Tentoraz ide o všetko. Ak nebudete konať, svet Dragon Age, ako ho poznáte, sa rozpadne. Solas stratil trpezlivosť a má v pláne pretvoriť tento svet na lepšiu verziu, ktorá však zároveň zničí všetko a všetkých, ktorých milujete. Ako postava menom Rook však o chvíľu zistíte, že nepriateľov, ktorí majú vlastnú víziu sveta, je viac. Dragon Age: The Veilguard po 10 rokoch čakania nie je obyčajným pokračovaním obľúbenej série. Po Mass Effect: Andromeda a Anthem musí štúdio Bioware ukázať, že dokáže priniesť ďalší hit, ktorý uchváti viaceré generácie hráčov. Bez armády fanúšikov tento boj nezvládne. Bioware ide o všetko.

Príbeh Dragon Age: The Veilguard nás zavedie do severných regiónov kontinentu Thedas a priblíži kultúry, o ktorých sme doteraz len počuli, alebo o nich čítali v knihách, komiksoch a iných materiáloch, ktoré vyšli pod hlavičkou Dragon Age v priebehu rokov. Doterajší príbeh je skutočne komplikovaný a po troch dieloch vývojári zistili, že ich známa formulka formovania príbehu podľa rozhodnutí hráčov je už neudržateľná. Po zapnutí hry nebudete potrebovať vaše uložené pozície z predchádzajúcej hry ani otvárať účet na Dragon Age Keep. Hra sa pýta iba na to, ako dopadla Inkvizícia, ako ste reagovali na Solasa a s kým ste mali v prechádzajúcej hre vzťah.

Nový príbeh chce byť zrozumiteľný pre nových hráčov

Všetky tri možnosti dokážu bez zbytočného premýšľania navoliť aj hráči, ktorí žiadnu Dragon Age hru predtým nehrali a príbeh je rozprávaný s ohľadom na nich. Postavy medzi rečou vysvetľujú kto je kto, aby aj neznalí hráči vedeli, s kým majú do činenia. Pozornosť by mali venovať najmä elfským bohom menom Solas, Elgar'nan a Ghilan'nain, ktorí majú v pláne zničiť svet, no inými spôsobmi. Magickým MacGuffinom bude v tomto prípade lyriová dýka, ktorú Solas stratí pri neúspešnom rituáli a vypustí z väzenia dvojicu Elgar'nan a Ghilan'nain. Vo vašich rukách dýka dostane nový zmysel a doslova vám pomôže hýbať svetom. Iba s magickou dýkou však svet nezachránite a je potrebné získať spojencov, ktorí budú ochotní v boji položiť svoj život.

Postupne nadviažete kontakt s viacerými frakciami severných regiónov a vďaka tomu získate ďalších členov partie, ktorí prinášajú do hry unikátne schopnosti aj svoje vlastné príbehy. Práve budovanie vzťahov a rozhodovanie o osude postáv patrí medzi charakteristické prvky hier od Bioware. Ak si pamätáte, že v predchádzajúcich hrách mala aj menšia poznámka v dialógu dopad na rozvíjanie príbehu, vo Veilguard je tých zásadných rozhodnutí omnoho menej a skôr sa sústreďuje na vzťahy s postavami. Vašich sedem spoločníkov spolu s vami vytvorí akúsi rodinu, ktorá žije svoj čarovný príbeh v lokalite zvanej Lighthouse, ktorá sa magicky prispôsobuje svojim obyvateľom. Lighthouse je váš hlavný stan, miesto kde spoznávate svojich spolubojovníkov a kde plánujete ďalšie kroky. Časom si však uvedomíte, že je to aj kulisa pre zvláštny sitkom v štýle Dragon Age.

Ľudia, príbehy, emócie

Kým v predchádzajúcich hrách sa vo vašom tíme ocitli postavy s rôznymi motiváciami, rôznymi úrovňami charizmy a priateľskosti, vo Veilguard je atmosféra vyslovene kamarátska. Žalostne tu chýbajú postavy, ktoré by boli voči vám a ostatným neprístupné, indiferentné alebo sa otvorene nenávideli, ako napríklad Morrigan a Alistair. Ak sa aj postavy vo Veilguard pohádajú, tak je to kvôli úplnej nelogickej hlúposti a trvá im asi päť minút, aby sa zase udobrili. Viackrát si budete pripadať, že neriadite tím najskúsenejších bojovníkov v krajine, ale škôlku. Problém je, že tieto scény vôbec nie sú vtipné a dojem šťastnej rodinky, ktorá má vlastný čitateľsky klub, chodí na nákupy a delí sa o práce pri varení večere, do sveta Dragon Age vôbec nepasuje.

Aj keď charaktery vašich spoločníkov sú napísané zaujímavo, ich príbehové línie sú na tom oveľa horšie. Španielsku telenovelu strieda rodina Addamsovcov, večera s matkou, venčenie griffona a podobné nezmysly. Eventuálne každý príbeh vedie k nejakej veľkej bitke, ale hra takmer vôbec neodpovedá na základné otázky, nerobí rozuzlenia, len vás chce zaujať nejakým emocionálnym príbehom. Kým hlavná príbehová línia je pútavá a nenáročná na sledovanie, autori príbehu sa veľmi vyhýbajú tomu, aby niečo museli vysvetliť. Hra v mnohých aspektoch obracia naruby základné poznatky z predchádzajúcich hier, no keď sa Rook dopytuje vysvetlenia, dostane neuspokojivú odpoveď, ako napríklad: „Teraz sa pýtaš takéto otázky? Na to asi vedia odpoveď len naši filozofi.“

Polootvorený svet hre naozaj svedčí

Aj keď sa vás scenáristi snažia odbiť pri zbytočných otázkach o ich novom lepšom lore, v čom hra skutočne exceluje, je objavovanie jej sveta. V úvode hry spoznáte mesto Minrathous a po objavení prvého magického zrkadla Eluvian zistíte, že ich je po svete ešte mnoho a slúžia ako brány cez ktoré sa Solas premiestňuje. Kým prvé misie vás vedú za ruku v zdĺhavých koridoroch s naskriptovanými udalosťami, po objavení nových otvorených lokalít začne hra skutočne žiariť. Objavovanie všetkých zákutí Arlathanských lesov, túlanie sa ulicami miest Minrathous a Treviso, prechádzky po slnečnom pobreží Rivain aj odhaľovanie tajomstiev Crossroads vás dokáže zamestnať na desiatky hodín. Nejde však len o hľadanie pokladov a ničenie démonov. Všetky regióny potrebujú vašu pomoc a podobne ako v Mass Effect 3, sila vašich aliancií rozhodne o osude finálnej bitky.

Vašim spoločníkom sa zvyšuje úroveň na základe vašich vzťahov a čím častejšie s nimi budete plniť misie a rozprávať sa s nimi, tým viac bodov schopností do nich budete môcť investovať. Vaši spoločníci však prinesú nové prvky nielen v súbojoch, ale aj pri bádaní sveta. Našťastie sa nemusia nachádzať práve v partii, keď narazíte na určitú prekážku a špeciálnu schopnosť aktivujete svojou dýkou. Elfka Bellara totiž dokáže opraviť pokazené artefakty, ktoré vytvárajú mosty či vypínajú bariéry v prostredí. Scout Harding dokáže hýbať skalami a Davrinov griffon ponúkne pomoc z výšky. V mnohých prípadoch sa až tak neoplatí zbytočne sa trápiť riešením, ako sa dostať na nedostupné miesto, pretože vás tam neskôr zavedie vedľajší quest.

Nový súbojový systém je hotová šou

Predtým, ako sa postavíte proti drakom a bohom, vás však čakajú desiatky súbojov s novým systémom, ktorý uprednostňuje akciu pred taktikou, no stále hráčom ponúka možnosti experimentovať. S každou novou úrovňou môžete investovať body do rozvetveného stromu schopností a zároveň kedykoľvek vrátiť body a vyskúšať úplne nový build. Každý nepriateľ má určité odolnosti a zraniteľnosti a s vašimi schopnosťami viete priniesť do súboja poškodenie elementom, ktorý potrebujete. Je tu však aj možnosť investovať body do akčných schopností, ktoré vyvoláte ako kombá stláčaním správnych tlačidiel. Hru môžete hrať v štýle hack-and-slash alebo si svet pozastaviť a zadeliť útoky tak, aby ste využili aj svojich dvoch spoločníkov. Systém aplikácie jednej schopnosti a detonácie inou schopnosťou vytvára mocné synergie, ktorými zdecimujete nepriateľov.

Akonáhle spoznáte schopnosti vašich spoločníkov a efekty, ktoré môžu priniesť, vytvoríte si vlastné obľúbené buildy s fantastickými efektmi. Súboje v Dragon Age: The Veilguard sú skutočnou šou, možno miestami až prepálenou a pripomínajúcou Marvelovky. Ako bojovník dokážte hádzať štít v štýle Captain America a ultimátnou schopnosťou hodiť sa o zem a trieskať ako Hulk. Farbami hýria aj nepriatelia, ktorí prešli tiež zásadným faceliftom a takmer vôbec nepripomínajú monštrá zo sveta Dragon Age. Ide o celkovú zmenu art štýlu naprieč hrou, ktorý ide ruka v ruke s odľahčenou atmosférou v príbehu. Aj napriek postavám s veľkými očami, hladkými telami ako bábiky bez pórov a textúr, je Dragon Age: The Veilguard z audiovizuálneho hľadiska skvostná hra.

Výkladná skriňa technológií

Nie náhodou je Minrathous večne upršané mesto. Všetky kaluže odrážajúce svetlo a kvapky, ktoré na ne dopadajú, majú za cieľ vás ohúriť technológiami, ktoré v hre boli použité. Na PC sa žiarivé svetlá vďaka ray tracingu odrážali od každého lesklého povrchu a s DLSS3 boli všetky oslepujúce výbuchy efektov dokonale plynulé. Keď si odmyslíme komiksový dizajn postáv, Dragon Age: The Veilguard je jedna z najdetailnejších a najočarujúcejších hier súčasnosti, perfektne nesvietená a vyrážajúca dych pri pohľade na scenérie, ktoré si pre nás tvorcovia pripravili. Je to výkladná skriňa najnovších technológií a najmä hráči s novými grafickými kartami sa nebudú vedieť nabažiť lokalít, ktoré autori nadizajnovali.

Hra vás donúti prehodnotiť nielen upgrade vašej PC zostavy, ale aj spôsobu, akým ju budete počúvať. Veilguard má perfektné priestorové audio a s dobrou zostavou reproduktorov dostane hra úplne nový rozmer. Soundtrack od skladateľskej dvojice Hans Zimmer a Lorne Balfe je totiž zážitok sám o sebe. Aj keď by ma zaujímalo, ako by sa s hudbou popasoval Inon Zur, ktorý má na svedomí soundtrack z Dragon Age: Origins, Zimmer a Balfe dokázali témy jednotlivých regiónov a súbojové skladby pozdvihnúť na novú úroveň a vďaka tomu epické súboje skutočne precítite aj napriek tomu, že okolo vás lietajú všetky farby dúhy.