Dante nasledoval kríž s klapkami na očiach a uveril biskupovým sľubom, že všetky hriechy budú na križiackej výprave zmyté. Ctihodný pán sa však prepočítal. V hodine dvanástej si pre Danteho prišla smrť, tak isto ako pre jeho lásku Beatrice. Nečakane a zozadu. Zrazu mu však svitla iskra nádeje, pretože Smrť bola slabšia ako on a dúfal, že s jej kosou môže svoju lásku ešte z pekelných ohňov zachrániť. Poslúchol tak radu Smrti, keď mu s posledným výdychom na perách povedala, aby tiahol do pekiel, urobil tak. Dante porazil Smrť a teraz zamrzne aj peklo.

Existuje sedem smrteľných, alebo ak chcete, kapitálnych hriechov. Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa celá hriešnosť človeka otáča a sú to slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť. Dante ich splnil do bodky všetky a vyslúžil si tak teplé miestečko v medenom kotlíku v pekle.

Nalejme si hneď na začiatku čistej pekelnej krvi. Dante's Inferno je čistý klon God of War aj keď sa nám autori snažia všemožne nahovoriť niečo iné a vedú reči o originalite. Len samotný Dante so svojimi vlajúcimi krvavými obväzmi a pohybmi pripomína Krata viac ako je zdravé. Druhou viditeľnou vlastnosťou s GOW je kosa zubatej, ktorá zasa smelo kopíruje reťaze Olympu. Jediným odlišným znakom je to, že zatiaľ čo Kratos vo svojom ťažení smeruje k Olympu, Dante sa snaží dostať čo najhlbšie do samotného pekla.

Postupom hlbšie a hlbšie si Dante na svojej púti volí, či sa vydá cestou spásy alebo zatratenia. Za nazbierané duše si zo stromu poznania a upgradov môže zvoliť z týchto ciest. Cesta zatratenia pridáva útočné kombá do kosy, cesta spásy zasa do kríža od Beatrice. Môžete, ba niekedy aj musíte zobrať nejakú vlastnosť z jednej aj druhej strany, pretože kríž funguje ako zbraň na dlhšiu vzdialenosť a kosa len na okolie Danteho. Polovičatosť by ste si však mali odpustiť, pretože potom nikdy nedosiahnete siedmeho vývojového stupňa ani na jednej z týchto ciest.

Stupne sa postupne odomykajú podľa toho ako nakladáte so stratenými dušami, ktoré stretnete. Odpustíte im? Alebo ich radšej vrhnete do večného zatratenia? Voľba je na vás, ako s nimi naložíte. Zatratenie odomkne časť nesvätej cesty, odpustenie časť svätej. Podľa zvolenej cesty sa sprístupnia aj magické útoky ako Cesta spravodlivosti (vlna ľadových kryštálov), Mučeníctvo (Dante obetuje kus zdravia a many, aby spôsobil nepriateľom zranenie), Božské brnenie (obnoví zdravie). Na druhej strane stojí Ovocie sebevrahov (kvázi granát), Otcove hriechy (magický prívesok zaútočí na nepriateľov) alebo Búrka túžby (ničivá aura).

Sám Dante by však túto cestu nezvládol. Jeho sprievodcom je Vergilius, ktorý má vždy pripravené nejaké to povzbudzujúce slovo, viac sa však hodí pekelná beštiálna sila monštier, ktoré dokáže kosou skrotiť. Podmaní si tak ich silu rázneho dupnutia, búšenia hnátmi a pekelný oheň. Skroteniu predchádza quick time event a pokiaľ sa nenájde nikto, kto by vás z netvora zhodil, pribúdajú mŕtve duše ako na bežiacom (a samozrejme pekelne krvavom) páse.

Zabíjanie pekelníkov, nemŕtvych a iných rohatých spestruje nachádzanie skrytých relikvií v podobe skamenených postáv zvierat, ktoré abdikujú po priložení svätého kríža a vydajú tak artefakt ako zvýšenie účinku kosy alebo svätého kríža, zvýšenie odolnosti proti poškodeniu, imunitu proti niektorým druhom útoku, rýchlejšie postavenie po knokaute atď. Dovedna dvadsať týchto relikvií je schopných levelovať z nazbieraných duší až o tri úrovne a zvýšia tak svoju účinnosť až na 30 percent. Naraz však Dante môže používať len dve (neskôr tri) z nich.

Zhruba do polovice hry, čo predstavuje zhruba 4 hodiny na strednej obtiažnosti, som sa výborne bavil, no potom to ide trocha z kopca a hra už neponúka žiadnu novú krv na priliatie do ohňa, len recykluje znova a znova rúčkovanie nad prevismi a otáčanie kolesami. Jediné, čo prilieva, je viac nepriateľov, ktorých však už budete mať zmapovaných, pretože nové druhy tiež veľmi nepribúdajú. Spočiatku sviežo pôsobiace nepokrstené neviniatka s čepeľami a mastná grgajúca a prdiaca tuková hruda to všetko nezachránia.

Ako tak sa to snažia zachrániť (ako vždy) súboje s bossmi, ktorí sú celkom nápadití a cesta k ich deštrukcii občas krkolomná. Zavše spomeňme napríklad Chárona, prievozníka mŕtvych, Kerbera, strážcu brány alebo kráľa Mínosa, ktorý triedi duše a ktorý skončí obzvlášť drastickou smrťou.

Dĺžku hry niekedy nechtiac naťahuje aj nie celkom dobre zvolená kamera, ktorou sa nedá hýbať, pretože GOW. Druhý analóg totiž slúži na uhýbacie manévre. Pri hopsacích častiach sa zorientujete zle v 3D perspektíve a už si opekáte nohy v kotly. Checkpointy síce nie sú ďaleko od seba, no niekedy treba preskákať na plošiny k ďalšiemu až po urputnej bitke a keď sa nezadarí, tak to je na poldeci borovičky a facku manželke/priateľke (nebojte sa, ona už bude vedieť za čo).

Oproti GOW (ešte raz ju spomeniem a dám si asi aj ja facku) sú o niečo horšie spracované aj kombá, ktoré sa tu nedajú až tak dobre a dlho linkovať dokopy. Novšie spravidla nahrádzajú tie slabšie, ktoré neskôr vypustíte. Zlinkovanie silného-slabého-silného komba, resp. garde tu neexistuje a tak zmiešate akurát silné-slabé, či opačne. Pri vzdušných kombách (veď vy viete v ktorej hre) ste mohli byť vo vzduchu aj pol minúty a linkovať a linkovať, tu je problém vydržať 4 sekundy.

Okrem hernej repetitívnosti sa dostaví aj opakovanie grafických častí, ale čo by ste tak v pekle čakali, že? Jednotlivé kruhy však mohli byť predsa len viac odlišné a taktiež pôvodný námet Dante Alighieriho je spracovaný len povrchne a prevzatá z neho len základná premisa.

Aj keď sa v prípade Danteho Inferna jedná o maximálnu kópiu hry God of War (prásk!), ide o kópiu podarenú a pozitívnou správou pre vlastníkov Xboxov môže byť aj to, že konečne majú svojho Krata aj na svojej platforme. Síce nemá takú charizmu a hnev, ale aj to málo sa ráta. Na samotný Olymp síce nedosiahne, no aj takéto zastavenie na pol ceste stačí na kvalitnú rúbanicu. Ak ste niekedy závideli kamarátovi na plejke Krata, Dante ho aspoň čiastočne zaskočí.