Killzone 2 dojmy z hrania

Tohtoročné čakanie na Killzone 2 nebolo vôbec ľahké. Po zrušenej návšteve v štúdiu Guerrilla, ktorá bola plánovaná dosť dlho, nebolo vôbec jasné, či sa nejedná o signál, že sa jedna z najočakávanejších hier rúti do neočakávaných problémov. Moja nervozita opadla až po ohlásení prezentácie KZ2 na Sony Gamers Day. Trailer, ktorý sme dostali naservírovaný ako prvý, ste už videli. Písmená cez pol obrazovky a minumum gameplayu nemohli nikoho uspokojiť. Zato prezentácie v zákulisí už hovorili jasnou rečou, že dnes zažijeme výsadok na Helghane.

Napriek prítomnosti viacerých zaujímavých titulov, vrátane hrateľného MP hry Resistance 2, bola prezentácia Killzone 2 jednoznačne najväčšou atrakciou celej akcie. Čakanie v rade trvalo viac ako hodinu a opakovane sme prichádzali medzi očumovačov a odcházali k baru. Na rad sme sa dostali až v neskorých večerných hodinách, ale zase sme o nič neprišli. Čerešničkou na torte bola totiž prítomnosť producenta hry a jedného z vývojárov, ktorí vám osobne vysvetľovali pozadie príbehu a ovládanie.

Počiatočné ohúrenie vyplývajúce z faktu, že sa vám splní sen, vystriedalo skeptické sledovanie každej grafickej nedokonalosti, bugov v ovládaní a akéhokoľvek náznaku, že niečo nie je v poriadku. Treba poznamenať, že ukážky z spomínanom traileri sú z jedného levelu a že ukazujú dej v rozpätí maximálne dvoch minút, takže žiadne seriózne uzávery o tom, ako hra bude vyzerať, z neho nemôžete robiť. Hral som jeden level z dvoch (nával bol naozaj veľký) a práve ten, ktorý začína zostelením transportného modulu. Všetko naokolo vybuchovalo, nasledovali krátke prestrihy a potom už len objavovanie noviniek, medzi ktorými iste najviac poteší cover stýl a interakcia so spolubojovníkmi.

Obloha posiata bleskami, masívne transportéry chŕliace červenookých ťažkoodencov a nezameniteľný industriálny pocit z prostredia, ktoré nápadne pripomínalo vybuchujúci Slovnaft, dávali na frak každému skeptikovi. Wow efekt však nastal pri rozmetaní mosta s raketometom, ktorý bol nápadne podobný scéne z renderu. Mal som možnosť čítať všetky príspevky v diskusiách, ktoré opisujú koridory v hre, niektoré chyby vo fyzike a podobne, ale toto je presne typ hry, ktorú treba skúsiť na vlastnej koži. Zážitok bol u každeho hráča takmer rovnaký.

Je to impozantný pocit z masívnych bojov, chuť smrti na jazyku a ohúrenie z drvivej sily celej tej virtuálnej vojenskej mašinérie. Toto je vojna, ktorá síce nemá voľnosť Crysisu alebo reklamu, akú sprevádzal príchod Halo 3 a už vôbec nemá nič spoločné s Gears of War 2. Je to hra, ktorá má vlastný charakter a poskytuje jedinečný zážitok, ktorý tak magicky priťahuje všetkých obdivovateľov tejto série (vrátane mňa).

Cieľ misie bol splnený, zahral som si Killzone 2. Na druhej strane treba povedať, že redaktori to nemajú až tak ľahké, ako by ste si mysleli. Hrávame nedokončené hry a to kazí nadšenie. A to je aj prípad tohto titulu. Grafika mala svoje chyby, obraz občas trhal, ešte že hlavné herné mechanizmy ako dizajn levelov alebo ovládanie boli viac ako špičkové. Hype neprospieva žiadnej hre, tejto dokonca uškodil a o nekonečných odkladoch ani nehovorím. Ale žiaden iný konkurenčný titul neprináša podľa mňa Vojnu v priamom prenose, akú zažijete len pri výsadku na planétu búrok. Myslím si, že to nekonečné čakanie bude stáť za to.