Či Beatrice, Božiu chválu pravú,
nezaujíma ten, kto z celej sily
ľúbil ju tak, až sa vymanil z davu?

Po viac ako 700 rokoch ožíva zásadné literárne dielo talianskeho poeta Alighieriho v interaktívnej podobe. Božská komédia je trilógiou, jej prvá časť, nazvaná Peklo, sa stala predlohou pre akčnú sekačku Dante's Inferno od Visceral Games, autorov diabolského hororu Dead Space.

Už od prvého kontaktu sa nedokážeme zbaviť podobnosti s kráľom veľkolepých akcií God of War. Inšpirácia Visceral Games siaha ďalej. Približne 20-minútová prezentácia za zatvorenými dverami by ani najväčšieho skeptika nepresvedčila, že neboli vykradnuté nápady od iných žánrových kolegov. Hrdina Dante sa oháňa kosou ako Zasalamel zo SoulCalibur, oblečením pripomína zabijaka z Assassin's Creed, kombinovanie mágie a úderov (tu mágie) zase súbojový systém z DMC a obrovské úrovne už zo spomínaného God of War.

V pohybe Dante's Inferno pripomína všetko len nie pôvodnú hru, čo rozhodne nie je na škodu, no na druhej strane, situácie a scény, ktoré sme mali možnosť vidieť, môžu negatívne vplývať na samotný zážitok postavený hlavne na monumentálnosti. Vo výsledku si stále hovoríte, že ste už niečo niekde podobné videli. Možno je to klam a možno fakt, že samotné kreatúry obývajúce peklo má na svedomí Wayne Barlowe, dvorný výtvarník režiséra Guillerma Del Tora (Hellboy).

Blíži sa mesto, zvané Dis, v ňom, synu,
občanov voje nespočítateľné
odpykávajú ťažko svoju vinu.

„Je to veľmi prepracovaný, rýchlo reagujúci súbojový systém, ktorý za každých okolností beží pri 60 fps," otvára prvú akčnú scénu v Limbe výkonný producent Jonathan Knight. Kombinácie kosy, ktorú mimochodom Dante získa na úplnom začiatku, keď zahluší samotnú Smrť, a Svätého kríža, daru od milovanej Beatrice, nadväzujú na seba plynulo. Na zemi aj vo vzduchu. V repertoári Danteho nájdete mimoriadne efektné vyhadzovačky, dorážačky na zemi, násilného fakíra (hltanie čepele kosy na silu), vzduchové kombá, prudké protiúdery, počas ktorých sa čas akoby na okamih zastaví, ako keď si spomalíte obľúbenú pasáž a po jej vychutnaní stlačíte fast forward.

Rýchle súboje sa odohrávajú výhradne vo fiktívnych arénach, na scénu naskáču nepriatelia a kým ich nevymydlíte, tak sa neotvoria dvere, nespustí cut-scéna alebo vás hra nepustí ďalej. Čo Dante's Inferno chýba je bolestivá brutalita. Hra je svojím spôsobom násilná a bizarná, pohľad na nechutnú obéznu ženu s mŕtvolne vodnatou pokožkou vypúšťajúcu na vás zvratky alebo riedku stolicu, ak stojíte za ňou, hovorí snáď za seba, ale finiše (vytrhávanie spodným hákom sánky kosou) a údernosť vašich útokov bolí iba nepriateľov, nie vás. Ani raz som sa nezastihol, ako si hovorím „uf, au, brrr".

Nepresvedčivý nebol ani úvod s plavbou na lodi, ktorá loďou vlastne nie je. Palubu tvorí vnútro koruny Phelgyasa, strážcu rieky Styx. S týmto obrom sa stretáme počas dema niekoľkokrát, raz s ním zápasíte a využívate jeho silné stotonové buchnáty na rozdrvenie stien a brán, v inej situácii ho zase osedláte a kráčate smerom k mestu Dis, ktoré ukrýva ďalšie kruhy pekla. Scéna s prechádzkou na chrtbe obra naberá na majestátnosti, keď sa kamera vzďaľuje a ukazuje nekonečnú rozlohu mesta v plameňoch.

On totiž duši, nešťastnej už v zrode,
vyznačí presne, len čo sa mu vyzná,
čím zhrešila, kým žila na slobode,

Osedlateľné kreatúry sa vo väčších bitkách stávajú výhodnou stratégiou, ako napríklad pekelosaurus, ktorý dokázal rozdupať malých pekelníčkov a priškvariť ich ohnivým dychom. Phelgyas nie je jediným obrovským nepriateľom (bossom), ako ďalší bol predstavený Kráľ Minos s chvostom plaza, ktorý súdi prekliatych. „Kto to prišiel do môjho domu bolesti?" víta Danteho a každý vie, že nebude naňho milosrdný. V bitke s Minosom sa vynoria aj nepokrstené lietajúce deti s čepeľami namiesto rúk. Majú naostrené zuby a nie sú vôbec spokojné so svojím osudom. Ich škrek píli uši a spolu so žalúdočnými problémami ženy patrili medzi najoriginálnejších nepriateľov, paradoxne aj najmenších.

V každom z deviatich kruhov pekla, cez ktoré sa Dante musí presekať, narazíte vždy na iný typ nepriateľov, iné hádanky a iné postavy. Autori síce tvrdia, že sa bude meniť aj výtvarný štýl, no pri pohľade na tri kruhy s nimi nemôžeme súhlasiť. Červeno-čierno-žltý nádych textúr evokujúc horúce peklo, efekty ohňa a gotickej architektúry stavieb bol jednoliaty v každom.

Visceral Games sa silno opiera o literárnu predlohu, v hre sa preto objavia Virgil, radca a mentor, ktorý Dantemu vysvetľuje, ako peklo funguje a strhaný Fillipo Argenti. Toho stretnete pred riekou Styx a môžete ho potrestať, alebo oslobodiť. Ako funguje druhá možnosť, nevieme, rozhodnutia však majú mať dlhodobý dopad na hrateľnosť. Zabitím chudáka získal Dante jeho dušu v podobe bodov na investovanie do upgradov schopností.

Danteho peklo má do svojho vydania ešte ďaleko, raná ukážka síce nebola tak úderná ako by jeden čakal, výborné ohňové efekty a špičková muzika s vokálmi mnohopočetného zboru vytvárajú zvláštnu atmosféru miesta, kde by sa asi chcel ocitnúť iba šialenec. Dante s vlastnými hriechmi sa vydá na krížovú cestu naprieč deviatimi kruhmi pekla s cieľom zachrániť milovanú Beatrice zo spárov Lucifera v priebehu budúceho roka.