tak aj záporných. Predsa len sa tu pustíte najskôr do vyšetrovanie vraždy a následne aj tajnej konšpirácie na ovládnutie sveta, takže tých antagonistov tu rozhodne nebude málo. Mnoho postáv vás však prekvapí. Niektoré ako drobná prekážka na ceste k cieľu, iné ako komický element, no nechýbajú ani zvraty, pričom minimálne jeden vás naozaj poriadne prekvapí.

Je osviežujúce pustiť sa do takejto hry. Akoby hýrila sviežimi nápadmi, no pritom vyšla už v roku 1996 a teraz sme dostali akurát remastrovanú verziu. Ale mnohé nové hry by si mali brať zápisník a zapisovať si z nej lekcie. Dnes to tak v adventúrach nie je, ale viete o tom, že ste v tomto žánri kedysi mohli zomrieť? Normálne ste niekde mohli spraviť zlé rozhodnutie a jednoducho zomrieť. Aj to je svojím spôsobom koniec. A pokojne ho v hlave môžete považovať za kánon. Tu je takých momentov, kde sa môžete rozhodnúť nesprávne, hneď niekoľko. Po smrti sa vraciate na posledný checkpoint a idete znova, keď už viete, že ste niekde spravili chybu. Navyše to vie hra spracovať nielen dramaticky, ale aj vtipne.

Okrem toho je hra ale klasickým zástupcom žánru. Koniec koncov originál vznikol v zlatej ére adventúr a z veľkej miere sa vtedy staral o jeho popularitu, takže ponúka ukážku toho najlepšieho, čo vie ponúknuť. Chodíte po svete, interagujete s postavami aj mechanizmami, zbierate rôzne predmety a používate ich inde. Prípadne ich ešte spolu skombinujete, aby ste vytvorili niečo, čo v aktuálnej situácii potrebujete. A ak už to nejde vyriešiť aplikáciou nejakého predmetu, možno sa z aktuálnej situácie môžete vykecať, keďže táto hra je naozaj poriadne urozprávaná. S takmer každým dokážete rozprávať desiatky minút. Časť dialógov vás povedie k cieľu, časť rozšíri príbeh (ale nie je nutná) a sú tu aj také, ktoré sú len pre zábavu.

Broken Sword má veľmi dobre navrhnuté hádanky. Naozaj sú navrhnuté inteligentne a s citom pre detail. V zásade tu nakoniec neskončíte s používaním všetkého na všetko. Ku každému riešeniu sa nakoniec nejako dopracujete, či už si vyžaduje rozhovor alebo nejaký predmet. Teda k skoro každému. Ešte je tu jeden známy puzzle s kozou, ktorý sa stal synonymom frustrácie pre celú generáciu hráčov, lebo je výrazné odlišný od zvyšku hry a zrazu musíte spraviť niečo netypické. Aj keď tu je už v zjednodušenej podobe, tak na riešenie hneď prídete a nie je na vás ani vyvíjaný taký časový stres. Ale stále je to niečo odlišné ako v zvyšku hry.

Ak ale nie ste práve adventúrni hráči a bojíte sa, že tu pôjdete zo zákysu do zákysu, nemusíte sa strachovať. Tento remaster totiž prichádza s dvomi režimami hrania. Ten základný je ako v pôvodnej hre, takže máte ten istý zážitok. No a je tu navyše príbehový režim, ktorý vám vyznačuje aktívne miesta, posúva pravidelnej nejaké indície a tiež odstraňuje zo scény predmety, ktoré už nie sú dôležité. Občas niečo potrebujete použiť dvakrát, prípadne v dialógoch sa o niečom rozprávať viackrát. Takto vám to všetko automaticky zmizne, keď to už nepotrebujete. Sami si navyše môžete zapnúť/vypnúť jednotlivé časti tejto asistencie.

Je to veľmi pekný a inteligentne navrhnutý krok v ústrety hráčom, ktorí so sériou a žánrom nemajú skúsenosti. Je tu ale aj niekoľko ďalších menších a veľmi príjemných úprav. Prepracované sú kontextové akcie (interakcia, pohľad na), rozhranie, dialógové voľby a podobne. Nie sú zjednodušené, ale modernizované, aby sa okamžite pohodlne a intuitívne hra ovládala. Keďže vychádza aj na konzoly, je tu aj iný ústupok voči gamepadovým hráčom. Kurzorom môžete voľne pohybovať po obraze, ale keď sa priblíži k nejakému aktívnemu miestu či postave, automaticky sa pritiahne k tomuto bodu. S myškou to až tak nepotrebujete, ale pri ovládaní gamepadom to fakt pomáha.

Celkovo toto nie je remaster, ktorý by veci nejako zásadne menil. Pôvodná hra je perfektná aj z dnešného pohľadu a vždy sa k nej rád vrátim (koniec koncov toto bolo moje asi štvrté či piate prejdenie). Preto tu nenájdete zmeny v obsahu, sú tu ale obnovené niektoré časti dialógov, ktoré boli aj v pôvodnej hre, no z nejakého dôvodu sa nikdy neaktivovali. Rovnako sú upravené niektoré scény, aby logicky dávali väčší zmysel. A prostredia či postavy sú detailnejšie aj bohatšie. Pekne sa môžete prepínať medzi pôvodnou verziou (avšak už s novým rozhraním) a novou a uvidíte, ako sa prostredia rozrástli o množstvo príjemných detailov.